Situácia v základných školách s vysokým zastúpením detí z marginalizovaných rómskych komunít (MRK) v Prešovskom a Košickom kraji sa podľa opakovaného monitoringu nezlepšila, ale zhoršila. Na stredajšej tlačovej konferencii v Prešove o tom informovali zástupcovia Úrad komisára pre deti.
Úrad realizoval monitoring na ôsmich školách, ktoré už pred dvoma rokmi označil za rizikové. „Monitoring ukázal, že situácia sa nezlepšuje, naopak, zhoršuje sa. Zhoršuje sa najmä školská dochádzka, stúpa agresivita detí a vyučovací proces sa veľmi komplikuje. Učiteľka nám povedala, že keď z 45 minút odučí 20 minút, je spokojná,“ uviedol komisár pre deti Jozef Mikloško.
Vymeškané hodiny a slabé nástroje
Podľa údajov úradu bol priemerný počet vymeškaných hodín na jedného žiaka v školskom roku 2023/2024 na monitorovaných školách 196,39 hodiny, v školskom roku 2024/2025 stúpol na 199,74 hodiny. Komisár upozornil, že školy často nemajú účinné nástroje na vymáhanie povinnej školskej dochádzky.
Komisár pre deti reaguje na incident v škole v Novom Meste nad Váhom. Nejde o zbraň, ale o varovanie pre dospelých
Úrad zároveň vyzval na otvorenú diskusiu o špecifickom postavení škôl, kde podiel detí z MRK presahuje 80 percent. „Ak má škola viac ako 80 percent detí z marginalizovaných komunít, treba jej dať špecifické postavenie, ktoré umožní individuálne plánovanie a nastavenie opatrení zodpovedajúcich realite v teréne,“ uviedol Mikloško. Podľa neho je potrebné metodické usmernenie zo strany ministerstva školstva aj jasnejšie pravidlá pri nastavovaní hraníc a disciplíny.
Odborná poradkyňa komisára Svetlana Pavlovičová upozornila na nárast znížených známok zo správania. „Máme školy, kde zo 750 žiakov až 138 má zníženú známku zo správania na stupeň štyri. Stále nám absentuje systematická práca s rodinou a miera zodpovednosti rodičov,“ zdôraznila. Podľa nej sa pomoc školských podporných tímov často míňa účinku, ak ju rodiny odmietajú.
Záškoláctvo ako dlhodobý problém
Na problémy z praxe poukázal aj riaditeľ Základnej školy s materskou školou v Lomničke a predseda iniciatívy Prši Miroslav Zelina. Uviedol, že na prvom stupni je záškoláctvo prevažne dôsledkom zlyhania rodičov, ktorí deti nepripravia a nepošlú do školy. Na druhom stupni už ide podľa neho často o vedomé vyhýbanie sa vyučovaniu zo strany žiakov.
Mikloška znepokojuje návrh povinnej škôlky od troch rokov, varuje pred obmedzením práv rodičov a detí
V škole v Lomničke evidujú priemerne 15 až 17 neospravedlnených hodín na žiaka za polrok, pričom záškoláctvo sa podľa Zelinu týka približne 35 až 40 percent žiakov z celkového počtu 907 detí. „Ja si myslím, že ak nezačneme pracovať nejakým spôsobom s rodinou, tak výsledky, žiaľ, nedosiahneme také, aké potrebujeme,“ uviedol Zelina.
Návrh legislatívnej zmeny
Zelina navrhuje legislatívnu zmenu, podľa ktorej by rodičia za neospravedlnené hodiny detí nečelili trestnému stíhaniu, ale povinnosti odpracovať rovnaký počet hodín formou verejnoprospešných prác. „Koľko hodín dieťa vymešká neospravedlnene, toľko hodín by mal rodič odpracovať. Pokojne aj pre potreby školy,“ dodal riaditeľ.
Komisár Mikloško žiada, aby rodičia za záškoláctvo detí nedostávali väzenie, ale alternatívne tresty
Zástupcovia úradu sa zhodli, že ide o komplexný problém vyžadujúci spoluprácu škôl, rodín, samospráv aj štátu. Bez systematických opatrení a posilnenia zodpovednosti rodičov podľa nich nemožno očakávať zlepšenie výsledkov ani stabilizáciu situácie na dotknutých školách.
