Problémy so spánkom sa stávajú bežnou súčasťou života mnohých ľudí. Viacerí zaspávajú s ťažkosťami, iní sa často budia počas noci alebo sa prebúdzajú príliš skoro. Napriek tomu, že ide o čoraz rozšírenejší problém, väčšina ho stále nerieši, kým sa neobjavia vážnejšie dôsledky ako strata koncentrácie, podráždenosť, úzkostné stavy či fyzické komplikácie.
Podľa prieskumu spoločnosti Zentiva, ktorý mapoval spánkové návyky slovenskej populácie, mal za posledných šesť mesiacov istú formu problémov so spánkom každý opýtaný. Až 37 percent Slovákov a Sloveniek uviedlo, že tieto problémy zažívajú pravidelne. Ostatní ich pociťujú občasne.
Spánok je reštart organizmu
Najčastejšie ide o nočné budenie alebo prerušovaný spánok, ktorý uviedlo 57 percent respondentov. Nasleduje ťažké zaspávanie (40 percent), únava či ospalosť počas dňa (38 percent), neosviežujúci spánok (34 percent) a predčasné ranné prebúdzanie (32 percent). Pravidelné poruchy spánku častejšie priznávajú ženy.
Epidémia osamelosti sa šíri rýchlejšie než vírusy, odborníci varujú pred jej dopadom na zdravie
Spánok však podľa odborníkov nemožno vnímať ako pasívny oddych. „Je to aktívny fyziologický proces, počas ktorého sa telo aj psychika regenerujú. Stabilizuje sa hormonálna hladina, upravuje krvný tlak, obnovuje sa imunitný systém a mozog triedi informácie. Spánok predstavuje doslova reštart organizmu,“ vysvetľuje všeobecná lekárka Jana Bendová.
Vyše polovica spí menej ako šesť hodín
Uvádza, že na kvalitu spánku vplýva nielen stres, ale aj zdravotné ťažkosti, nevhodné večerné stravovanie, nedostatok pohybu či narušený denný režim.
Hit alebo hoax? Sociálne siete sú zaplavené trendmi o zdraví. Lekár hovorí, ktoré naozaj fungujú - ROZHOVOR
Z prieskumu tiež vyplynulo, že viac ako polovica ľudí si poruchy spánku uvedomuje a snaží sa ich riešiť. Časť populácie tak robí svojpomocne, ďalší konzultujú stav s odborníkom. Aj napriek tomu až 53 percent opýtaných spí aspoň raz do týždňa menej než šesť hodín. Tento deficit sa často snažia dohnať cez víkend, čo však podľa lekárov nie je dlhodobo účinné.
„Krátkodobý spánkový dlh sa dá do určitej miery vyrovnať, no ak spíte zle niekoľko týždňov či mesiacov, organizmus to už nezvládne. Znižuje sa pozornosť, výkonnosť, zhoršuje sa nálada a stúpa riziko vzniku úzkostí, depresie alebo civilizačných ochorení,“ upozorňuje Bendová.
Rolu zohráva aj psychické preťaženie
Odborníci zároveň varujú, že kvalitu spánku neovplyvňuje len večerná rutina, ale celý priebeh dňa. Faktorom môže byť preťaženie v práci, stres, nedostatok pohybu, ale aj neustále prepínanie medzi rôznymi úlohami. Večer sa k tomu pridáva používanie mobilných zariadení, nevhodné jedlo alebo myseľ zahltená nedoriešenými úlohami.
Kardiovaskulárne ochorenia trápia takmer polovicu Slovákov, no len tretina využíva bezplatné preventívne prehliadky
„Ľudia si často myslia, že večer jednoducho vypnú. Ale psychika takto nefunguje. Ak nemáme počas dňa priestor na mentálne spomalenie, nedokážeme vypnúť ani večer,“ vysvetľuje odborníčka na spánok Zuzana Guzmická zo Spánkového inštitútu.
Dodáva, že psychické preťaženie je častým dôvodom nespavosti. „Telo leží, ale hlava beží ďalej. Práve vtedy nás dobiehajú všetky myšlienky, ktoré sme počas dňa odkladali.“
Ako zlepšiť spánok?
Zlepšenie spánku si podľa odborníkov vyžaduje kombináciu viacerých opatrení. Medzi najúčinnejšie patrí pravidelné zaspávanie a vstávanie, obmedzenie elektronických obrazoviek pred spaním, ľahšia večera, pokojné večerné prostredie a dostatok denného pohybu.
Prečo niektorí ľudia nikdy neochorejú, aj keď všetci naokolo áno? Dobrá imunita sa dá vybudovať
Ak však problémy pretrvávajú, je vhodné vyhľadať lekára alebo lekárnika, ktorí môžu odporučiť aj podporné prostriedky, napríklad výživový doplnok s obsahom melatonínu – hormónu, ktorý telo prirodzene produkuje v tme a ktorý pomáha nastavovať biologické rytmy.
„Melatonín je telu vlastný hormón, ktorý má kľúčovú úlohu v prechode medzi bdelosťou a spánkom. Jeho produkcia závisí od tmy a riadi ju náš vnútorný biologický čas. Ak je ho nedostatok, môže to viesť k problémom so zaspávaním alebo k prerušovanému spánku,“ vysvetľuje Mojmír Krutý zo spoločnosti Zentiva. Podľa neho môže v takýchto prípadoch doplnenie melatonínu predstavovať prirodzenú podporu pre lepší a hlbší spánok.
Spánok je základom zdravia
Samostatné pokusy o zlepšenie spánku nemusia byť vždy postačujúce. „Ak problémy pretrvávajú niekoľko týždňov, výrazne zasahujú do denného fungovania alebo sa opakujú viackrát do týždňa, je potrebné ich konzultovať so všeobecným lekárom alebo odborníkom na spánok,“ zdôrazňuje Guzmická.
Dodáva, že kvalitný spánok nemožno považovať za luxus. „Je to základ zdravia, výkonnosti a psychickej pohody. Ak spánok dlhodobo nefunguje, je to dôvod na odbornú pomoc, nie na ďalšie skúšanie internetových trikov.“
