Potom bude podľa eurokomisára Maroša Šefčoviča nasledovať oficiálna diskusia na úrovni ministrov EÚ pre energetiku. Šefčovič preferuje, aby tento koncept podporila Európska rada už v marci s cieľom mať jasný akčný plán a schválené prioritné projekty pre oblasť energetickej infraštruktúry.
Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za vznik Európskej energetickej únie, realizáciu a koordináciu súvisiacich politík Maroš Šefčovič chce koncom januára budúceho roka predložiť politický koncept, ako má energetická únia vyzerať. Uviedol to v piatok na brífingu v Košiciach. Potom bude podľa neho nasledovať oficiálna diskusia na úrovni ministrov EÚ pre energetiku. Šefčovič preferuje, aby tento koncept podporila Európska rada už v marci s cieľom mať jasný akčný plán a schválené prioritné projekty pre oblasť energetickej
„Toto je kľúčové pre to, aby energetická únia fungovala. Netvrdím, že postavím na nohy úplne novú energetickú politiku do marca, ale že bude hotová koncepcia, ktorá umožní krok za krokom, aby sme projekt reálne uviedli do života,“ povedal Šefčovič. Zdôraznil, že cieľom je vytvoriť v EÚ také konkurenčné prostredie, ktoré prinesie zníženie cien energií nielen pre podnikateľov, ale aj pre občanov. Dodal, že energetická únia má zabezpečiť, aby EÚ v budúcnosti už nemusela čeliť rovnakej situácii ako Slováci v zime 2009.
Šefčovič v piatok v Košiciach diskutoval so zástupcami podnikateľov, akademického a mimovládneho sektora, ako aj regionálnej a miestnej samosprávy. Bola to prvá diskusia, ktorá odštartovala verejnú debatu, aká bude prebiehať vo všetkých európskych krajinách na tému vybudovania energetickej únie. Ako ďalej uviedol, zástupcovia košickej spoločnosti U. S. Steel sa pýtali, ako EK podporí priemyselnú politiku, ďalšia otázka sa týkala balíčka opatrení na boj s klimatickými zmenami a jeho vplyvu na energeticky náročné odvetvia.
Podľa Šefčoviča je pre EK je veľmi dôležitá podpora priemyslu aj z toho dôvodu, že uplynulá kríza ukázala, že krajiny, ktoré mali silnú priemyselnú základňu, sa s krízou vyrovnali rýchlejšie ako krajiny, ktoré sa priemyslu dostatočne nevenovali. „Uvedomujeme si, aké je dôležité mať ceny energií, ktoré sú konkurencieschopné. Práve vytvorenie európskej energetickej únie by malo mať pozitívny vplyv na zníženie cien energií. Otvorili sme aj otázku tzv. emisných povoleniek, ktoré by mali byť poskytované takým istým spôsobom, ako je to doposiaľ, pre energeticky náročné odvetvia a patria k takzvaným vysoko efektívnym zariadeniam. Šéfovia štátov a vlád sa dohodli, že aj po roku 2020 by tieto emisné povolenky mali byť poskytované bezplatne,“ povedal Šefčovič. Doplnil, že EK chce, aby sa podiel priemyslu na tvorbe hrubého domáceho produktu v rámci Európskej únie zvýšil zo súčasných 16 na 20 percent.
Októbrová Európska rada, ktorá zadefinovala rámec pre energetickú a klimatickú politiku EÚ do roku 2030, ako aj geopolitický vývoj v slovenskom a európskom susedstve predstavujú podľa neho dodatočný politický impulz pre rozvoj energetickej dimenzie európskej integrácie. „Som presvedčený, že sme dlžní našim občanom, aby sme zaistili, že vízia energetickej únie sa stane skutočnosťou. Dúfam, že o päť rokov si budeme môcť povedať, že vďaka našim opatreniam sme dokázali konsolidovať smerovanie udržateľného hospodárskeho rastu, zvýšiť zamestnanosť a postupne opätovne získať dôveru svojich občanov,“ povedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
