Poslanec SaS Karol Galek vyhlásil, že na prokuratúru podáva trestné oznámenie pre trestný čin vydierania. Vedenie Hornonitrianskych baní sa totiž podľa neho zamestnancom vyhrážalo výpoveďou, keď nedoniesli podpisy pod petíciu za zachovanie ťažby.
AKTUALIZOVANÉ
Zamestnanci baní na Hornej Nitre mali zháňať podpisy pod petíciu za zachovanie ťažby uhlia pod nátlakom vedenia spoločnosti a hrozbou výpovede. Tvrdí to poslanec za SaS Karol Galek, ktorému to potvrdil bývalý dlhoročný vedúci pracovník Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) Jozef Striežinec. Galek sa preto rozhodol podať trestné oznámenie pre trestný čin vydierania. „Dnes ho odovzdáme na prokuratúre,“ vyhlásil na pondelňajšej tlačovej konferencii.
Bez podpisov hrozby
Podľa Striežinca bola jeho partnerka, ktorá v baniach pracuje, tlačená k podpísaniu tejto pozície a k zbieraniu ďalších podpisov. Ako uviedol na tlačovej konferencii, začiatkom mája na útvare Hlavnej banskej záchrannej stanice v HBP, samotný generálny riaditeľ spoločnosti Peter Čičmanec na porade mal tieto petície a zber podpisov hodnotiť. Keď Striežincova partnerka žiadne podpisy neodovzdala, riaditeľ jej mal verejne povedať, že musí počítať s tým, že nebude ďalej pracovať v HBP, lebo je proti záujmom spoločnosti.
Čítajte tiež:
Poľovník varoval pred nebezpečenstvom, vystavil líšku v ľade
„Ľudia s pocitom strachu podpisovali petíciu a chodili po svojich známych,“ tvrdí Striežinec. Ako doplnil Galek, podľa jeho informácií baníci zháňali podpisy pod petíciu za zachovanie uhlia aj v ordináciách miestnych lekárov, prípadne na podpis petície vyzývali v obecných rozhlasoch. „Tieto bane pritom produkujú uhlie, ktoré nikto nechce, a my, Slováci, sa na ne skladáme každý rok po 100 mil. eur,“ tvrdí Galek.
Chcú novelizovať zákon
Strana SaS však podľa neho verí aj na „život po uhlí“. Na najbližšiu schôdzu parlamentu, kde sa má prerokúvať aj novela zákona o energetike, preto predložia novelu, ktorou by sa ukončilo nariadenie o všeobecnom hospodárskom záujme, na základe ktorého sa musí vyrábať elektrina z domáceho uhlia. „Dáme tým konečne aj koaličným poslancom priestor, aby sa prejavili a povedali, ako to s baníkmi a s týmto regiónom myslia,“ povedal Galek.
HBP: Sú to účelové tvrdenia
Spoločnosť HBP tvrdenie SaS o nátlaku a vydieraní zamestnancov pod hrozbou straty zamestnania, ak nepodpíšu petíciu na podporu zachovania ťažby, odmieta a označila ich za účelové. „Petícia prebieha na báze dobrovoľnosti. Žiadne donucovanie pri podpisovaní petície sme nezaznamenali. SaS pri presadzovaní svojich politických a osobných záujmov pána Galeka neberie ohľad na tisícky rodín v tomto regióne,“ uviedla v stanovisku HBP s tým, že snahou liberálov je spochybniť túto petíciu. „To však nemení nič na fakte, že cítime obrovskú podporu zo strany občanov,“ dodala.
HBP dodáva, že petíciu vyhlásila a organizuje Základná organizácia Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu SR pri akciovej spoločnosti HBP a akciovej spoločnosti HB zamestnanecká. „Vedenie spoločnosti aktivitu odborárov podporuje. Kto iný by mal vyjadriť svoj postoj k ohrozeniu zamestnancov, ak nie odborári? V zmysle kolektívnej zmluvy spoločnosť nebráni odborárom, aby zber podpisov pod túto petíciu realizovali aj priamo v našich závodoch,“ uvádza v stanovisku.
Výbor Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu SR Hornonitrianskych baní Prievidza začal zbierať podpisy pod petíciu na zachovanie ťažby uhlia v polovici apríla. Odôvodňovali to spolitizovanou debatou o budúcnosti baníctva na Slovensku a hrozbou sociálnej nestability na Hornej Nitre.
Skladáme sa všetci
Ťažbu hnedého uhlia na Hornej Nitre finančne podporujú všetci odberatelia elektriny. Tí vo svojich faktúrach za elektrinu zaplatia ročne celkovo 90 až 100 miliónov eur na podporu ťažby hnedého uhlia, prostredníctvom ktorého sa vyrába elektrina v nováckej tepelnej elektrárni. Podľa aktuálnych údajov by to tak malo byť až do roku 2030, a to na základe všeobecného hospodárskeho záujmu vyhláseného Ministerstvom hospodárstva SR. Súčasný minister hospodárstva Peter Žiga však už pripustil, že po podpore zo strany Európskej únie a po vybudovaní dôležitých elektrických prenosových sietí by sa mohla podpora ťažby uhlia využívaného na výrobu elektriny ukončiť niekedy po roku 2023.
