Bude zaujímavé sledovať ako si budú Ukrajinci plniť záväzky voči nám, a voči firmám, ktoré im cez naše rúry plyn budú dodávať. Európska únia totiž nebude nič garantovať a v prípade núdze nepreberie na seba záväzky, ktoré by nestíhali Ukrajinci platiť.
Začiatok minulého týždňa priniesol toľko očakávané podpísanie memoranda medzi Slovenskom a Ukrajinou. Memoranda, ktoré určilo základné mantinely pri realizácii projektu spätného chodu dodávok plynu zo západu na východ. Ukrajinci nakoniec pochopili, že aj napriek našej snahe pomôcť im v ich neľahkej situácii, si nemôžeme dovoliť ignorovať záväzky s Gazpromom. Sme malí páni na to, aby sme Rusom na diaľku odkazovali, že kašleme na zmluvy, ktoré sme s nimi v minulosti podpísali a že ideme bezhlavo pomáhať krajine, ktorá im neplatí za plyn a s ktorou sú na pokraji vojny. A vezmite na to jed, že bezhlavo by im nepomohli ani iní „demokrati“. Už vidím, ako Rusom ukazujú lídri krajín zo západnej Európy či nebodaj z najdemokratickejších Spojených štátov vztýčený prostredník, keby boli na našom mieste. Veď sa len pozrime, aké sankcie boli prijaté voči Rusom po ich anektovaní Krymu. Akurát ich tak rozosmiali.
Takže projekt reverzného chodu dodávok plynu zo Slovenska na Ukrajinu sa už hádam zrealizuje. Bude však zaujímavé sledovať ako si budú Ukrajinci plniť záväzky voči nám, a voči firmám, ktoré im cez naše rúry plyn budú dodávať. O to viac to bude zaujímavé sledovať po odpovedi šéfa Európskej komisie. Ten na tlačovke pri príležitosti podpisu memoranda dostal od jednej slovenskej novinárky otázku, či Európska únia preberie na seba záväzky potom, čo ich Ukrajina nebude vládať platiť. Výraz v tvári šéfa komisie a následne jeho reakcia dali na to jasnú odpoveď. Žiadne garancie zo strany Európskej únie nie sú dohodnuté. Hlavne, že nás únia tlačila pomáhať Ukrajincom hoc aj tým, že by sme im plyn dovážali na vetrieskach v plynových fľašiach. Som teda zvedavý, ako sa bude dariť nášmu slovenskému prepravcovi plynu inkasovať peniažky od nášho východného suseda, ktorý je v súčasnosti prinajmenšom na pokraji občianskej vojny, a ktorého platová disciplína je známa už široko ďaleko.
Zase idú voľby…
Ešte sme nedostali poriadne stanovisko od porazeného kandidáta na funkciu prezidenta, a už sa nám blížia ďalšie voľby. Okrem bilbordov nám dávajú znať o tejto milej udalosti aj poslanci parlamentu. Teda aspoň tí najaktívnejší. A ver či never zase sa našli ďalší „experti“. Tentoraz mám na mysli „expertov“ z oblasti baníctva. Dvaja opoziční poslanci, ktorí v nedávnej minulosti patrili ešte k pravicovým lídrom, a ktorí sa baníctvu venovali asi tak do hĺbky ako ja problematike životného štýlu grónskych Eskimákov, sa rozhodli, že najlepšie pre Slovensko bude úplné zrušenie ťažby uránu na Slovensku. Preto chcú v parlamente presadiť zákon, ktorý to zariadi. Ako jeden z hlavných dôvodov uvádzajú ochranu nášho ľudu pred rakovinou. Pekné gesto! Ale potom by mali navrhnúť zrušiť aj ťažbu zlata, lietanie popolčekov z komínov tepelných elektrární, či premávanie áut po našich cestách. A to už nehovorím o fajčení, pití alkoholu či drogovaní. Najlepšie by bolo zákonom zrušiť rakovinotvorné bunky. Možno pritiahnuté za vlasy, ale je evidentné, že poslancom nejde o ochranu ľudí pred rakovinou alebo inými chorobami, ktoré sú bohužiaľ často vyvolávané aj činnosťami ľudstva na tejto planéte. Im ide len o zneužitie témy, ktorá sa dá krásne zneužiť. Lebo vyvolať u ľudí strach je to najjednoduchšie čo sa dá. Vysvetľovať problematiku je však už ťažšie.
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
