Ministerstvo financií dostalo k návrhu novely zákona o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach viac ako 40 zásadných pripomienok. Väčšina z nich žiada návrh novely úplne zrušiť.
Návrh ministerstva financií zrušiť časové obmedzenie platenia osobitného odvodu regulovaných subjektov a zdvojnásobenie jeho sadzby zástupcovia firiem odmietajú. V rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu novely zákona o osobitnom odvode regulovaných subjektov sa za zrušenie celého návrhu vyjadrili firmy, zástupcovia zamestnávateľov aj podnikateľské združenia. Celkovo ministerstvo dostalo v rámci pripomienkového konania k návrhu 71 pripomienok, z toho 42 zásadných.
Kritizujú distribučky aj teplári
Medzi najhlasnejšími kritikmi v rámci medzirezortného pripomienkového konania boli najmä energetické firmy. Svorne od ministerstva financií, ako predkladateľa návrhu novely, žiadajú jej úplné stiahnutie, pretože ďalšie aplikovanie osobitného odvodu považujú za kontraproduktívne a už jeho zavedenie zhoršovalo obraz Slovenska v očiach investorov. Navrhované zmeny okrem toho podľa energetikov vystavuje Slovensko tiež riziku sporov a medzinárodných arbitráží. Proti zavedeniu navrhovaných zmien sa vyslovili SSE, SPP, VSE, ZSD, Pozagas, Nafta, RWE Gas ale aj zástupcovia teplárov zo SZVT a ďalší.
Proti zvýšeniu sadzby aj rezort hospodárstva
So zásadnou pripomienkou sa na rezort financií obrátilo aj ministerstvo hospodárstva. Predkladateľa návrhu novely žiada, aby ho prehodnotil. „Navrhnuté zvýšenie sadzby má výrazný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a zároveň dochádza k neočakávanému zaťaženiu podnikateľov z dôvodu predĺženia odvodového obdobia aj po roku 2016,“ píše rezort hospodárstva vo svojej pripomienke. Ako dodáva, záväzok z programového vyhlásenia vlády pokračovať v uplatňovaní osobitných odvodov a daní v regulovaných odvetviach s možnosťou ich rozšírenia na ďalšie odvetvia nehovorí nič o zámere vlády zvyšovať daňové zaťaženie regulovaných subjektov. „Na základe uvedeného zásadne nesúhlasíme so stanovenou sadzbou, a žiadame jej prehodnotenie,“ konštatuje ministerstvo hospodárstva.
Štát má vraj príjmov dosť
Zástupcovia zamestnávateľov a podnikateľov, ako aj samotné firmy upozorňujú, že zámer, pre ktorý bol odvod zavedený, teda pomoc v konsolidácii verejných financií na stlačenie deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu, bol naplnený. Ďalšie pokračovanie v jeho uplatňovaní považujú na neopodstatnené a nesystémové. „ Upozorňujeme na fakt, že v čase zavedenia osobitného odvodu boli podľa štátneho záverečného účtu za rok 2012 príjmy 11,83 mld. eur, zatiaľ čo v roku 2015 to bolo už 16,23 mld. eur, čo predstavuje nárast o 4,4 mld. eur. Pri takomto razantnom náraste príjmov nevidíme dôvod na zachovávanie akýchkoľvek odvetvovo špecifických daní, resp. odvodov,“ tvrdí Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ).
Dvojnásobný odvod
Podľa návrhu novely zákona o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach majú firmy platiť odvod aj naďalej a dokonca v dvojnásobnej výške. Kým podľa súčasného znenia zákona mal byť posledným odvodovým obdobím december 2016, po novom sa má uplatňovať aj po tomto termíne bez ďalšieho časového obmedzenia. Sadzba využívaná pri výpočte odvodu sa má zvýšiť na dvojnásobok. Rezort financií tieto návrhy odôvodňuje napĺňaním záväzkov z programového vyhlásenia vlády. V ňom sa uvádzalo, že vládnou prioritou je aj pokračovanie v uplatňovaní osobitných odvodov a daní v regulovaných odvetviach hospodárstva s možnosťou ich rozšírenia. „Na zabezpečenie konsolidácie verejných financií a na posilnenie aktívnej úlohy štátu v rozvoji hospodárstva sa navrhuje zvýšenie sadzby odvodu,“ píše ministerstvo v dôvodovej správe k návrhu novely.
Príjem takmer 80 miliónov
Pokračovanie vo vyberaní osobitných odvodov od regulovaných firiem by podľa ministerstva malo do štátnej kasy podľa prepočtov priniesť od roku 2017 každoročne dodatočných 76 mil. eur. Osobitný odvod musia pritom uhrádzať spoločnosti, ktoré naplnia účtovné predpoklady a zároveň pôsobia v regulovaných odvetviach energetiky, poisťovníctva, verejného zdravotného poistenia, elektronických komunikácií, farmácie, poštových služieb, dopravy, verejných vodovodov a kanalizácií, leteckej dopravy či poskytovania zdravotnej starostlivosti.
