Dvojaký meter na vodičov. Ak si vodič zo Slovenska nezakúpi diaľničnú známku a využije diaľnice či rýchlostné cesty, s istotou mu príde domov mastná pokuta. Ak sa takéhoto priestupku dopustí zahraničný vodič a nezastaví ho policajná hliadka, pokuta mu nehrozí.
Zavedením elektronického mýta a elektronickej diaľničnej známky, Slovensko prichádza o milióny eur ročne. Od nepoctivých zahraničných vodičov, ktorí využívajú slovenské diaľnice a rýchlostné cesty bezplatne, nie je možné dodatočne vymáhať pokuty.
Podľa Ministerstva dopravy a výstavby SR chýba v rámci Európskej únie (EÚ) legálny spôsob vymáhania pokút za chýbajúcu diaľničnú známku či nezaplatené mýto od zahraničných vodičov.
Portál Nasadoprava.sk zaujímalo, ako sa darí vyberať elektronické mýto na Slovensku, ktoré spoplatňuje vozidlá nad 3,5 tony využívajúce diaľnice, cesty I. a II. triedy.
Výber mýta sa vraj zlepšil
Národná diaľničná spoločnosť (NDS), ktorá zastrešuje výber mýta prostredníctvom firmy SkyToll informovala, že prevádzka systému elektronického výberu mýta, ako aj samotný výber prebieha bez komplikácií.
Od roku 2010, kedy bol na Slovensku zavedený elektronický výber mýta sa spôsob vymáhania mýta od zahraničných šoférov podľa NDS značne zlepšil. Za vyšším výberom mýta je väčší počet nasadených motoristických hliadok polície.
Systém elektronickej diaľničnej známky pre vozidlá do 3,5 tony, ktorý bol zavedený v roku 2016, sa žiaľ potýka s rovnakým problémom. To, že Slovensko prichádza o nemalé finančné zdroje, potvrdzujú aj štatistiky.
Len pre ilustráciu, v minulom roku NDS spolu s políciou vykonala viac ako 530 kontrol diaľničných známok, v rámci ktorých bolo na mieste pokutovaných až 1 451 vodičov.
Z tohto celkového sa dopustilo priestupku iba 147 slovenských vodičov. Zvyšok až 1 304 boli pokutovaných vodičov práve zo zahraničia. Takýmto spôsobom Slovensko každoročne prichádza o nemalý balík peňazí, ktorý by sa dal využiť na nevyhnutnú opravu našich ciest.
Problém s vymáhaním pokút pokračuje
Problém je tom, že Slovensko nedokázalo nijakým spôsobom zabezpečiť vymáhanie pokút od zahraničných vodičov, ktorí si nezakúpili diaľničnú známku alebo nezaplatili mýtny poplatok za využívanie slovenských ciest.
„Proces vymáhania pokút od zahraničných vodičov je zabezpečený aj v súčasnosti. Pre kontrolu sú využívané motohliadky, ktoré v spolupráci s kontrolnými bránami a satelitným technológiou vyhodnocujú dodržiavanie legislatívy a mýtnych pravidiel,“ uviedla hovorkyňa NDS Michaela Michalová.
„Problematika uplatnenia objektívnej zodpovednosti u zahraničných motoristov je v kompetencii MDV SR,“ dodala hovorkyňa NDS.
Tento rok sa podarilo vybrať viac peňazí
Ku koncu júna tohto roka sa firme SkyToll podarilo vybrať rekordný objem poplatkov, ktoré zaplatili autobusy a nákladné vozidlá v hodnote 110-miliónov eur.
Diaľničiari odhadujú, že do konca roka sa im podarí vybrať približne 224,5-milióna eur. Čo by predstavovalo nárast o 11-miliónov eur v porovnaní s minulým rokom. V roku 2018 náklady za systém elektronického výberu mýta a súvisiace služby dosiahli úroveň 83-miliónov eur bez DPH.
