Špekulanti, alebo skôr povedané zlodeji, ktorí praktizujú nelegálny odber energií, sa nájdu tak v slovenských domácnostiach, ako aj v slovenských firmách.
Nejedna slovenská domácnosť má v ostatných rokoch problémy prežiť od výplaty do výplaty. A to si môžu povedať tí šťastnejší z nás, ktorí nejakú prácu vôbec majú. Slováci, ako aj ostatné národnosti, ktoré si nemôžu povedať, že sú „za vodou“, preto mesiac čo mesiac rozmýšľajú, ako naložia so svojím neraz biednym ohodnotením za svoju prácu. Šetriť sa dá všelijako. Môžeme napríklad z času na čas nekúpiť do domácnosti lacnú šunku plnú vody, sóje a soli, či deťom ukazovať jogurty s „prekvapením“ vo vnútri len v letákoch nájdených v poštových schránkach. Jediné, čo si na nás určite počká, je nezaplatená faktúra a to nielen tá za energie. Súčasné faktúry za energie však nahrávajú „chytrákom“, ktorí sa predsa len rozhodli, že si radšej elektrinu a plyn odčerpajú zadarmo, ako by za ňu mali zaplatiť a vzdať sa tak iných svetských pôžitkov. Špekulanti, alebo skôr povedané zlodeji, ktorí praktizujú nelegálny odber energií, sa nájdu tak v slovenských domácnostiach, ako aj v slovenských firmách.
Nelegálne odbery energií rastú
Z roka na rok rastie zlodejov, ktorí sa neboja doma na čierno odoberať plyn. V roku 2011 odhalila distribučná spoločnosť SPP – distribúcia necelých 1 500 nelegálnych odberov. O rok neskôr to už bolo viac ako 1 700 domácností, ktoré sa rozhodli zarobiť kradnutím plynu. Do polovice tohto roka už distribučná plynárenská spoločnosť odhalila viac ako 1 100 nelegálnych odberov plynu v slovenských domácnostiach. Hovorkyňa plynárov Ivana Zelizňáková však upozorňuje, že na Slovensku je viac ako 1,5 milióna odberných miest. „To znamená, že vyše 99 % odberných miest riadne platí za svoj spotrebovaný plyn,“ dodáva. Spoločnosť Západoslovenská distribučná, ktorá sa stará o elektrickú distribučnú sieť na západnom Slovensku, každoročne eviduje pri domácnostiach viac ako tisíc nelegálnych odberov elektriny. Vrásky im však robia v ostatných rokoch firemní zákazníci. „Najvýraznejší nárast sme v posledných rokoch zaznamenali vo firemnom segmente, ktorý za minulý rok prevýšil domácnosti takmer o tretinu. Pokiaľ v roku 2011 sa spolu s domácnosťami podieľali firmy zhruba na polovici vzniknutej škody, rok 2012 bol pomer približne 60 ku 40,“ uviedol hovorca západoslovenských energetikov Ján Orlovský, podľa ktorého ani tento rok nebude trend pri nelegálnych odberoch elektriny iný. Východoslovenská distribučná na svojom distribučnom území zisťuje ročne v priemere 800 až 1000 prípadov neoprávnených odberov elektriny v domácnostiach. V prvom polroku tohto roka ich zistila viac ako 400. „Segment domácností sa podieľa na celkovom počte zistených nelegálnych odberov elektriny približne dvoma tretinami,“ dodáva hovorkyňa Východoslovenskej distribučnej Andrea Danihelová. Podobne aj Stredoslovenská energetika – distribúcia ročne odhalí niekoľko stoviek neoprávnených odberov elektriny.
Kedy ide o neoprávnený odber plynu?
V zmysle zákona o energetike č. 251/2012, §82 neoprávneným odberom je odber zemného plynu
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontova né prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
Zdroj: Zákon o energetike
To, že čierne odbery spôsobujú distribučným spoločnostiam nemalé straty je azda všetkým jasné. Zaujímavé je, že väčšina z distribučných podnikov nechcela svoje straty príliš konkretizovať. „Suma za neoprávnený odber je počítaná v zmysle legislatívy,“ reagovala stroho J. Bolibruchová. Plynári sa vyhovorili na zmenu metodiky výpočtu. „Sú to neporovnateľné objemy, pretože za roky 2011 a 2012 sa počítali podľa iných pravidiel. Z tohto dôvodu ich nebudeme uvádzať. Pre našu spoločnosť však neoprávnené odbery znamenajú veľké straty,“ uviedla na margo strát I. Zelizňáková. O niečo konkrétnejší boli distribútori z východu a zo západu Slovenska. „Neoprávnené odbery nás ročne stoja vyše milióna eur,“ dopĺňa J. Orlovský. „Výška odhadovaných škôd ročne dosahuje úroveň niekoľko stotisíc eur,“ dodáva A. Danihelová. Isté však je, že straty distribučných spoločností, ktoré spôsobili nelegálne odbery energií, zaplatia všetci poctiví platiaci zákazníci.
