Pripravované zvýšenie G-komponentu prehĺbi nedostatok elektriny, predpokladá SAPI

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Elektrina
Začiatkom tohto roka sa pritom elektrina obchodovala za 55 eur za megawatthodinu. Foto: ilustračné, Thinkstock.
Video Player is loading.
Current Time 0:00
Duration -:-
Loaded: 0%
Stream Type LIVE
Remaining Time 0:00
 
1x
  • Chapters
  • descriptions off, selected
  • captions and subtitles off, selected
    Reklama
    Tento článok pre vás načítala AI.

    Pripravované zvýšenie poplatku za pripojenie výrobných zdrojov elektriny do siete, tzv. G-komponent, o 233 percent môže ešte viac prehĺbiť očakávaný nedostatok elektriny na Slovensku. Ako ďalej uviedla Slovenská asociácia fotovotlického priemyslu a OZE (SAPI), už v roku 2030 nebude mať Slovensko dostatok elektriny z vlastnej výroby a bude odkázané na jej dovoz.

    Súvisí to najmä s ekologizáciou priemyselnej výroby, ktorá bude prechádzať z plynu a iných palív na elektrinu, ale aj s ďalšími faktormi.

    Ani s ďalším blokom elektrárne nebudeme sebestační

    „Aj po spustení ďalšieho bloku jadrovej elektrárne sa už dnes počíta s tým, že po roku 2030 nebudeme v rámci výroby elektriny na Slovensku sebestační. Budeme, tak ako teraz v prípade plynu, na dovoze zo zahraničia závisieť aj pri elektrine,“ uviedol výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba.

    Situáciu s nedostatkom elektriny môže podľa SAPI ešte zhoršiť zastavenie investícií do nových zdrojov elektriny vrátane obnoviteľných zdrojov energie. Súvisí to s plánovaným 233-percentným zvýšením poplatku za prístup do siete, tzv. G-komponentu.

    „Nové investície do nových zdrojov sa po zvýšení poplatku za G-komponent neoplatia. Naopak, aj existujúce zdroje ukončia prevádzku a znížia domácu výrobu elektriny,“ upozornil Karaba, podľa ktorého ekonomicky ohrozené sú zdroje elektriny s výkonom stoviek megawattov (MW).

    Záväzky voči Európskej únii

    Pre Slovensko to podľa SAPI znamená aj ďalší problém. Nebude schopné splniť svoje záväzky voči Európskej únii pre rok 2030 vyplývajúce z tzv. Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (INEKP). Na tento plán je naviazaných približne 10 mld. eur, ktoré sa majú použiť na znižovanie emisií skleníkových plynov, využívanie zelených zdrojov a zvyšovanie energetickej efektívnosti budov.

    Aktualizovaný INEKP, ktorý na jeseň 2023 predložila SR Európskej komisii, počíta so zvýšením využívania obnoviteľných zdrojov zo súčasných 18,1 % na 23 %.

    „Komisia nám pritom už predtým vyčítala, že tento cieľ by mal byť až 35 %. Slovensko však v prípade zavedenia vyššieho poplatku za G-komponent nebude schopné splniť ani tento nižší cieľ,“ zdôraznil Karaba. SAPI a iné asociácie združujúce výrobcov preto veria, že regulačný úrad zoberie do úvahy aj tieto dopady svojho návrhu a prehodnotí ho.

    „Odstavenie už fungujúcich lacných a ekologických zdrojov elektriny, s ktorými sa v analýzach situácie po roku 2030 asi počítalo, iba zhorší závislosť na dovoze elektriny. Nehovoriac už o stopke pre výstavbu nových zdrojov,“ uzatvoril Karaba.

    Ďalšie k téme

    Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
    Viac k osobe: Ján Karaba
    Firmy a inštitúcie: EU Európska úniaEurópska komisia (EK)SAPI Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu