Novela školského zákona mení podmienky prijímania na bilingválne gymnáziá, ôsmaci sa na ne už čoskoro nedostanú. Ako vyplýva z dôvodovej správy k novele školského zákona, cieľom je zjednotiť prihlasovanie do strednej školy z deviateho ročníka. Dosiaľ pritom na bilingválne gymnáziá s päťročným študijným programom mohli prestúpiť žiaci už z ôsmeho ročníka základnej školy.
Nová školská legislatíva
Zo schváleného materiálu vyplýva, že na novelizačný bod nadväzuje prechodné ustanovenie, a teda zmena bude relevantná až pre prijímacie konanie na školský rok 2027/2028. Poslední ôsmaci teda budú môcť byť prijatí na strednú školu na školský rok 2026/2027. Novelu školského zákona v rámci rozsiahleho balíka novej školskej legislatívy schválil parlament na októbrovej schôdzi. Začiatkom novembra ju podpísal prezident Peter Pellegrini.
Novela školského zákona mení podmienky prijímania na bilingválne gymnáziá, ôsmaci sa na ne už čoskoro nedostanú
„K uvedenej zmene pristúpilo ministerstvo školstva na základe odporúčaní Európskej komisie a OECD z dôvodu potreby zabezpečiť, aby hlavný vzdelávací prúd – predovšetkým na úrovni nižšieho stredného vzdelania – nebol zaťažovaný odchodom žiakov s lepšími študijnými predpokladmi do iných vzdelávacích prúdov. Dôležitým faktorom, ktorý je potrebné brať do úvahy pri prechode žiakov zo základnej školy na strednú školu, nie je len talent a vedomosti dieťaťa, ale aj jeho sociálna zrelosť a personálna pripravenosť na stredoškolské štúdium,“ ozrejmili pre agentúru SITA z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.
Kurikulárna reforma
Doplnili, že predmetná zmena súvisí aj s kurikulárnou reformou. Tá prináša zmenu spôsobu vzdelávania a nový systém, podľa ktorého už vyučuje bezmála polovica základných škôl, zavádza tri vzdelávacie cykly. Deviaty ročník má pri tom svoj význam a obsahové náležitosti, ktoré by podľa ministerstva mali deti absolvovať.
Parlament schválil balíček novej školskej legislatívy, podľa Druckera urobili dôležitý krok pre budúcnosť detí
Ako ďalší dôvod rezort školstva uviedol aj zjednotenie prijímacieho konania na všetky typy vzdelávacích programov, ktoré súvisí aj s pripravovanou jednotnou prijímacou skúškou. Výnimkou sú 8-ročné vzdelávacie programy.
„Zároveň podotýkame, že stredné školy s bilingválnym programom, ktoré fungujú podľa medzinárodných dohôd a majú v nej uvedené prijímanie žiakov z 8. ročníka, majú výnimku,“ dodali z ministerstva.
Záujem žiakov
MŠVVaM SR neočakáva, že by sa v dôsledku predmetnej zmeny v prijímacom konaní znížil záujem žiakov 9. ročníka ZŠ o štúdium v bilingválnych vzdelávacích programoch. Poznamenalo, že v rámci prijímacieho konania je každoročne záujem aj niekoľkonásobne vyšší ako možnosti prijatia.
Školskí odborári sa vyjadrili k balíčku Druckerovej legislatívy. Poukázali aj na zmeny, ktoré sami presadili
„Máme za to, že žiaci s predpokladmi na štúdium v bilingválnych vzdelávacích programoch (s nadaním pre štúdium cudzích jazykov) budú chcieť uplatniť a rozvíjať tieto schopnosti bez ohľadu na to, či štúdium začnú ako absolventi 8. ročníka ZŠ alebo 9. ročníka ZŠ. V sústave odborov vzdelávania máme aj iné odbory, ktorých dĺžka je viac ako štyri roky, a kam môžu byť prijatí len úspešní absolventi 9. ročníka ZŠ,“ poukázalo ministerstvo s tým, že napríklad hotelová akadémia trvá päť rokov a štúdium v študijných odboroch a zameraniach hudobného a dramatického konzervatória trvá šesť rokov, pričom v oboch prípadoch môžu na štúdium byť prijatí len žiaci, ktorí úspešne ukončili ZŠ a splnili podmienky na prijatie. „V uvedených odboroch a zameraniach záujem o štúdium prevyšuje možnosti prijatia, hoci štúdium trvá dlhšie,“ poznamenalo ministerstvo.
