Domácnosti s fotovoltikou nemusia platiť odvody, asociácia kritizuje chaotickosť prijatej novely

Desiatky tisíc domácností, ktoré vyrábajú vo vlastnej fotovoltike elektrinu, sú už dva týždne v právnej neistote.
Fotovoltika
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

V ostatnom čase sa rozprúdila debata o povinnosti domácností vlastniace fotovoltické elektrárne platiť minimálne odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 131,34 eura mesačne. Podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) je však takéto tvrdenie nepravdivé a zbytočne vyvoláva paniku.

Nejednotná legislatíva

Chaos okolo novely zákona o sociálnom poistení opäť ukazuje, ako nejednotná a nekoordinovaná je slovenská energetická a daňová legislatíva. Štát by mal vydať jednoznačné usmernenie,“ uviedol pre SITA riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Desiatky tisíc domácností, ktoré vyrábajú vo vlastnej fotovoltike elektrinu a časť z nej si uskladňujú vo virtuálnych batériách, sú už dva týždne v právnej neistote. Novelou zákona o sociálnom poistení, ktorá rozširuje definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), im mala vzniknúť od nového roka povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne a aj dane.

Nejde o zdaniteľný príjem

Internet je plný rád, ako sa legálne vyhnúť odvodom, od vypnutia dodávky do siete až po zakladanie fiktívnych zdieľaní. To všetko sú zbytočné extrémy. Domácnosti, ktoré využívajú štandardnú virtuálnu batériu, nemusia nič meniť ani sa báť. Nejde o zdaniteľný príjem, preto neplatia ani dane, ani odvody,“ zdôraznil Karaba.

Domácnosti, ktoré si elektrinu ukladajú do virtuálnej batérie nie sú v zmysle energetickej legislatívy výrobcom, ale aktívnym odberateľom. Domácnosť takúto elektrinu nepredáva, ale len dočasne dodáva do siete. To nie je podnikanie, ale len technická forma zúčtovania vlastnej vyrobenej elektriny.

Záleží na type zmluvy

Vzhľadom na to, že táto téma sa týka desiatok tisíc slovenských domácností, by som očakával, že finančná správa, rezort financií a ministerstvo práce vydajú spoločný a jednoznačný výklad prijatého zákona,“ dodal Karaba.

To, či ide o zdaniteľný príjem, závisí najmä od toho, ako má domácnosť uzatvorenú zmluvu so svojím dodávateľom elektriny. Ak má zákazník komerčnú zmluvu na výkup prebytkov – typickú pre staršie inštalácie s garantovanou výkupnou cenou – môže ísť o príjem podľa zákona o dani z príjmu. Takýchto domácností je však dnes minimum.

Takáto domácnosť si musí prepočítať, či sa jej napokon viac neoplatí vzdať sa doplatku a elektrinu si len ukladať do nejakej formy virtuálnej batérie pre vlastnú spotrebu,“ upozornil Karaba.

Predaj alebo služba

Drvivá väčšina Slovákov prebytočnú vyrobenú elektrinu ukladá práve do virtuálnej batérie, alebo v rámci podobnej služby poskytovanej viacerými dodávateľmi energií. V takomto prípade nejde o predaj, ale o službu, v ktorej si domácnosť svoje kilowatthodinu ukladá a neskôr ich čerpá, napríklad formou zníženia účtov či kreditov.

Dôležité je samozrejme pozrieť sa na zmluvu s poskytovateľom takejto služby, prípadne sa u neho telefonicky informovať, či jeho forma poskytovanej služby nenapĺňa podmienky pre príjem podľa zákona o sociálnom poistení. Predpokladám však, že každý z poskytovateľov takejto služby pre ochranu svojich zákazníkov pred povinnosťou platiť minimálne odvody, podmienky tejto služby upraví,“ doplnil Karaba.

Energetické komunity

Podľa SAPI okrem individuálnych výrobcov elektriny z malých zdrojov zostáva aj veľký otáznik pri aplikácii novely zákona o sociálnom poistení na tzv. energetické komunity. V rámci nich môžu výrobcovia zdieľať elektrinu s inými členmi komunity.

Energetické komunity sú model budúcnosti čo sa týka využitia prebytkov vlastnej elektriny. Dnes ani mi nemáme jasnú odpoveď na to, či sa nové povinnosti vzťahujú aj na výrobcu, ktorý zdieľa prebytky v rámci nej. Náš názor je, že by sa nemali, ale jasnú odpoveď by mal dať autor novely, respektíve príslušné ministerstvá,“ podotkol Karaba.

Chaotické prijímanie zákonov

Podľa SAPI nie je problém v samotnom nastavení definície modelov využitia prebytočnej elektriny z vlastných zdrojov napríklad v energetickej legislatíve, ale v jej chaotickom prepájaní s daňovými a sociálnymi zákonmi.

Ak by si štát lepšie koordinoval vlastné zákony, neprijímal ich v skrátenom konaní, mohol by podľa SAPI vďaka pripomienkam od ľudí z praxe vopred identifikovať takéto nejasnosti. Zabránil by úplne oprávnenej panike medzi desiatkami tisíc rodín, ktoré investovali do vlastného zdroja energie, čím dokonca šetria štátnemu rozpočtu nemalé peniaze na energodotáciách,“ konštatoval Karaba.

Viac k osobe: Ján Karaba
Firmy a inštitúcie: SAPI Slovenská asociácia udržateľnej energetikySociálna poisťovňa

Ďalšie k téme