Poľnohospodári hovoria o boji o prežitie, vinohradníci zažívajú najťažšie obdobie za desaťročia a ovocinári márne hľadajú ľudí

Na odbornej diskusii, ktorú zorganizoval rezort pôdohospodárstva, sa stretli predstavitelia štátu, akademickej obce a profesijných zväzov, aby definovali, čo bude nevyhnutné pre jeho ďalší rozvoj.
Hrozno vinič
Foto: SITA/AP

Budúcnosť pestovania zeleniny, ovocia a viniča na Slovensku sa dostáva do centra pozornosti v čase, keď sektor čelí zvyšujúcim sa nákladom, klimatickým extrémom aj silnej konkurencii z krajín s rozvinutejším poľnohospodárstvom. Na odbornej diskusii, ktorú zorganizoval rezort pôdohospodárstva, sa stretli predstavitelia štátu, akademickej obce a profesijných zväzov, aby definovali, čo bude nevyhnutné pre jeho ďalší rozvoj.

„Zeleninárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo patria medzi odvetvia, ktoré rozhodujú o tom, či budeme mať na pultoch kvalitné slovenské produkty a či si dokážeme udržať pracovné miesta na vidieku,“ uviedol minister pôdohospodárstva Richard Takáč.

Stabilita, plánovanie a podpora odvetví

Diskusia potvrdila, že špeciálna rastlinná výroba potrebuje nielen finančnú stabilitu, ale aj dlhodobé plánovanie. Minister pripomenul, že Slovensko už pripravuje svoju pozíciu na nové európske programové obdobie po roku 2028, pričom strategická podpora týchto odvetví má zostať zachovaná. Podľa jeho slov musí byť pestovanie na Slovensku ekonomicky motivujúce. Od stabilného systému podpôr cez investície do technológií až po zlepšenie trhového postavenia domácich producentov.

Predseda Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu Jozef Šumichrast upozornil, že diskusie tohto typu majú pomôcť pomenovať problémy, ale aj ukázať príležitosti. „Problémov je veľa, ale je dôležité hovoriť aj o pozitívach. Nie všetko je negatívne,“ povedal. Aj napriek tomu sektor dlhodobo bojuje s vysokými nákladmi, pracovnou silou či komplikovaným prístupom na trh veľkých maloobchodných sietí.

Výskum, inovácie a príprava novej generácie

Kľúčovým bodom diskusie bolo prepojenie výskumu, vzdelávania a praxe. Akademická obec poukázala na zásadný význam moderných technológií, využívania presného poľnohospodárstva či šľachtenia odrôd odolnejších voči suchu a mrazom. Rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Klaudia Halászová uviedla, že univerzita prispôsobuje študijné programy aj výskum podľa potrieb praxe. „Máme povinnosť počúvať, čo sektor trápi. Od technológií pestovania až po marketing,“ povedala.

Ekonomická udržateľnosť zostáva jednou z najpálčivejších tém. Zväzy upozornili najmä na cenový tlak zo strany zahraničnej konkurencie a obchodných reťazcov, ale aj na problém pracovnej sily. Prvý podpredseda SPPK Emil Macho pripomenul, že slovenskí pestovatelia zápasia so štátmi, kde je poľnohospodárstvo významnejšou súčasťou ekonomiky.

„Ak máme dodávať zemiaky či rajčiny do obchodných reťazcov, musíme realisticky podporovať pestovateľov, a to nielen cez poľnohospodársku politiku, ale aj cez úľavy pri zamestnávaní,“ skonštatoval.

Vinohradníci a ovocinári volajú po zásadných riešeniach

Vinohradníctvo a ovocinárstvo v diskusii rezonovali osobitne silno. Výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková označila situáciu za najvážnejšiu za desaťročia.

„Vinohradníctvo a vinárstvo sú dnes možno v najväčšej kríze za posledných 50 rokov,“ myslí si. Ovocinári zdôraznili potrebu obnovy sadov a prilákania novej generácie pestovateľov. Podľa Petra Turlíka „V ovocinárstve veľmi silno cítime nedostatok pracovnej sily,“ pričom investície do obnovy sadov označil za kľúčové pre budúcnosť odvetvia.

Viac k osobe: Emil MachoJaroslava Kaňuchová PátkováRichard Takáč
Firmy a inštitúcie: SPU Slovenská poľnohospodárska univerzita

Ďalšie k téme