Narastajúci počet hodín strávených pri obrazovkách a nedostatok denného svetla vytvárajú živnú pôdu pre šírenie krátkozrakosti, známej ako myopia. Hoci ide o poruchu zraku, odborníci čoraz častejšie upozorňujú aj na jej vplyv na psychiku.
Zhoršené videnie podľa nich ovplyvňuje sebavedomie, sociálne správanie, výkon v škole i v práci a v niektorých prípadoch môže viesť až k úzkostným či depresívnym prejavom.
Zhoršený zrak môže viesť k úzkosti aj k izolácii
Krátkozrakosť už podľa odborníkov nemožno vnímať len ako otázku počtu dioptrií. Rozmazané videnie mení vnímanie seba samého aj sveta okolo a pri dlhšom trvaní môže ovplyvniť psychickú rovnováhu. Odborníčky z praxe upozorňujú na potrebu prepojenia očnej a psychologickej starostlivosti, modernej korekcie a včasnej intervencie.
Dlhé hodiny pri mobile či tablete môžu deťom vážne poškodiť zrak, lekári upozorňujú na prvé varovné príznaky
Zrakové ťažkosti sa podľa odborníkov často spájajú s prežívaním smútku, beznádeje, úzkosti či izolácie. Strata vizuálnej istoty oslabuje sebavedomie a môže narušiť obraz o sebe, najmä u detí. Zmeny vo videní, ktoré prichádzajú nečakane, môžu pôsobiť ako silný stresor a viesť k psychickým ťažkostiam. Naopak, deti narodené so zrakovým postihnutím sa s týmto stavom zžívajú prirodzenejšie a vnímajú ho ako súčasť seba.
Kedy vyhľadať odborné vyšetrenie
S rastúcim výskytom myopie u detí odborníci spájajú najmä kombináciu dlhodobej práce na blízko a nedostatku prirodzeného svetla. Pri dlhom sledovaní obrazoviek sú očné tkanivá v napätí, a ak chýba denné svetlo, zvyšuje sa riziko rastu očnej gule, čo vedie k rozvoju krátkozrakosti. Deti si zhoršenie zraku často neuvedomujú a považujú rozmazané videnie za bežné. Problém sa prejavuje skôr nepriamo – bolesťami hlavy, únavou očí alebo poklesom školského výkonu.
Klinika, kde si lekári nechávajú operovať oči u vlastných kolegov
Odborníci preto odporúčajú vyhľadať odborné vyšetrenie najmä pri opakovaných bolestiach hlavy, problémoch so zaostrením na diaľku, ťažkostiach s orientáciou za šera alebo pri náhlych zmenách dioptrií. U detí je varovným signálom aj pokles pozornosti či zhoršené školské výsledky. Cieľom intervencie má byť nielen korekcia zraku, ale aj zachovanie psychickej pohody.
Pomocou môžu byť aj psychologické techniky
V oblasti prevencie odborníci odporúčajú režimové opatrenia známe ako pravidlo 30–10–2. Po každých 30 minútach pozerania do blízka je vhodné dopriať očiam 10 minút pohľadu do diaľky, ideálne na dennom svetle. Každý deň by deti mali stráviť aspoň dve hodiny vonku.
Súčasne upozorňujú na pokrok v oblasti optiky – moderné okuliarové šošovky určené pre deti so začínajúcou myopiou dokážu nielen korigovať zrak, ale aj spomaľovať jeho zhoršovanie. Šošovky využívajú špeciálnu technológiu s mikroskopickými optickými segmentmi, ktoré znižujú napätie očí a podľa štúdií pomáhajú stabilizovať vývoj dioptrií.
Na Slovensku prudko rastie počet krátkozrakých detí, lekári varujú pred zanedbanými prehliadkami
Presná korekcia, pracovné okuliare s antireflexom a digitálne pomôcky podľa odborníkov znižujú kognitívnu záťaž a môžu prispieť aj k zníženiu úzkosti. V psychologickej podpore sa osvedčili relaxačné techniky, rozvoj náhradných zručností a podpora sociálnych kontaktov. Dôležitá je aj prítomnosť a prijatie zo strany okolia – vytvorenie priestoru na vyjadrenie emócií a povzbudzovanie dieťaťa pri hľadaní nových zdrojov radosti a sebahodnoty.
Odborníci sa zhodujú, že zmysluplnou cestou do budúcnosti je prepojenie oftalmologickej, optometrickej a psychologickej starostlivosti. Automatické odporúčanie psychologických konzultácií pre osoby so stratou zraku by podľa nich mohlo znížiť riziko osamelosti a zhoršenia duševného stavu. Aj malé úpravy každodenných návykov môžu podľa odborníkov výrazne prispieť k zlepšeniu kvality života a úľave od psychického napätia.
