Organizácia Spojených národov (OSN) bude nútená znížiť svoje mierové sily po celom svete približne o 25 percent pre nedostatok financií, ktorý je do veľkej miery spôsobený znížením americkej pomoci, uviedol vysoký predstaviteľ OSN pod podmienkou anonymity.
„Približne 13 až 14-tisíc vojenského a policajného personálu spolu s ich vybavením bude musieť byť repatriovaných,“ dodal, pričom zmeny sa dotknú aj veľkého počtu civilných zamestnancov v misiách.
Zaplatia iba polovicu
Spojené štáty mali pôvodne prispieť sumou 1,3 miliardy dolárov z celkového rozpočtu 5,4 miliardy dolárov na mierové operácie v rokoch 2025 a 2026. Teraz však OSN oznámili, že zaplatia len približne polovicu tejto sumy, teda 682 miliónov dolárov, vrátane 85 miliónov dolárov vyčlenených na novú medzinárodnú misiu proti gangom na Haiti, ktorá pôvodne nebola v rozpočte.
Skutočný pokrok v Pásme Gazy prinesie odstránenie prekážok pre humanitárnu pomoc, povedal šéf OSN
Čína má prispieť sumou 1,2 miliardy dolárov, pričom k júlu 2025 evidovala OSN neuhradené príspevky vo výške dvoch miliárd dolárov. OSN očakáva celkový deficit rozpočtu mierových síl na úrovni 16 až 17 percent.
Prezident Donald Trump dlhodobo tvrdí, že medzinárodné inštitúcie zneužívajú Spojené štáty, a od svojho návratu do Bieleho domu v januári výrazne škrtá americkú zahraničnú pomoc.
Výrazné zníženie ochrany
Zníženie počtu vojakov o 25 percent sa dotkne deviatich z jedenástich mierových misií, ktoré už pripravili núdzové plány na prípadné rozpočtové škrty. OSN má mierových vojakov nasadených napríklad vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky, v južnom Libanone, Stredoafrickej republike, Južnom Sudáne či Západnej Sahare.
Izrael zasahuje proti flotile s Gretou Thunbergovou. Aktivistov deportujú späť do Európy
Louis Charbonneau z organizácie Human Rights Watch upozornil, že „to potenciálne znamená výrazné zníženie ochrany humanitárnych konvojov a civilistov závislých na pomoci“ a vyjadril nádej, že OSN uprednostní „záchranné humanitárne a ľudskoprávne aktivity“.
Richard Gowan z International Crisis Group poznamenal, že dopad škrtov „sa bude líšiť prípad od prípadu“, pričom v Južnom Sudáne, kde mierové sily poskytujú civilistom určitú ochranu a kde takmer došlo k obnove vojny, „zníženie počtu mierových vojakov vysiela veľmi zlý signál“.
