Výrobcovia zelenej elektriny sa obávajú o rozvoj obnoviteľných zdrojov energií (OZE) na Slovensku. Ako uviedla pre agentúru SITA Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž pripravuje zvýšenie poplatku za takzvaný G-komponent o 233 percent.
Ten platia výrobcovia elektriny prevádzkovateľom siete, do ktorej sú ich elektrárne pripojené. Pripravované zvýšenie poplatku za tzv. G-komponent prinesie podľa SAPI finančné problémy nielen existujúcim obnoviteľným zdrojom energií na Slovensku, ale bude znamenať aj stopku pre nové projekty.
“S takýmto navýšením nedokáže fungovať bez straty významná časť vodných, fotovoltických, veterných, ale ani bioplynových elektrární. Nedokážu si totiž zarobiť na úvery či financie potrebné na ich prevádzku,” upozornil výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Stopka pre nové OZE
Schválenie zvýšenia tohto poplatku navyše podľa SAPI bude znamenať aj stopku pre výstavbu nových OZE na Slovensku. V čase, kedy všetky krajiny, nielen v EÚ, zjednodušujú povoľovanie a podmienky pre výstavbu obnoviteľných zdrojov, u nás podľa SAPI opäť ideme opačným smerom.
Energetická byrokracia brzdí rozvoj OZE na Slovensku. Odborníci sa zhodli na potrebe reformy a zjednodušenia procesov
„Keďže ani nové zdroje nebudú mať ekonomickú návratnosť, investori radšej budú pripravovať svoje projekty v iných, napríklad aj okolitých krajinách,” zdôraznil Karaba.
Neexistuje zdôvodnenie zvýšenia poplatku
Výrobcovia zelenej elektriny poukazujú na to, že regulačný úrad k svojmu návrhu nepredložil žiadnu analýzu, ktorá by navrhované zvýšenie poplatku zdôvodňovala.
„Neexistuje žiadne reálne zdôvodnenie 233-percentného rastu, keďže inflácia sa pohybuje okolo desiatich percent,“ dodal Karaba.
Zároveň je podľa neho otázne, najmä vzhľadom na skrátené pripomienkové konanie, či je vôbec záujem diskutovať o jeho opodstatnenosti a dôsledkoch takéhoto zvýšenia.
Dynamický rozvoj elektriny z OZE
Tento krok regulačného úradu prichádza navyše v čase, kedy elektrina z obnoviteľných zdrojov, najmä fotovoltických a veterných elektrární, zažíva vo svete mimoriadne dynamický rozvoj. Je to podľa SAPI aj preto, že výrobné náklady elektriny z OZE sú nižšie ako v prípade jadrových či paroplynových elektrární.
Britský denník označil Slovenské elektrárne za európskeho klimatického lídra, intenzitu emisií znížili až o 45 percent
Už len počas energetickej krízy v rokoch 2021 až 2023 podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) práve veterné a fotovoltické elektrárne ušetrili spotrebiteľom v EÚ približne 100 miliárd eur.
“Je nepochopiteľné, ako sa ako krajina bránime využívaniu najlacnejších a navyše zelených zdrojov elektriny. Takmer ako keby štát minulý a tento rok neminul miliardy eur na kompenzácie vysokých cien energií,” konštatoval Karaba.
Problém aj pre slovenskú ekonomiku
Prípadné schválenie zvýšenia poplatku bude podľa neho znamenať problémy aj pre slovenskú ekonomiku, jej konkurencieschopnosť oproti okolitým krajinám, a teda aj zamestnanosť a rozvoj regiónov.
Dostupnosť zelenej elektriny je podľa Karabu totiž v posledných rokoch jedným z faktorov, ktoré firmy zohľadňujú pri rozširovaní svojich prevádzok, alebo pri voľbe lokality pre nové investície vytvárajúce pracovné miesta.
ÚRSO pokračuje v legislatívnej smršti, predstavil päť nových vyhlášok pre elektrinu, plyn aj teplo
„Súvisí to najmä s nástupom ESG štandardov do firemného plánovania (koncept zohľadňujúci aspekty ochrany životného prostredia, sociálnych vplyvov a zodpovedného riadenia firmy), ktorých plnenie zohľadňujú ratingové agentúry, ale aj banky pri financovaní. Napríklad Volvo Cars už aj priamo kontaktovalo SAPI s dopytom na kontakty na developerov OZE, ktorí by vedeli vybudovať zelené elektrárne v blízkosti Valalikov,“ doplnil Karaba.
Drahší predaj zelenej elektriny
Podľa Karabu, by len v dôsledku zvýšenia poplatku za G-komponent developer musel predávať zelenú elektrinu napríklad z fotovoltických elektrární až o 30 až 35 eur za megawatthodinu drahšie.
Energetické využitie odpadov bude pre Slovensko veľkou výzvou, aký názor naň majú občania?
„To pri dnešnej trhovej cene na úrovni približne 80 eur za megawatthodinu znamená, že by elektrinu od neho nikto nekúpil. Hoci si firmy môžu zelenú elektrinu prípadne nakúpiť aj v iných krajinách, dovoz zo zahraničia je v rámci štandardov ESG iba čiastočným riešením. Firma má lepší ESG rating, ak spotrebováva elektrinu vyrobenú v danej krajine, prípadne v lokalite jej výrobnej prevádzky. Navyše dovoz zelenej elektriny zo zahraničia znamená, že stovky miliónov eur za ňu nezostanú v slovenskej ekonomike, štát nevyberie dane, čiže automaticky stráca príjmy,” uzatvoril Karaba.
