Vyrábať elektrinu či teplo z odpadu nie je vo svete žiadnou novinkou. O výstavbe nových zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO) sa intenzívne hovorí aj na Slovensku. Doteraz dve podobné zariadenia v Bratislave a v Košiciach už totiž onedlho nebudú postačovať na likvidáciu odpadov aj iným spôsobom ako klasickým skládkovaním.
Do roku 2035 musí aj Slovensko recyklovať minimálne 65 % komunálneho odpadu a len maximálne 10 % ukladať na skládky. Pre zvyšných 25 %, ako aj pre požadovaných 10 % na skládkach existuje riešenie v podobe energetického zhodnocovania odpadu v ZEVO.
Záujem o ZEVO výstavbu
Ako uviedol na 6. online konferencii SmartNRGforum generálny riaditeľ sekcie obehového hospodárstva z Ministerstva životného prostredia SR Tomáš Trosko, Slovensko by potrebovalo postaviť v najbližších rokoch tri až štyri veľké zariadenia na energetické využitie odpadov.
„Aby sme dokázali zhodnocovať vlastný odpad, ktorý produkujeme, lepším spôsobom ako je skládkovanie, potrebujeme sa k ním dopracovať čo najskôr,“ povedal Trosko. Investori záujem o výstavbu ZEVO na Slovensku majú. Stále sa však stretávajú s bariérami, pre ktoré sa realizácia ich plánovaných investičných projektov odkladá.
Slovensko aj naďalej zaostáva vo využívaní zelenej energie, podľa analytičky sú za tým najmä dva dôvody
Generálny riaditeľ Veolia Energia Slovensko Peter Dobrý hovorí o dvoch hlavných prekážkach. Stále nie je podľa neho jasne deklarovaná podpora výstavby ZEVO zo strany štátu. Taktiež nie je vyriešená otázka možnosti čerpania štrukturálnych fondov na takéto projekty. Bez dotácii totiž podľa Dobrého v súčasnosti investor sám nevie realizovať projekty na energetické zhodnocovanie odpadov.
Zahraničné skúsenosti
„Štát by mal povedať, že energetické zhodnocovanie odpadov je cesta, ktorou chceme ísť. Určite by takáto podpora zo strany štátu pomohla takýmto projektom,“ myslí si Dobrý, podľa ktorého by takáto jasne deklarovaná podpora pomohla aj samosprávam pri vysvetľovaní projektov ZEVO svojim občanom.
„Keby sa mohla samospráva, ktorá je bližšie k občanom, o takúto podporu štátu oprieť, pomohlo by to celej veci,“ dodal Dobrý. Spoločnosť Veolia, ktorá v Európe už postavila desiatky ZEVO, má v zahraničí skúsenosť, že v súčasnosti už príde sama samospráva za investorom s tým, že potrebuje postaviť nejaké zariadenie na zhodnocovanie odpadov.
Vyrobenie elektriny a tepla
„Tam je celý proces toho pochopenia tej verejnosti úplne opačný. Verejnosť už vie, že takýto typ zariadenia vie fungovať v rámci všetkých limitov. U nás to vnímanie verejnosti voči takýmto zariadeniam je stále negatívny. Preto je tu veľmi dôležitá úloha štátu, ktorý musí povedať, že takéto zariadenia sú dôležité,“ doplnil Dobrý s tým, že verejnosť si musí uvedomiť, že výsledkom ZEVO bude nielen likvidácia ním vytvoreného odpadu ale aj vyrobená elektrina a teplo. A to pri dodržaní všetkých limitov týkajúcich sa životného prostredia.
„Téma odpadov s verejnosťou je veľmi zložitá, ale veľmi dôležitá. Verejnosť často neverí, že je to takým spôsobom možné urobiť,“ dodal teamleader investičného rozvoja SPP a konateľ firmy CEBZ Martin Kečkéš. Dnes vyjde výstavba jedného ZEVO do 150 miliónov eur.
Koľko peňazí pôjde na energopomoc? Plánovaný štátny rozpočet o tom zatiaľ mlčí
Pri dnešných cenách zhodnocovania odpadov skládkovaním nevie investor podľa Dobrého zaplatiť celú investíciu tak, aby mu dávala ekonomický zmysel. Investori preto očakávajú, či a aké prostriedky na tieto projekty vyčlení štát.
