Východoslovenský podnikateľ Ignác I. a jeho spoločník Ján H. sú obžalovaní z pokusu pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu podvodu spolupáchateľstvom. Môžu dostať trest vo výške 10 až 15 rokov.
V prípade východoslovenského podnikateľa Ignáca I. a jeho spoločníka Jána H., známych z káuz okolo spoločnosti Transpetrol, by mal v utorok na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku padnúť rozsudok. Agentúre SITA to potvrdila hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.
Dohodu o vine a treste nechceli
Muži sú obžalovaní z pokusu pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu podvodu spolupáchateľstvom. Prípadom sa Špecializovaný trestný súd začal zaoberať v marci 2013, keď prijal obžalobu. Na verejnom zasadnutí obžalovaní odmietli uzavrieť dohodu o vine a treste. „Vzhľadom na to, že som sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, tak nesúhlasím,“ povedal Ignác I. na súde v roku 2013. Prokurátor teraz pre nich žiada nepodmienečné tresty odňatia slobody v strednej hranici trestnej sadzby, resp. v dolnej hranici trestnej sadzby, ako aj uloženie ochranného dohľadu. Hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová uviedla, že trestná sadzba je 10 až 15 rokov. Obaja sú stíhaní na slobode.
Neexistujúce dlhy
Podľa prokuratúry obžalovaní predstierali, že sú oprávnení konať v mene Transpetrolu – Ignác I. ako údajný predseda predstavenstva a Ján H. ako údajný člen predstavenstva a tak uznali neexistujúce dlhy Transpetrolu voči dvom spoločnostiam. Stalo sa to 4. júna 2009 u súdnej exekútorky v Prahe, kde podpísali dva exekútorské zápisy. Transpetrol tým uznal neexistujúce dlhy voči dvom obchodným spoločnostiam vo výške 12,86 milióna eur a za spoločnosť Transpetrol sa ich zaviazali uhradiť do 10. júna rovnakého roka. V prípade neuhradenia peňazí v dohodnutej lehote sa zaviazali zaplatiť zmluvnú pokutu 10-tisíc eur. Dvojica súhlasila aj s priamou vykonateľnosťou exekučného zápisu, ak nebude dlh včas zaplatený. Dôsledkom tohto konania bolo, že od 20. augusta, resp. 16. decembra 2009 boli na majetok Transpetrolu vedené exekúcie na návrh spoločností, ktorým dvojica uznala za spoločnosť dlhy. Súdy zastavili exekúcie 12. júla 2010 a zadržiavané peniaze od českých obchodných partnerov mohli byť uvoľnené. Okrem toho Ignác I. a Ján H. podľa obžaloby vystavili 4. júna 2009 v Prahe bez právneho dôvodu vlastnú zmenku za Transpetrol v prospech českej spoločnosti na sumu 12,98 milióna eur. Bola splatná 25. júna 2009 v Brne. Následkom bolo súdne konanie, lebo česká spoločnosť si nárokovala zmenku. Konanie sa zastavilo, pretože firma nezaplatila súdny poplatok jeden milión českých korún.
Nemali právo konať v mene Transpetrolu
Obžalovaní od založenia Transpetrolu podľa prokurátora nikdy neboli v jeho štatutárnych orgánoch. Svoje právo konať v mene spoločnosti odvíjali od mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v apríli 2009 na Vinnom jazere. Štátu hrozila strata 34-percentného podielu v spoločnosti. Po sporoch okolo tejto udalosti už právoplatne rozhodol Okresný súd Bratislava II., že to nebolo mimoriadne valné zhromaždenie.
Rozsudok žilinského súdu
Už v roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ignáca I., ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom Ignáca I. neprávoplatne odsúdil na deväť rokov väzenia. Rozsudok však odvolací súd zrušil a vrátil na opätovné prejednanie. Žilinský krajský hovorca Jozef Michňa informoval agentúru SITA, že v tomto prípade bolo vytýčené naposledy pojednávanie na 15. decembra 2014. Bolo ale odročené pre práceneschopnosť jedného z obžalovaných. Ďalší termín zatiaľ nebol vytýčený.
Začalo to vo Vranove
Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Exekútorka vybrala Transpetrol
Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu. V roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát.
Akcionármi boli aj Rusi
Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD. Štát by tak mal byť v súčasnosti jediným vlastníkom slovenského prepravcu ropy.
