Svet trpí únavou a stresom, až 62 percent ľudí sa necíti psychicky v poriadku. Slovensko nie je výnimkou

Prieskum poukazuje na výrazné rozdiely medzi krajinami.
Žena stojaca oddelene od skupiny, pozerajúca inam so zamysleným výrazom, možno sa cíti vylúčená alebo nepríjemne. V pozadí sa štyria toxickí ľudia
Naučte sa identifikovať a zvládať psychické vzťahy, ktoré ničia váš vnútorný pokoj. Ilustračné foto: www.gettyimages.com

Výsledky prieskumu Worldviews Survey 2025, ktorý v našej krajine realizovala agentúra Go4insight, upozorňujú na hlboké narušenie duševnej pohody: až 62 % respondentov vo svete priznáva časté pocity únavy, úzkosti, smútku, stresu či osamelosti. Na Slovensku sa približne polovica obyvateľkyň a obyvateľov (55 %) priznala, že psychickú nepohodu pociťuje často.

V porovnaní s priemerom európskych krajín, kde zaznamenali 61 % respondentov, sme mierne pod čiarou. Nie sme extrémne zraniteľní, no zjavne – vnútorný tlak sa stal tichým spoločníkom bežného života.

Psychická záťaž sa výrazne líši podľa krajiny

Prieskum poukazuje na výrazné rozdiely medzi krajinami. V niektorých štátoch, napríklad v Pakistane, na Filipínach či v Maroku, viac než 80 % obyvateľov hlási častú psychickú záťaž. Naopak, v ázijských krajinách ako Vietnam, Indonézia či Thajsko ide len o približne štvrtinu obyvateľov. Tieto rozdiely môžu byť ovplyvnené kultúrnymi postojmi, mierou otvorenosti v rozhovore o psychike alebo sociálnymi podmienkami.

V rámci Slovenska sú najviac ohrozené ženy a mladé dospelé osoby. Psychickú nepohodu uvádza 59 % žien, zatiaľ čo medzi mužmi je to 51 %. Rozdiel nie je len v biologickej predispozícii, ale často aj vo vyťaženosti rolami v domácnosti, v práci či v spoločenských očakávaniach.

Mladí ľudia trpia nepohodou najviac

Zaujímavým trendom je, že s pribúdajúcim vekom miera psychickej záťaže v populácii mierne klesá. Najmladšia veková skupina 18‑ až 24‑ ročných hlási nepohodu trikrát častejšie než seniori nad 65 rokov. Globálne platí podobný trend – mladí ľudia zažívajú vyššiu psychickú záťaž, čiastočne spôsobenú neistotou, sociálnym tlakom a neustálym vystavením online prostrediu.

Najčastejší pocit, ktorý respondenti uvádzajú, je únava. Až 37 % Slovákov ju pociťuje veľmi často. Nie je to prekvapujúce: únava dnes nie je len fyzický dôsledok, ale dôsledok súčasného spôsobu života, ktorý kombinuje prácu, digitálne zaťaženie a tlak na neustále „fungovanie“.

Potrebujeme viac prevencie a diskusie

Za únavou nasleduje preťaženie, obavy, nespavosť a podráždenosť. Na Slovensku uvádza približne pätina respondentov, že sa stretáva s pocitmi smútku, prázdnoty alebo podráždenosti – emóciami, ktoré často zostávajú skryté za každodennou rutinou a snahou o normálne fungovanie.

Tieto zistenia ilustrujú, že psychická nepohoda sa stala univerzálnym fenoménom. V každom spoločenskom segmente býva jej prítomnosť citeľná. U nás je však zrejmá potreba intenzívnejšej prevencie, priebežnej otvorenej diskusie o duševnom zdraví a dostupnej psychologickej pomoci.

Ďalšie k téme