Poplatok za spracovanie odpadu
„Poplatky za spracovanie odpadov sú dnes relatívne nízke. A navyše, je stále kde umiestňovať ten odpad na skládkach. Celý ten projekt bez finančnej podpory tak zatiaľ nie je samofinancovateľný. Využívanie odpadov na výrobu energie sa dnes pri tých poplatkoch za odpad jednoducho sám nezafinancuje. Buď by sa zvýšili poplatky, čo asi nie je cesta, ktorou by sme chceli ísť, alebo by sa dofinancoval projekt prostredníctvom napríklad štrukturálnych fondov,“ povedal Dobrý. O potrebe dotácií na výstavbu ZEVO hovorí aj Martin Kečkéš.
„Určite to bude vyžadovať dotácie. Určite nepôjde investor do projektu, kde je ešte stále skládkovanie cenovo najvýhodnejšie. Potrebujeme nastaviť tie dotačné mechanizmy tak, aby sa s dobrými projektami potom mohol investor postaviť pred verejnosť a garantovať im, že všetky limity budú dodržané. Je dôležité neisť tou najlacnejšou variantou, ale priniesť to najlepšie riešenie, ktoré je v EÚ,“ podotkol Kečkéš, ktorý však upozornil, že za odpady budeme platiť z roka na rok viac.
Nízke poplatky v obciach
Tomáš Trosko z ministerstva životného prostredia priznáva, že sú obce, ktoré majú dnes nastavené poplatky za odpady extrémne nízko, a naopak sú mestá, ktoré majú tie poplatky nastavené pragmaticky a rozumne. Ministerstvo životného prostredia sa dotáciám na ZEVO napríklad z eurofondov nebráni.
Požiadavky investorov sa menia, do popredia vstupujú ekologické spracovanie odpadu a dostatok zelenej energie
„Pracujeme na tom. Bližšie informácie bude komunikovať pán minister,“ povedal Trosko. Investori donedávna pociťovali problémy pri schvaľovacích procesoch. Napríklad pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tzv. proces EIA. Podľa Dobrého z Veolie sa však už niektoré byrokratické legislatívne prekážky odstránili.
„Vnímame zmeny v rámci povoľovacieho procesu pozitívne. V procese EIA už došlo k zmenám, ktoré verím, že pomôžu,“ povedal Dobrý. Ministerstvo životného prostredia videlo podľa Trosku obrovský problém v povoľovacích procesoch.
Energetické zhodnocovanie odpadu
„Občania majú mať možnosť sa vyjadriť, ale nemôžeme zachádzať do extrémoch, že jednotlivec blokuje takéto projekty. Vtedy ten štát musí zasiahnuť. Verím, že novela zákona o EIA zásadným spôsobom zmení rýchlosť v povoľovaní projektov,“ dodal Trosko. Teamleader investičného rozvoja SPP a konateľ CEBZ Martin Kečkéš verí, že o tri, štyri roky už výstavba nových ZEVO nebude témou.
„Veríme, že minimálne jedna, dve spaľovne sa do troch rokov začnú stavať. Povoľovanie je najväčšia výzva,“ konštatoval Kečkéš. Generálny riaditeľ Veolia Energia Slovensko Peter Dobrý taktiež verí myšlienke energetického zhodnocovania odpadov.
Centrálne zásobovanie teplom čaká už budúci rok skúška „účinnosti“
„Pozeráme sa na míľniky v roku 2035 kedy je koniec skládkovania. Nehovorím, že to prostredie je dnes ideálne, ale my by sme veľmi radi išli do takéhoto projektu už dnes. Verím, že o tri, štyri roky už bude nejaký kameň výstavby ZEVO poklepaný,“ dodal Dobrý. Tomáš Trosko si myslí, že už v súčasnosti nie je pre silného investora problémom postaviť ZEVO na Slovensku, a to pri dodržaní všetkých potrebných limitov.
„Urobili sme prvé kroky, aby sme podporili investorov. Ak budeme vidieť že to nestačí, určite sa vieme rozprávať, ako pracovať ďalej. Naštartovali sme rýchle zmeny v zásadných veciach, ktoré môžu pomôcť investorom. Nechceme čakať a problém presúvať. Robíme dynamické zmeny tak, aby sme sa pohli v rámci odpadového hospodárstva,“ uzavrel Trosko.
