Rozvoj veternej energetiky na Slovensku sprevádza búrlivá diskusia o ich vplyve v lokalitách, v ktorých by mali veterné elektrárne vyrásť. Skúsenosti z Českej republiky, ktoré odzneli na minulotýždňovom seminári SAPI Business Tuesday, ukazujú, že vnímanie negatív veterných elektrární zo strany miestnych obyvateľov po ich spustení do prevádzky nerastie, ale naopak klesá.
Akceptácia veterných elektrární miestnymi obyvateľmi v lokalitách, ktoré majú dobré podmienky na využitie tohto obnoviteľného zdroja energií (OZE), je nevyhnutnosťou pre rozvoj veternej energetiky na Slovensku.
Problémom je nedostatok informácií
„Obavy miestnych obyvateľov na Slovensku sú pochopiteľné, hoci ako ukazujú skúsenosti zo sveta, neopodstatnené. Samozrejme, u nás chýba reálna skúsenosť s ich prevádzkou, keďže v dôsledku legislatívnych bariér sa za posledných dvadsať rokov nepodarilo postaviť novú veternú elektráreň,“ upozorňuje Ján Lacko, člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), ktorá zastupuje odvetvie veternej energetiky na Slovensku.
Veterné elektrárne sú kľúčový a najlacnejší prvok boja s klimatickou zmenou pre Slovensko
Aj v iných krajinách čelili veterné elektrárne podobným výzvam, hoci od využitia prvej veternej elektrárne na zásobovanie domácností elektrinou, konkrétne v Škótsku, uplynie čoskoro už 140 rokov. Jedným z problémov je aj podľa Bohumila Frantála z Akadémie vied Českej republiky, ak ľudia nemajú dostatok informácií o veterných elektrárňach.
Výskum od roku 2008
Medzi ľuďmi, ktorí mali dostatok informácií o projektoch, je podľa výskumu Akadémie vied ČR len 10 % odporcov veterných elektrární.
„Tento dlhodobý výskum, ktorý robíme od roku 2008 v štrnástich lokalitách v Čechách, kde sú v prevádzke veterné elektrárne, ukazuje, že ich negatívne vnímanie zo strany miestnych obyvateľov klesá po spustení do prevádzky,“ uviedol Frantál. Ako dodáva, miera akceptácie veterných elektrární súvisí aj s primeraným rozdelením benefitov z ich prevádzky, či už dotknutej, ale aj susediacim obciam, alebo aj priamo obyvateľom v nich.
Výstavba veterných elektrární dostala ďalšiu byrokratickú ranu, zdravotníkom prekáža hluk
Podľa Frantála význam skúseností s prevádzkou veterných elektrární ilustruje aj porovnanie podpory veterných elektrární v obci, v ktorej katastri sa takáto elektráreň nachádza, a v okolitých obciach. Kým v obciach, ktoré priamo susedia s veterným parkom, podporuje podľa výskumu Akadémie vied ČR veternú energetiku až 62 % ľudí, v o niečo vzdialenejších obciach v danej lokalite je to len 47 %.
„Paradoxne sa na narúšanie krajinného rázu a hlučnosť sťažujú ľudia, ktorí žijú ďalej od veternej elektrárne, ako tí, ktorých obec je v jej priamom susedstve,“ konštatoval na SAPI Business Tuesday Frantál.
Chýba jednotná metodika
Okrem potreby diskusií otvoreného prístupu k zámerom veterných elektrární zo strany miestnych obyvateľov je jednou z hlavných bŕzd rozvoja veternej energetiky aj naďalej proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA). Ako uviedol na seminári SAPI Business Tuesday Peter Socháň z konzultačnej spoločnosti Envis, na Slovensku nám stále chýba jednotná metodika napríklad v rámci monitoringu vtáctva, netopierov a ostatnej fauny, ale aj ďalších špecifických oblastí.
Európska komisia schválila Slovensku miliardovú štátnu pomoc na podporu prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo
„Pri jednom projekte sme sa stretli so 43 požiadavkami v rámci rozsahu hodnotenia vplyvov na životné prostredie, pri inom to bolo iba 16, pri ďalšom zase 58,“ uviedol príklad z praxe Socháň.
Za jeden z najväčších problémov považuje zase Ján Lacko, člen Výkonného výboru SAPI, chýbajúce časové limity na strane štátnych inštitúcií.
„Dnes v zákone nie je stanovená ani doba, dokedy najneskôr vám musí ministerstvo vydať rozsah hodnotenia vplyvov, teda povedať, čo všetko máte monitorovať a analyzovať,“ uzavrel Lacko.
