Útok na Putinovu rezidenciu sa podľa vojenských analytikov nestal, bol by vraj možný len „zázrakom“

Analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) konštatujú, že okolnosti údajného útoku nezodpovedajú známym vzorcom ukrajinských úderov na ruskom území.
Russia Putin
Ruský prezident Vladimir Putin. Foto: Mikhail Metzel/Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Kremeľ obvinil Ukrajinu z rozsiahleho dronového útoku na rezidenciu ruského prezidenta Vladimira Putina v Novgorodskej oblasti, ku ktorému malo dôjsť v noci z 28. na 29. decembra.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdil, že ukrajinské sily vypustili až 91 dronov smerom na Putinovu rezidenciu vo Valdaji, pričom ruská protivzdušná obrana ich mala zostreliť bez spôsobenia škôd.

Neobjavili sa dôkazy

Analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) však konštatujú, že okolnosti údajného útoku nezodpovedajú známym vzorcom ukrajinských úderov na ruskom území.

Overené ukrajinské útoky sú podľa ISW spravidla sprevádzané verejne dostupnými dôkazmi, ako sú geolokalizované zábery protivzdušnej obrany, výbuchov, požiarov či vyjadrenia miestnych úradov a médií. V prípade Valdaja sa však neobjavili žiadne takéto dôkazy ani správy z regiónu.

ISW zároveň poukazuje na rozpory v ruských tvrdeniach. Kým Lavrov hovoril o zostrelení 89 alebo 91 dronov nad Novgorodskou oblasťou, ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ich bolo 47. Tento rozpor podľa analytikov ďalej podkopáva dôveryhodnosť ruských obvinení. Kremeľ podľa ISW neposkytol žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že cieľom útoku bola Putinova rezidencia.

Útok by bol možný len „zázrakom“

Ruské opozičné médium Sota navyše informovalo, že obyvatelia Valdaja v noci nepočuli činnosť protivzdušnej obrany, hoci pri takomto počte dronov by určite bolo počuť jej činnosť. Podľa Soty by drony vypustené z Ukrajiny museli preletieť cez silne chránený ruský vzdušný priestor vrátane oblastí so strategickými raketovými silami a hustou sieťou obrany. Útok by bol možný len „zázrakom alebo zámerným zanedbaním zo strany ruskej armády“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinenia odmietol a varoval, že Rusko ich môže využiť na ospravedlnenie ďalších útokov na Kyjev a budovy ukrajinskej vlády. Rusko už v minulosti cielilo na ukrajinské vládne objekty, vrátane budovy ukrajinského kabinetu ministrov v septembri 2025. Lavrov pritom uviedol, že Moskva už určila ciele a načasovanie odvetných úderov, bez bližších detailov.

Podľa ISW môže Kremeľ tvrdenia o útoku na Putinovu rezidenciu využiť aj na odmietnutie mierových návrhov vyplývajúcich z rokovaní medzi USA, Ukrajinou a európskymi partnermi. Ruská strana už signalizovala nesúhlas s návrhmi prímeria a dlhodobo sa snaží mierové rokovania zdržiavať, aby mohla pokračovať vo vojne a vyhnúť sa medzinárodnému tlaku.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Viac k osobe: Sergej LavrovVladimir Putin
Firmy a inštitúcie: ISW Inštitút pre štúdium vojny

Ďalšie k téme