Podozrivé zásielky netreba podceňovať, hovorí Kolíková. Vlády sa pýta, čo urobila pre väčšiu ochranu poslancov vrátane Glücka - VIDEO

Kolíková žiadala v parlamente vytvorenie osobitného orgánu, ktorý by zbieral výhražné maily a komunikáciu adresovanú poslancom.
Mária Kolíková
Poslankyňa za SaS Mária Kolíková. Foto: archívne, SITA/Milan Illík

V budove Národnej rady vo štvrtok zasahovali príslušníci Hasičského a záchranného zboru. Dôvodom bola podozrivá zásielka s bližšie neidentifikovanou práškovou látkou, ktorá bola určená pre poslanca Richarda Glücka (Smer-SD).

Poslankyňa za SaS a bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková zdôraznila, že takéto záležitosti určite netreba podceňovať. Prezradila, že s podozrivými zásielkami mala sama v minulosti skúsenosti.

Nebezpečná zásielka

„Stretla som sa s tým ešte ako štátna tajomníčka, že prišiel biely prášok. Vtedy sa odniesol do špeciálnych výskumných laboratórií a zistilo sa, že tam bol skutočne prášok, ktorý môže mať aj rakovinotvorné účinky a bol radioaktívny v nejakej miere. Bola som vtedy tehotná, vôbec to nebola žiadna záležitosť, ktorá by sa mohla podceňovať. Takže ja k tomu určite pristupujem veľmi obozretne,“ povedala Kolíková pre agentúru SITA.

Politička ďalej na margo podozrivej zásielky, ktorá bola adresovaná poslancovi Smeru, uviedla: „Na to máme orgány činné v trestnom konaní, aby robili všetko, čo treba. Je dôležité nepodceňovať žiadne takéto obálky a nedomnievať sa, že to môže byť len práškový cukor a vykonať k tomu všetky potrebné opatrenia.“

Žiadala vytvorenie osobitného orgánu

„Deje sa to a nemalo by sa to diať. Je to spôsob ľudí, ktorí takýmto spôsobom vyjadrujú svoju kritiku a nespokojnosť,“ poznamenala ďalej Kolíková. Ide o spôsob vyhrážky ako odradiť politikov od toho, aby vykonávali svoj mandát a prácu, hovorí.

V tejto súvislosti Kolíková žiadala v parlamente vytvorenie osobitného orgánu, ktorý by zbieral výhražné maily a komunikáciu adresovanú poslancom Národnej rady SR ako je to už aj v iných krajinách. Napriek tomu sa podľa jej slov nič neudialo, aj keď dochádza k atakom na poslancov, či sú to predstavitelia koalície alebo opozície.

„Pýtam sa, čo urobila polícia a táto vláda k tomu, aby boli poslanci chránení a aj smerom k poslancovi Glückovi? Ja mám vedomosť, že nič. A toto nie je v poriadku,“ zdôraznila Kolíková.

Polarizovaná spoločnosť

Opozícia od septembra odštartovala novú vlnu protivládnych protestov, a to aj napriek tomu, že spoločnosť je silno polarizovaná a množia sa pokusy o atentát na politikov a známych aktivistov.

Spoločnosť sa polarizuje, osobitne sa polarizuje tým, ak politici majú nenávistné výroky voči iným predstaviteľom spoločnosti, to sa tu bohužiaľ deje. Často to počujem od vládnej koalície smerom k občianskej spoločnosti, k médiám. Toto je veľmi nebezpečné, že takýto spôsob politického boja tu prebieha,“ hovorí Kolíková.

Podľa jej slov ak je výmena názorov vo vecnej rovine, že si vytýkajú s politickými súpermi vzájomné prešľapy, je to absolútne v poriadku. „Akonáhle to ale prebieha spôsobom, že sú to urážky, až vulgárne, čo vám aj ja môžem povedať, že ich dostávam bežne, nielen na facebooku, ale aj osobne mi chodia listy, ktoré sú plné vyhrážok a vulgarizmov, aj som ich dala orgánom činných v trestnom konaní a neviem o tom, že by sa s tým riadne vysporiadali,“ poznamenala exministerka spravodlivosti.

Protivládne protesty budú pokračovať

Poslanec SaS Juraj Krúpa zase zareagoval takto:„Spoločnosť polarizujete už len tým, keď poviete, že máte pochopenie pre agresora a masového vraha akým je Vladimir Putin, a nemáte pochopenie pre obete, ako sú zabíjané ženy a deti na Ukrajine.“

Na otázku, či časté organizovanie opozičných protestoch nepreťažuje aj políciu, ktorá musí zabezpečiť bezpečnosť účastníkov, odpovedal opozičný poslanec takto.

Je absolútne v poriadku, ak verejnosť prejaví nespokojnosť na protestoch, a to nie je žiadne vyťažovanie polície, ale je to jednoducho naše ústavné právo. Ak sa niekto zamýšľa nad tým, či toto ústavné právo nie je záťažou, tak už automaticky sa môže zamýšľať aj nad tým, či sloboda slova nie je záťažou pre túto spoločnosť,“ podotkol.

Je to absolútna nevyhnutnosť v demokratickej spoločnosti, aby ste takúto možnosť mali, veď preto sme stáli v uliciach v roku 1989, aby sme mohli mať zhromaždovacie právo, aby sme mohli kritizovať tých, čo sú pri moci, to boli prvé práva, ktoré sme zakotvili do zákona. Je to základ demokratickej spoločnosti. Je dobré, že ľudia protestujú, lebo to znamená, že sme stále v demokracii,“ doplnila svojho kolegu Kolíková.

Podľa političky treba zásadne rozlišovať, či sú zhromaždenia pokojné, alebo chcú vyvolať nepokoj. Hovorí, že zhromaždenia, ktoré organizuje opozícia, boli nateraz pokojné.

Viac k osobe: Juraj KrúpaMária KolíkováRichard Glück