Fotovoltici zo SAPI ostro nesúhlasia s tvrdením poslanca Matoviča, že tarifa za prevádzkovanie systému bola vytvorená ako poplatok mafii.
Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) sa ohradzuje voči spájaniu sektora slnečných elektrární s mafiou. To, že solárne elektrárne sú extrémne lukratívny biznis, vďaka ktorým „tečú mafiánom poplatky“ platené všetkými odberateľmi elektriny, povedal na pondelňajšej tlačovej besede šéf hnutia OľaNO a poslanec NR SR Igor Matovič.
„Je pravdou, že súťaž o získanie licencie na výstavbu fotovoltických elektrární v roku 2009 neprebehla zo strany Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS) štandardne a transparentne, v dôsledku čoho bolo rozdaných približne 30 povoleniek na výstavbu veľkých solárnych projektov. Naproti tomu od roku 2009 do konca roku 2011 vzniklo ďalších 1 129 fotovolických elektrární, ktoré takéto povolenie od SEPS nepotrebovali, a teda ich majiteľmi či investormi boli bežní ľudia, ktorým štát vytvoril regulované podmienky a nebolo na to nutné mať politickú podporu. Igor Matovič hodil do jedného vreca s údajným “mafiánmi“ aj tisícky výrobcov, ktorí poctivo podnikajú a platia tomuto štátu dane, ale aj tých, čo si výrobou zelenej energie snažia znížiť účty za elektrinu,“ uviedla vo vyhlásení asociácia.
Ťažké začiatky
SAPI pripúšťa, že začiatky fotovoltiky na Slovensku neboli do veľkej miery transparentné. „To ale nie je nič nové, nakoľko ide o kauzy, o ktorých sa už pred rokmi v médiách veľa popísalo a ostro sa voči nim pravidelne ohradzujeme aj my. Navyše mnohé skutočnosti, ktoré boli spomenuté, nie sú dôsledkom činnosti podnikateľov, ale vznikli ako dôsledok legislatívnej činnosti Ministerstva hospodárstva SR, ktoré vytvorilo zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie, poslancov NR SR, ktorí ho prijali a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý reguloval výkupné ceny a licencie,“ zdôraznila SAPI.
Prečítajte si tiež:
Kližan nerieši sériu prehier, potvrdil Davisov pohár
Žiadny poplatok mafii
Fotovoltici ostro nesúhlasia s tvrdením poslanca Matoviča, že tarifa za prevádzkovanie systému (TPS) bola vytvorená ako poplatok mafii. „Rovnako sa ohradzujeme aj voči tvrdeniam, že za poberaním poplatku je ekonomická mafia, ktorá rozkráda štát. Výmenou za štátom podporovanú výkupnú cenu je reálna komodita – elektrina. Ide teda o odplatu za vyrobený tovar – elektrickú energiu z domácich zdrojov,“ dodala SAPI. Zároveň upozornila, že TPS je zložená zo štyroch taríf, a teda len časť smeruje tisícom výrobcom elektriny zo všetkých obnoviteľných zdrojov energií, ktorí majú nárok na doplatok. Odberatelia elektriny platia vo svojich faktúrach za elektrinu v rámci TPS aj za podporu vysokoúčinnej kombinovanej výroby (KVET), podporu ťažby uhlia a na činnosť Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE).
Zavádzanie o výkupných cenách
SAPI nesúhlasi ani s tvrdeniami poslanca Matoviča o výkupných cenách elektriny. „Bolo uvedené, že trhová cena energie v roku 2009 bola 30 eur, kým výkupná predstavovala hodnotu 430 eur. To je jasné a účelové zavádzanie. V prvom rade treba opraviť hneď prvé tvrdenie o trhovej cene energie v roku 2009. Tá sa v danom roku pohybovala vo výške 80 eur za megawatthodinu, a nie uvádzaných 30. Ďalej treba zdôrazniť, že aj obstarávacia cena fotovoltických elektrární bola v tom čase trojnásobná v porovnaní so súčasnosťou a pri jednomegawattovej elektrárni to predstavovalo viac než tri milióny eur,“ upozornila asociácia. Doplnila, že výkupnú cenu 430 eur za megawatthodinu pritom nezískal takmer žiadny výrobca elektriny, keďže v tomto roku sa žiaden veľký fotovoltický projekt nepostavil. V roku 2010 už výkupná cena klesla na 425 eur a v roku 2011 sa pohybovala výkupná cena v rozpätí od 256 do 382 eur za megawatthodinu.
„Pre každého investora je ale kľúčová návratnosť investície. Pri fotovoltických elektrárňach samotné ÚRSO stanovilo vo vlastnej vyhláške výkupnú cenu tak, aby zodpovedala maximálne 12-ročnej návratnosti investície. Reálna návratnosť však mohla pri dobre postavených projektoch dosiahnuť 9 až 10 rokov. Dnes je pri menších, domácich elektrárňach návratnosť priemerne 10 a viac rokov,“ dodala SAPI.
Aj v Európe
Systém podpory slnečných elektrární a ostatných OZE je bežný aj v celej EÚ. „Ide o štandardný a veľmi transparentný nástroj pre rozvoj OZE, používaný v mnohých krajinách. Platí totiž jednoduché pravidlo, že investor dostane zaplatené len za také množstvo elektriny, ktoré reálne vyrobí, čím je nepriamo donútený investovať do kvalitnej technológie. Neexistuje nič ako samozrejmá mesačná odplata bez dodania komodity,“ konštatovala asociácia.