Západoslovenskí a východoslovenskí energetici pripravujú stámiliónové investície. Dôvodom je stále rastúci dopyt po elektrine. Len na redizajn energetickej sústavy z dôvodu zvýšenej elektrifikácie odhadujú spoločnosti Západoslovenská distribučná (ZSD) a Východoslovenská distribučná (VSD) potrebné investície za viac ako 800 miliónov eur nad rámec každoročných investícií.
„V prípade 80-percentnej penetrácie obnoviteľných zdrojov na nízkom napätí, by výška investícií atakovala súčasnú úroveň majetku oboch distribučných spoločností,“ uviedol pre agentúru SITA predseda predstavenstva ZSD a VSD Radoslav Haluška.
Spomínané distribučné spoločnosti dokopy v minulom roku investovali do obnovy a rozširovania sústavy vyše 228 miliónov eur, v tomto roku investície presiahnu 270 miliónov eur. „Z týchto prostriedkov využívame približne 30 % na pripájanie nových odberateľov, zvyšok je využívaný primárne na obnovu a posilnenie distribučnej sústavy,“ podotkol Haluška.
Príprava robustnejšej sústavy
Distribučky aktuálne pripravujú sústavu na jej budúce využívanie. Následná prevádzka robustnejšej sústavy vzhľadom na jej využitie, predpokladaný väčší distribuovaný objem a požiadavky na kapacitu, nezaťaží podľa Halušku z dlhodobého hľadiska koncového odberateľa výrazne viac.
Veterné elektrárne čaká „život po živote“. Budú úplne recyklovateľné, zostáva vyriešiť lopatky
„Postaviť ju však musíme teraz. Preto, aby sme čo najmenej zaťažili koncového užívateľa, snažíme sa spolufinancovať naše investície aj z iných zdrojov, ako sú ceny za prístup do sústavy a distribúciu elektriny od zákazníkov. Z hľadiska udržateľnosti optimálnym sa javí viac-zdrojové financovanie s kombináciou vlastných zdrojov, ktoré primárne tvoria odpisy, externých zdrojov, napríklad úvery a grantové financovanie. Sme aktívni a úspešní v projektoch spoločného záujmu, spolufinancovaných z Európskej únie, ale aj v dotačných schémach ako je plán obnovy a modernizačný fond,“ dodal Haluška.
Komplikácie spojené s výstavbou v intravilánových územiach
Energetici pri rozširovaní distribučnej sústavy v súčasnosti evidujú komplikácie spojené s výstavbou v intravilánových územiach. Dôvodom sú predovšetkým zdĺhavé povoľovacie procesy.
„Z môjho pohľadu by mala byť zákonne ukotvená povinnosť miest a obcí poskytovať súčinnosť prevádzkovateľom infraštruktúry, s cieľom umožniť jej výstavbu v rozsahu a dizajne, ktorý napĺňa budúce očakávania. Rovnako dôležité je aj stabilné a motivujúce legislatívne prostredie. Energetika je naozaj beh na dlhé trate. Preto si vyžaduje stabilné prostredie, aby mohla garantovať spoľahlivosť pre zákazníkov, výrobcov aj spotrebiteľov,“ konštatoval Haluška.
Potreba investícií do zodpovednej údržby
V prvom rade musia podľa neho energetici investovať do zodpovednej údržby a obnovy distribučnej sústavy tak, aby distribúcia elektriny spĺňala základné štandardy, bola bezpečná a spoľahlivá.
„Dnes je závislosť na elektrine násobne väčšia, ako tomu bolo v minulosti a preto musíme myslieť na odolnosť systému ako celku. Financovanie investícií do obnovy energetickej sústavy je prevažne zabezpečené prostredníctvom regulačných mechanizmov, ktoré zohľadňujú životnosť aktív, potrebu ich obnovy a s tým súvisiace finančné krytie,“ doplnil Haluška.
Ceny elektriny sú stále nad magickou hranicou, plyn opäť zdražel
Čo sa týka rozširovania sústavy, musíme ho podľa neho vnímať v dvoch rovinách. „Jednak je to klasické pripojenie nového odberného miesta, na ktoré čiastočne prispieva formou pripojovacieho poplatku samotný žiadateľ. Na druhej strane ide o rozširovanie a úpravu sústavy v kontexte nárastu decentrálnej výroby. Sústava bola dlhé roky dimenzovaná na jednosmerný tok elektriny, od centralizovanej výroby k spotrebiteľovi. Teraz ju musíme prispôsobiť novým vplyvom, čo si vyžaduje výrazné investície,“ podotkol Haluška.
Spotreba elektriny bude výrazne vyššia
Energetici očakávajú, že spotreba elektriny na Slovensku bude výrazne vyššia. Týka sa to všetkých segmentov na trhu, počnúc priemyslom až po využitie elektriny v domácnostiach.
„Napríklad pri odberných miestach typu rodinný dom predpokladáme nárast elektrickej energetickej náročnosti zo súčasných 4 až 6 megawatthodín za rok na úroveň 15 až 20 megawatthodín. Čiže určite príde k výraznejšiemu využívaniu elektriny, ako primárneho zdroja. Je však kľúčové, aby bola efektívne využitá,“ uzavrel Haluška.