Finančné prostriedky využíva NDS v zmysle zákona, najmä na obnovu a prevádzku siete diaľnic a rýchlostných ciest.
Štát má údajne zviazané ruky
Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV SR) uviedlo, že zatiaľ nie je žiadna zákonná cesta, ako sa domôcť zaplateniu pokút od zahraničných motoristov, ktorí využívajú slovenské cesty zadarmo. Jediná možnosť ako ich sankcionovať je, že ich zastaví hliadka, ktorá ich bude pokutovať na mieste.
Ako uviedla hovorkyňa MDV SR Karolína Ducká, je to problém, ktorý sa netýka výhradne Slovenska. Podobne zviazané ruky majú podľa jej vyjadrení aj krajiny ako Rakúsko, Maďarsko, Rumunsko či Bulharsko.
„Aktuálne nie je možné vymáhať pokuty za jazdu bez elektronickej diaľničnej známky v rámci krajín EÚ, lebo v súčasnosti neexistuje legálny spôsob vymáhania pokút za chýbajúcu diaľničnú známku od zahraničných vodičov,“ informovala hovorkyňa MDV SR.
Rezort po rokovaniach s partnermi Vyšehradskej štvorky (V4), predložili návrh na úpravu európskej legislatívy v Bruseli ešte v priebehu minulého roka.
Nová navrhnutá smernica, ktorá by upravila spoluprácu medzi členskými krajinami o zdieľaní informácií a osobných údajoch šoférov, podobne ako to funguje pri porušení pravidiel cestnej premávky, napríklad za nedodržiavanie maximálnej povolenej rýchlosti či jazdu na červenú, by mala platiť až od roku 2021.
Až následne si budú členské krajiny povinné vymieňať informácie o majiteľoch na základe EČV.
Maďari vraj balansujú na hrane zákona
Maďarsko vyriešilo problém s vymáhaním finančných trestov od vodičov-neplatičov po svojom. Na vymáhanie pokút si krajina najíma súkromné advokátske kancelárie v daných krajinách, aby tie v jej mene konali a domohli sa peňažných náhrad. „Vymáhanie pokút z Maďarska cez tzv. vymáhačské agentúry je podľa MDV SR na hrane zákona, preto ministerstvo touto cestou v minulosti nešlo a ani nepôjde,“ konštatuje Ducká.
Táto diera v legislatíve EÚ totiž neukladá povinnosť MDV SR poskytnúť v takomto prípade informácie a osobné údaje o vodičovi iným krajinám.
Ako sa dostať k osobným údajom si Maďari taktiež ošetrili. Pod zámienkou pokusu o zmier s previnilcom im poskytnuté údaje sú. Avšak následne, ako sa dostanú k informáciám o vodičovi, pokus o zmier stopnú a pošlú pokutu.
Keď vodič pokutu obdrží, v panike ju ihneď uhradí. Je však na zvážení, či je pokutu nutné uhradiť. Podľa skúseností slovenských vodičov zverejnených na diskusných fórach, advokátska kancelária zastupujúca maďarskú spoločnosť nevymáha pokuty, v prípade, že ju vodiči po výzve na úhradu nezaplatia.
Ducká dala do pozornosti, že ak vás stacionárny radar alebo kamera zachytí pri prekročení maximálnej povolenej rýchlosti, odignorovanie stopky či prejazde na červenú.
Smernica o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov a uľahčení cezhraničnej výmeny informácií o neuhradenom cestnom mýte v Únii (EETS) nadobudla účinnosť 18. apríla 2019. V súčasnosti prebieha proces prijatia vykonávacieho aktu a delegovaného aktu v zmysle ustanovení smernice. Povinná hranica na jej traspozíciu je 30 mesiacov. Minister dopravy SR Arpád Érzek zvolal rokovanie ministrov dopravy okolitých štátov kde rokoval o prípadom skoršom uvedení do praxe, ale v konečnom dôsledku je to na rozhodnutí konkrétnych štátov.