Výsledky eurovolieb ovplyvnili nálady voličov viac, ako sa čakalo. Ukázal to prieskum agentúry SCIO, ktorý sa zameral aj na volebný model preferencií politických strán po voľbách do Európskeho parlamentu.
Z prieskumu vyplynulo, že výsledky eurovolieb majú napriek menšej vážnosti, ktorú im mnohí voliči prikladajú, pomerne zásadný vplyv na formovanie všeobecných preferencií politických strán. Agentúra vykonávala prieskum od 14. do 17. júna na vzorke tisíc respondentov.
Tretí je Hlas-SD
Hlavný analytik SCIO Martin Klus uviedol, že pretrvávajúca dominancia Progresívneho Slovenska (PS) v prieskume je oproti výsledkom eurovolieb výrazne nižšia.
Parlamentné voľby by podľa prieskumu vyhrala strana Smer, v tesnom závese by boli progresívci a SNS by získala deväť kresiel
Podľa prieskumu by PS zvíťazilo už len tesne so ziskom 22,65 percenta hlasov. Za ním nasleduje s 21,88 percentami strana Smer-SD a na treťom mieste by s väčším odstupom skončil Hlas-SD s 10,17 percentami.
Fenomén skrytého voliča
Republika sa v prieskume vyšplhala na 9,94 percenta hlasov. Kresťanskí demokrati by získali 6,52 percenta a prešla by aj strana SaS so ziskom 5,64 percenta. Pod hranicou zvoliteľnosti by zostali hnutie Sme rodina, hnutie Slovensko, Slovenská národná strana, Demokrati a Aliancia.
Ako uviedol Klus, najviac treba brať do úvahy fenomén takzvaného skrytého voliča, ktorý je obzvlášť silný u strany Smer-SD a hnutia Republika.
„Ten sa v modeli neprejavuje, nakoľko často deklaruje, že voliť nepôjde, resp. že ešte nie je rozhodnutý. Preto sa dá očakávať, že preferencie Smeru aj Republiky sú reálne o niekoľko percent vyššie,” vysvetlil Klus s tým, že sa uvidí, či na Slovensku nastane po sérii volieb niečo ako uhorková sezóna počas leta, alebo bude turbulentný politický vývoj pokračovať aj počas prázdnin, čo by ovplyvnilo aj ďalší vývoj preferencií na konci leta.
