V Partnerskej dohode SR na roky 2021 až 2027, ktorú v stredu schválila vláda, sú zahrnuté aj prostriedky na zvýšenie energetickej bezpečnosti a efektívnosti Slovenska. Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) to zdôvodnila s tým, že SR je v rámci Európskej únie jednou z najzávislejších krajín od ruského plynu a ropy.
Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt
„Na poslednú chvíľu sme ešte od ruskej agresie na Ukrajine menili Partnerskú dohodu, aktualizovali sme ciele a strategické priority Slovenska,“ povedala vicepremiérka v stredu po rokovaní vlády. V dokumente aktualizovali aj ciele na lepšie zvládanie dôsledkov utečeneckej krízy na Slovensku pre vojnu u nášho východného suseda.
Partnerská dohoda zjednoduší čerpanie
Partnerská dohoda je podľa vicepremiérky mimoriadne dôležitým krokom k najväčšej reforme eurofondov za posledných dvadsať rokov.
„Predchádzajúce vlády opakovali chyby a z toho dôvodu máme aj situáciu, aká je dnes. To znamená byrokracia, veľmi pomalé čerpanie, množstvo pravidiel, veľa byrokratických štruktúr, ktoré rôznym spôsobom riadia eurofondy,“ pripomenula Remišová.
Vojna na Ukrajine: Rusi útočia kazetovou muníciou aj chemickými látkami, našli ďalšie telá mučených civilistov (online)
Partnerská dohoda má podľa nej čerpanie zjednodušiť, zlepšiť a zrýchliť. Namiesto šiestich operačných programov bude jeden, 33 rôznych štruktúr, ktoré riadili eurofondy, bude zredukovaných na tretinu. „Budeme mať jednotnú metodiku, namiesto šiestich programových príručiek budeme mať jednu a jednu príručku pre verejné obstarávanie,“ povedala.
Najväčšie investície pôjdu na zelenšie Slovensko
Na projekty zamerané na konkurencieschopnejšie a inteligentnejšie Slovensko má ísť z nových eurofondov takmer 1,9 mld. eur. Tieto peniaze pôjdu na vedu, výskum, inovácie, aby podľa Remišovej ľudia mali pracovné miesta s pridanou hodnotou a lepšie platy.
Sulík zásadne nesúhlasí s prípadným embargom na dovoz ruského plynu či ropy, napáchalo by to obrovské škody
„Najväčšie investície pôjdu na zelenšie Slovensko, na priority spojené s klimatickou krízou, so zelenou transformáciou a hlavne energetickou bezpečnosťou a nezávislosťou Slovenska. Tam pôjdu až 4,2 mld. eur. Ďalšia veľká priorita je sociálnejšie a inkluzívnejšie Slovensko, to znamená, školstvo, sociálne zariadenia, zvládanie demografickej krízy, rómska problematika,“ priblížila ministerka investícií. Na túto oblasť majú ísť viac ako 3 mld. eur. Na prepojenejšie Slovensko, teda na rozvoj infraštruktúry, sú vyčlenené 2 mld. eur.
„Novým cieľom, ktorý nebol v predcházajúcom programovom období, je Fondu na spravodlivú transformáciu. Je určený práve pre oblasti, ktoré čelia prechodu a potrebujú sa transformovať. Napríklad ako Horná Nitra, kde sa dlhé roky neefektívne ťažilo uhlie, ktoré malo dopad na zdravie, kvalitu života obyvateľov tohto regiónu,“ poznamenala Remišová.
