BRATISLAVA 19. novembra (WEBNOVINY) – Môj príspevok zameraný na cestnú premávku určite nebude o módnej kolekcii alebo jej doplnkoch na sezónu jeseň – zima, ale bude o nástrahách, ktoré nás, vodičov motorových vozidiel, v tomto ročnom období môžu očakávať. Niekoľko rokov som mal možnosť každodenne sledovať stav a vývoj dopravnej nehodovosti na území celého Slovenska. Priaznivé štatistiky so železnou pravidelnosťou kazilo práve obdobie konca jesene a začiatku zimy. Odpoveď na otázku – Prečo akurát vtedy? – netreba hľadať ani u psychológov, ani u televíznych rosničiek predpovedajúcich zvýšené stupne biologickej záťaže organizmu, ani u zaskočených cestárov, ani u… atď. Podľa mojich skúseností a tých štatistík treba hľadať odpoveď vo vodičoch. Hlavne, v ich návyku a zvyku viesť motorové vozidlo. Ale poďme od úvah na cesty.
V klimatických podmienkach Slovenskej republiky majú vodiči áut od začiatku apríla až do polovice novembra na jazdu k dispozícii relatívne kvalitný povrch ciest, ktorý s dobrou priľnavosťou vozidiel k nemu dokážu „chybičky“ pri náhlom brzdení, ostrejšom rezaní zákrut, či inom necitlivom narábaní s volantom a pedálmi ešte tolerovať. Za osem mesiacov, od jari do konca jesene, si postupne na túto toleranciu zvyknú. Aj ten, kto sa nepozerá do kalendára ale len na cestu, by už mal vedieť, že za dva – tri jesenné týždne sa relatívne kvalitný povrch ciest dokáže zmeniť na klzisko. Pri teplejšom počasí vinou padajúceho lístia zo stromov na cesty, pri nočných mrazoch vinou kondenzácie hmly na námrazu. No a takýto povrch cesty ani v zákrutách, a niekedy ani na rovnom úseku už vôbec nič netoleruje. Aby to bolo všetkým vodičom úplne jasné, paragraf 16, ods. 1) Zákona o cestnej premávke im ukladá:
Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať….
Že v jeseni padá lístie na cestu možno každý rok predvídať. Ale okrem legislatívnych treba brať do úvahy aj fyzikálne zákony. Rýchlosť, zotrvačnosť, odstredivú silu, hmotnosť vozidla, hmotnosť nákladu a podobne. Ako sa mení stav a povaha vozovky s napadaným lístím?
Na rovných úsekoch:
• padajúce alebo rozvírené lístie znižuje viditeľnosť
• predlžuje sa brzdná dráha vozidla
• pri brzdení na rozdielnom povrchu prechádza vozidlo do šmyku smerom kde je priľnavosť
stopy k vozovke vyššia
V zákrutách:
• riadenie vozidla nereaguje alebo reaguje oneskorene
• vozidlo má tendenciu pokračovať rovným smerom
• pri brzdení prechádza vozidlo zvyčajne do nedotáčavého šmyku
Vodiči motorových vozidiel sú rôznej povahy a určite budú namietať, prečo na takéto nebezpečenstvo neupozorňujú výstražné dopravné značky, keď ich vidia na cestách v rôznych úsekoch. Je pravda, že existuje aj taká dopravná značka no vo vyhláške MV SR č. 9/2009 je jej použitie vysvetlené nasledovne:
A 8 Nebezpečenstvo šmyku
…upozorňuje na miesto alebo úsek vozovky so zvýšeným rizikom vzniku šmyku vozidla aj na suchej vozovke.
Spravidla sa značka umiestňuje na miesta, kde má sklon vozovky pre terénnu nerovnosť negatívny uhol voči zatáčaniu smeru jazdy.
Vodiči si zvykli jazdiť na „dobrých cestách“ až do konca jesene. Zmenou povrchu vozovky a neprispôsobením rýchlosti zavinia množstvo dopravných nehôd. Zvyk má aj svoju dobrú stránku. Za tie dva – tri týždne prechodu jesene do zimy si zvyknú jazdiť aj za zhoršených poveternostných podmienok. Ak ma pamäť neklame, z tých štatistík im to vydrží až do jari.
Autor: Ján Bazovský
Rada na záver:
Hoci som sa viacej venoval obdobiu jesene zima je na tom rovnako. Z tých istých stromov, či na rovnej ceste, či v zákrutách bude na cestu padať v zime srieň. Miesto šmykľavého lístia sa vytvorí poľadovica. Zvyknite si jazdiť opatrne skôr než skončíte, v tom najlepšom prípade, so svojim autom len v priekope.
