Platforma Budovy pre budúcnosť (BPB) považuje vyhlásenie výzvy Ministerstva dopravy a výstavby SR (MDV) na zatepľovanie rodinných domov pre maximálne 150 žiadateľov za premárnenú šancu pomôcť stavebníctvu a rozhýbať domáci dopyt. V čase, keď sa čerstvo schválilo programové vyhlásenie novej vlády (PVV), kde sa vláda zaviazala aj k energetickej efektívnosti budov, je takéto číslo podľa platformy nedostatočné. Obnova budov, ktorej súčasťou je aj zatepľovanie, by pritom mohla byť súčasťou zelenej ekonomickej obnovy Slovenska po prekonaní koronakrízy. Agentúru SITA o tom v utorok informovala riaditeľka platformy BPB Katarína Nikodemová.
Dotácia do 8 800 eur
Ministerstvo dopravy a výstavby SR vyhlásilo výzvu, vďaka ktorej môžu občania, ktorí zatepľujú alebo pripravujú zateplenie svojho rodinného domu staršieho ako 10 rokov, žiadať o dotáciu vo výške maximálne 8 800 eur. Žiadosti je možné podávať elektronicky od 4. mája do 30. júna 2020. „Takáto forma podpory obnovy budov je veľmi potrebná. Považujeme však za veľmi obmedzujúce, že maximálny počet zaevidovaných žiadosti je stanovený na 150 pre celé Slovensko. Je to neskutočne malé číslo,“ zhodnotila Katarína Nikodemová. Vláda sa pritom vo svojom PVV zaviazala k zvyšovaniu energetickej efektívnosti budov.
Neznámy dotačný program
Problémom dotačného programu na zatepľovanie rodinných domov je podľa BPB to, že je ľuďom neznámy. „Podľa nášho prieskumu z roku 2018 ho spontánne poznalo iba 2 % opýtaných. Aj preto jedno z opatrení, ktoré navrhujeme, je vyčleniť dodatočné prostriedky na mediálnu kampaň a propagáciu samotného programu. Jedným z problémov neefektívneho využívania tohto nástroja je totiž práve nízke povedomie medzi ľuďmi. Od ministerstva by sme preto čakali, že vyvinie lepšiu snahu na jeho propagáciu a a samotné výzvy bude vypisovať na dlhšie obdobie než na necelé dva mesiace,“ doplnil analytik BPB Richard Paksi.
Inšpirovať by sa Slovensko mohlo mohlo podľa BPB programom v susednej Českej republike, kde je ľuďom známy a dobre fungujúci program Nová zelená úsporám. Ten financuje okolo 7 500 projektov obnovy ročne. Inšpiráciou by nám mohol byť aj v tom, že obnovu budov rieši komplexne a je za ním prepracovaná informačná kampaň. „Ukazuje sa oveľa efektívnejšie mať komplexný dotačný nástroj na podporu najlepších dostupných techník pri obnove rodinných domov, ktorý by súčasne podporoval zateplenie, výmenu okien, výmenu zdroja tepla, využitie obnoviteľných zdrojov energie a aplikovanie adaptačných opatrení na zmenu klímy ako sú zelené strechy či tienenie,“ doplnila Nikodemová.
Vysokoenergetické budovy
Obnovu budov možno pritom podľa BPB považovať aj za ekologické opatrenie. Budovy sú dnes zodpovedné za približne 40 % spotreby energie a 36 % emisií C02 v EÚ. Pre dosiahnutie klimatických cieľov v roku 2050 nám ich správna obnova vie významne pomôcť. Podľa nízkouhlíkovej štúdie, ktorú pre Slovensko vypracovala Svetová banka, je najväčší potenciál úspor energie práve v sektore budov. Zároveň sa v nej uvádza, že najdôležitejším politickým cieľom do roku 2030 musí byť pre Slovensko v nízkouhlíkovej transformácií obnova existujúceho fondu budov spojená so zvyšovaním ich energetickej efektívnosti.
Platforma Budovy pre budúcnosť spája odborné združenia podporujúce kvalitné a efektívne budovy. Budovy pre budúcnosť sa podieľajú na tvorbe verejných politík, ktoré ovplyvňujú výstavbu a obnovu budov, s dôrazom na energetickú hospodárnosť, zdravé vnútorné prostredie a udržateľnosť. Platforma reprezentuje prostredníctvom svojich 8 členských združení viac ako 150 firiem podnikajúcich v oblasti stavebníctva a energetickej efektívnosti a zamestnávajú vyše 9 tisíc ľudí.
