Obnovenie priameho leteckého spojenia medzi Bratislavou a Košicami aj ohlásenie nových liniek nízkonákladových dopravcov vytvárajú dojem, že slovenská letecká doprava sa konečne prebúdza.
Pri detailnejšom pohľade na európske dáta však zostáva Slovensko hlboko na chvoste rebríčka a nové spojenia tento obraz zásadne nemenia.
Ako upozorňuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, problém nie je v dočasnom výpadku, ale v dlhodobo nízkej intenzite leteckej dopravy, ktorá vyplýva zo štruktúry krajiny aj jej geografického zasadenia.
Výrazné rozdiely medzi krajinami
Letecká doprava v Európskej únii ako celku prekonala historické maximum. Letiská za posledných dvanásť mesiacov odbavili viac ako miliardu cestujúcich, čo je o 15 percent viac než v priemere rokov 2015 až 2019.
Po návrate na predpandemické úrovne v roku 2024 sa intenzita leteckej dopravy ďalej zvyšovala a aktuálne ich prevyšuje o viac než tri percentá. V prepočte na obyvateľa to znamená približne 2,4 cestujúceho ročne. Za týmto priemerom sa však skrývajú výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami.
Letecká linka medzi Bratislavou a Košicami je realitou. Ráž slávnostne prestrihol pásku, nechýbal ani Fico – VIDEO, FOTO
Najvyššiu intenzitu vykazujú dovolenkové a ostrovné destinácie, kde letecká doprava nemá plnohodnotnú alternatívu. Malta eviduje približne 17 cestujúcich na obyvateľa, Cyprus 14 a Island sa blíži k hranici 23.
Vysoké hodnoty dosahujú aj krajiny s veľkou rozlohou alebo slabšou konkurenciou železničnej dopravy, ako Nórsko či Fínsko, ale aj štáty s významnými medzikontinentálnymi letiskami vrátane Holandska, Švajčiarska alebo Dánska. Naopak, menšie vnútrozemské krajiny strednej a východnej Európy sa pohybujú hlboko pod európskym priemerom.
Slovensko na dne rebríčka
Slovensko sa v tomto porovnaní ocitá úplne na dne rebríčka. Miestne letiská za posledný rok odbavili len 0,6 cestujúceho na obyvateľa, menej než v ktorejkoľvek inej krajine Európskej únie. Podobne nízku hodnotu dosahuje už len Slovinsko.
Podľa Koršňáka nejde o slabý záujem Slovákov o lietanie, ale o špecifický presun dopytu za hranice. „Nízku intenzitu leteckej dopravy na Slovensku nespôsobuje nezáujem o lietanie, ale blízkosť silných letísk v susedných krajinách, najmä vo Viedni, Budapešti, Krakove či Prahe,“ upozorňuje analytik UniCredit Bank.
Štatistiky zároveň ukazujú, že kým krajiny strednej a východnej Európy v posledných rokoch dobiehajú západ, Slovensko z tohto trendu výrazne vybočuje. V porovnaní s obdobím pred pandémiou vzrástol počet cestujúcich v regióne strednej a východnej Európy v priemere o 39 percent, zatiaľ čo v pôvodných krajinách EÚ len o necelých 15 percent. Poľsko či Chorvátsko patrili medzi najrýchlejšie rastúce trhy v Európe, no Slovensko z tejto vlny prakticky neťažilo.
Osobitnou kapitolou je vnútroštátna letecká doprava. Európa ju v posledných rokoch systematicky obmedzuje z ekologických aj ekonomických dôvodov, najmä tam, kde časová výhoda lietadla mizne v konkurencii s rýchlovlakmi.
V EÚ sa počet vnútroštátnych pasažierov vrátil len na predpandemické úrovne, zatiaľ čo medzinárodná preprava vzrástla o takmer pätinu. V krajinách ako Nemecko, Francúzsko či Švédsko sa vnútroštátne lety masívne presunuli na železnicu, podobne ako v Rakúsku, Belgicku či Česku.
Zásadný obrat nepríde
Na Slovensku vnútroštátna letecká doprava takmer zanikla. Ešte pred obnovením linky Bratislava – Košice tvorili všetky vnútroštátne lety len nepravidelné spojenia a za celý rok prepravili necelé dve tisícky cestujúcich. „Obnovenie tejto linky ide proti trendu, ktorý pozorujeme vo väčšine menších vnútrozemských krajín, kde vnútroštátna letecká doprava nedáva ekologicky ani ekonomicky zmysel,“ konštatuje Koršňák.
Slovenské letectvo sa odlišuje aj štruktúrou prepravy. Až tretinu cestujúcich tvoria nepravidelné lety, najmä letné charterové spojenia, čo je najvyšší podiel v celej Európskej únii.
Pravidelné linky sa na celkovom objeme podieľajú len 69 percentami, zatiaľ čo v iných krajinách regiónu ide o viac než 85 percent a v niektorých štátoch dokonca o sto percent. Aktuálna vlna nových liniek nízkonákladových dopravcov síce môže tento nepomer zmierniť, no zásadný obrat neprinesie.
Blízkosť veľkých zahraničných letísk, malý vnútorný trh a slabý význam vnútroštátnych letov spôsobujú, že Slovensko zostane aj napriek čiastkovému oživeniu výrazne pod európskym aj regionálnym priemerom. „Slovensko bude pravdepodobne aj v nasledujúcich rokoch spolu so Slovinskom uzatvárať rebríček krajín EÚ z pohľadu intenzity leteckej dopravy,“ uzatvára Koršňák.
