Štát vám zdaní neresti. Za ktoré od vás vytiahne viac peňazí?

Ficova vláda v stredu schválila nové dane z nerestí. Novela o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a nový zákon o dani zo sladených nápojov, zdá sa, majú spoločného menovateľa. Tým je vyššie zdanenie produktov, ktoré škodia viac na úkor tých, ktoré škodia menej – pri fajčení je daň najvyššia na klasické tabakové výrobky, nižšie sú zdanené bezdymové tabakové produkty alebo elektronické cigarety.

V prípade sladených nápojov je daň odstupňovaná podľa množstva pridaného cukru, prírodné produkty zostávajú bez dane. Pozrime sa, prečo môže byť táto cesta správna.

V polovici mája usporiadali dve prestížne inštitúcie v oblasti vedy a výskumu –  Univerzita Oxford a Brunelová univerzita v Londýne –  medzinárodné fórum expertov na oblasť zdravotných politík.

Ľudia nezmenia svoje návyky

Cieľom bolo hľadať odpoveď na neúnosnú záťaž zdravotných systémov po celom svete a v dôsledku narastajúceho trendu chronických neprenosných ochorení – teda tých, ktoré sú prevažne spôsobné nezdravým životným štýlom.

A hoci sú odporúčania expertov globálne, nemusíme dlho polemizovať, či medzi krajiny, ktoré dlhodobo zápasia s týmto problémom, patrí aj Slovensko. História podľa expertov ukazuje, že doterajšie snahy vlád riešiť neresti cestou reštrikcií a jednoduchého „mechanického“ zvyšovania daní nie sú najoptimálnejšie spôsobom, ako záťaž zdravotných systémov znížiť.

Ľudia jednoducho nezmenia svoje návyky a zaužívané spotrebiteľské správanie, len preto že im tovar, na ktorý si zvykli alebo sú na ňom dokonca závislí zdražie, najmä nie v krajinách s vyššími príjmami.

Verejné osvetové kampane

Navrhujú však jednoduchšiu a inovatívnejšiu stratégiu, ktorá sa viac približuje k spotrebiteľskej realite. Takouto stratégiou je motivácia ľudí k menej rizikovému správaniu. Inými slovami motivácia prechodu od vysokorizikových produktov k produktom so zníženým rizikom.

Experti sú presvedčení, že vlády by mali zvážiť opatrenia na zvyšovanie povedomia o menej rizikových produktoch, napríklad formou verejných osvetových kampaní, či stanovením pravidiel pre obsah cukru a ďalších látok v produktoch.

Zameranie sa na znižovanie rizikového správania by podľa expertov pomohlo znížiť výdavky domácností i vlád. Zlepšenie kvality života ľudí by zároveň znížilo aj rozsiahle ekonomické straty v dôsledku poklesu priemernej dĺžky veku a produktivity, ktoré sú dôsledkom chronických ochorení produktívnej časti populácie.

Pokles zdravotných nákladov o 13 percent

Profesor Francesco Moscone, ktorý pôsobí na Brunel Business School v Londýne  a tiež na Univerzite Ca‘ Foscari v Benátkach to zhrnul nasledovne: „Môžete znížiť počet hospitalizácií, ušetriť výdavky na zdravotnú starostlivosť a v konečnom dôsledku aj veľa zdrojov. Je na politikoch, aby sa rozhodli, ako tieto zdroje investujú.“

Z jeho výskumu na talianskej populácii vyplýva, že ak by len polovica tamojších fajčiarov prešla z cigariet na menej škodlivé alternatívy, zdravotný systém by mohol ušetriť 722 miliónov eur ročne. Moscone spolupracoval aj na obdobnom výskume v Anglicku.

Jeho záverom bolo, že prechod polovice fajčiarov na alternatívy by prinieslo pokles zdravotných nákladov o 13 %, čo sa rovná sume 500 mil. libier (580 mil. EUR). Podobné dáta na Slovensku asi nezískame, inšpirovať však určite môžu aj tie zo zahraničia.