Zlodeji plynu či elektriny riskujú
Distribučné spoločnosti upozorňujú, že nelegálnym odberom energií riskujú dotyční nielen svoje životy. „Neoprávnené odbery predstavujú obrovské riziko pre bezpečnosť a spoľahlivosť distribúcie plynu a celej distribučnej siete. Na tento fakt neoprávnení odberatelia často zabúdajú,“ upozorňuje I. Zelizňáková. Ako dodáva, pri snahe „optimalizovať“ svoj účet za plyn zasahujú do plynárenského zariadenia, čím zvyšujú riziko možného úniku plynu a s tým spojené nebezpečenstvo jeho výbuchu. Aj väčšina neoprávnených odberov elektriny je vykonaná neodborným zásahom do zariadenia. „Neoprávnené napojenie k distribučnej sústave je vo väčšine prípadov realizované na odbernom mieste veľmi neodborne, amatérsky a sú zrealizované tak nebezpečne, že môže kedykoľvek dôjsť k úrazu elektrickým prúdom, prípadne pri skrate k požiaru na odbernom mieste,“ dodáva J. Bolibruchová.
Boj proti nelegálnym odberom je už sofistikovaný
Naše distribučné spoločnosti používajú v boji proti nelegálnym odberateľom okrem klasických zbraní aj tie modernejšie. Napríklad východoslovenskí energetici využívajú proti zlodejom energií najmodernejšie detekčné prístroje či aplikácie na báze umelej inteligencie pre výber kontrolovaných odberných miest. „Na znižovaní nelegálnych odberov elektriny sa z pohľadu prevencie významne podieľajú investície do distribučnej sústavy, napríklad vo forme inštalácie digitálnych elektromerov a podobne,“ dodáva A. Danihelová. Západoslovenská distribučná proti nekalým praktikám nasadila nové analytické nástroje a vo zvýšenej miere spolupracuje s policajnými zložkami. „V našej spoločnosti rieši neoprávnené odbery špecializovaný tím. Zdrojmi sú výstupy zo systémov, analýzy strát v jednotlivých lokalitách, ale aj podania občanov,“ spresňuje J. Orlovský. Rozsiahle analýzy na odhalenie nelegálnych odberov plynu vykonáva aj SPP – distribúcia. „Naši pracovníci vykonávajú plánované, pravidelné i náhodné kontroly odberných miest, zamerané aj na spomínanú bezpečnosť,“ konštatuje J. Bolibruchová.
Kedy ide o neoprávnený odber elektriny?
V zmysle zákona o energetike č. 251/2012, §46 neoprávneným odberom je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základežiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny
Zdroj: Zákon o energetike
Ak si myslia odberatelia, že nepustením pracovníkov distribučných k meračom, ušetria, tak sú na omyle. V konečnom dôsledku môžu byť veľmi ľahko označení za zlodejov energií. V zmysle zákona o energetike je totiž odberateľ elektriny povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prístup k plynomeru či elektromeru. „Plynomer je našim majetkom. Ak nám odberateľ neumožní prístup k meradlu, dochádza k porušeniu zákona o energetike, pričom dôsledkom takéhoto konania môže byť uloženie pokuty a prípadne tiež kvalifikovanie odberu na danom odbernom mieste ako neoprávneného odberu plynu,“ upozorňuje I. Zelizňáková. Domácnosti by si mali dať pozor, aby k plynomerom alebo elektromerom nepustili neoprávnené osoby. J. Bolibruchová od stredoslovenských energetikov upozorňuje, že ich pracovníci musia byť vybavení pracovným preukazom, ktorým sa na požiadanie preukážu. „Naši odborní pracovníci sú vyškolení a pri vstupe na súkromný pozemok dodržiavajú príslušné ustanovenia slovenskej ústavy o ochrane vlastníckeho práva,“ dodáva J. Orlovský.
Za krádež elektriny a plynu hrozí basa
Nelegálny odber energií nemusí spôsobiť len straty na životoch a majetku. Taktiež môže zmeniť životný osud dotyčného zlodeja. Za krádež elektriny či plynu totiž hrozí aj pobyt za mrežami. „Ak by páchateľ nelegálnym odberom elektriny alebo plynu spáchal trestný čin krádeže, hrozil by mu v prípade dokázania viny trest odňatia slobody až na dva roky. V prípade závažnejšieho konania alebo následku aj na 10 až 15 rokov,“ uzavrel hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.