Stabilizácia školského prostredia
Združenie základných škôl Slovenska zmenu v prijímaní na bilingválne gymnáziá s päťročným študijným programom uvítalo. „Riaditelia základných škôl ju vnímajú ako krok správnym smerom, pretože umožní, aby všetci žiaci absolvovali kompletných deväť rokov základného vzdelávania, na ktoré ich školy systematicky pripravujú. Základná škola má svoje miesto a význam – je to priestor, kde sa vytvára pevný základ všeobecného vzdelania, rozvíjajú sa kľúčové kompetencie, sociálne zručnosti a osobnostné predpoklady žiakov,“ uviedla pre agentúru SITA prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková.
Vláda schválila návrh na zvýšenie kapacít materských a základných škôl
Dodala, že predmetný krok prispeje k stabilizácii školského prostredia. Poukázala pri tom, že v ostatných rokoch sa stávalo, že po ôsmom ročníku odchádzala na bilingválne gymnáziá značná časť žiakov. To ale znamenalo, že základné školy prichádzali o časť svojich najvýkonnejších žiakov, čo malo dosah nielen na ich celkové výsledky, ale aj na dynamiku triednych kolektívov a motiváciu ostatných žiakov.
„Zachovanie žiakov až do konca deviateho ročníka umožní školám efektívnejšie plánovať výučbu, rozvíjať individuálne talenty a udržať kvalitu vyučovacieho procesu. Zároveň sa zabezpečí, že žiaci odídu zo základnej školy so širším vedomostným a hodnotovým základom, ktorý im pomôže lepšie zvládať nároky stredného vzdelávania,“ doplnila Horníková. Podľa slov prezidentky Združenia základných škôl Slovenska prispeje zmena pravidiel aj k väčšej férovosti systému.
Opozícia kritizuje schválenie Druckerových zákonov, KDH hovorí o nezmyselnom „zoštátnení“ súkromných a cirkevných škôl
„Doteraz bola možnosť odchodu po ôsmom ročníku často využívaná rodičmi, ktorí mali viac informácií či možností pripraviť svoje deti na prijímacie skúšky, čo vytváralo nerovnosť medzi žiakmi. Nastavenie jednotného pravidla, že na strednú školu sa prechádza po deviatom ročníku túto nerovnosť znižuje a zároveň posilňuje význam základného vzdelania ako uceleného stupňa školskej dochádzky,“ uzavrela.
Krok späť
Študentská rada stredných škôl rozhodnutie zrušiť možnosť prestúpiť na bilingválne gymnázium z ôsmeho ročníka vníma ako krok späť v oblasti rozvoja talentu a podpory nadaných žiakov.
Slovensko trpí nedostatkom pedagógov, ministerstvo robí viacero čiastkových krokov na zatraktívnenie povolania
„Výrazne sa tým obmedzujú vzdelávacie príležitosti pre tých, ktorí mali doteraz možnosť začať s bilingválnym štúdiom skôr a lepšie sa pripraviť na náročnejšie gymnaziálne prostredie,“ uviedla pre agentúru SITA predsedníčka Študentskej rady stredných škôl Vanesa Rumančiková. Dodala, že sa domnievajú, že prioritou školstva by malo byť zabezpečenie rovného a spravodlivého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu, a to bez ohľadu na vek alebo ročník.
Talentované žiactvo by podľa zástupcov stredoškolákov nemalo byť obmedzované administratívnymi rozhodnutiami, ale mala by mu byť umožnená flexibilná cesta rozvoja. „Študentská rada preto vyzýva Ministerstvo školstva a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby prehodnotili túto zmenu a hľadali riešenie, ktoré bude spravodlivé, efektívne a v prospech mladých ľudí, ktorí chcú napredovať,“ uzavrela Rumančiková.
Podľa údajov, ktoré agentúre SITA poskytlo ministerstvo školstva, v školskom roku 2025/2026 bolo na stredné školy s bilingválnym študijným programom prijatých z ôsmeho ročníka 2 460 žiakov. Z deviateho ročníka ich bolo prijatých 1 933. Rezort nedisponuje údajmi o tom, koľko žiakov z ôsmeho ročníka podalo prihlášky na tieto školy.
