Mesto Stará Ľubovňa zrušilo verejné obstarávanie v súvislosti so zámerom vybudovať novú základnú školu v mestskej časti Podsadek, ktorú obýva marginalizovaná rómska komunita.
Ešte vlani v auguste totiž odštartovalo obstarávanie na vypracovanie projektovej dokumentácie pre prípravu a výstavbu, nakoniec sa mu však nepodarilo získať financie z výzvy z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Nemajú dostatok financií
Potvrdil to pre agentúru SITA primátor mesta Ľuboš Tomko s tým, že samospráva v súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov na predmet zákazky z vlastných zdrojov.
V minulosti už raz v mestskej časti Podsadek museli rozširovať kapacity školy. Keďže v pôvodnej nepostačovali, v septembri 2015 v jej areáli postavili novú školu kontajnerového typu. Počet žiakov ale rastie z roka na rok.
Kým v roku 2003 ju navštevovalo 138 žiakov a v roku 2012 už 216, v tomto školskom roku je to už okolo 400 detí. Výstavbou novej školy chcelo mesto zároveň vyriešiť problém s dvojzmennou prevádzkou.
Problémom je umiestnenie školy
„Dostali sme negatívnu odpoveď. Financie do Podsadku na základné školstvo a rozšírenie kapacít ako takých nedostaneme. Zobrali sme to na vedomie s poľutovaním,“ komentoval primátor. Stavbu školy plánovala samospráva realizovať na pozemkoch v centrálnej časti Podsadku.
V projekte sa spomínala aj asanácia dvoch jednopodlažných stavieb. Bez finančného krytia však mesto musí od zámeru ustúpiť. Problém je podľa primátora umiestnenie novej školy.
Problémom rómskych komunít sú nedostatočné kapacity škôlok a škôl, obce sa môžu zapojiť do výziev z Plánu obnovy
„Ak by Podsadek bol samostatnou obcou, spĺňali by sme princípy 3D. Keďže nie je, svojím spôsobom je to akoby segregačné,“ vysvetlil.
Celkovo asi šesť projektov
Minister školstva SR Tomáš Drucker ešte počas tlačovej konferencie v závere februára informoval o tom, že pozastavil asi šesť projektov, ktoré sa uchádzali o financie na odstránenie dvojzmennej prevádzky. Podľa jeho slov boli absolútne v rozpore s 3D princípom. Rozumie sa pod ním destigmatizácia, desegragácia a degetoizácia.
Drucker kritizuje využívanie zdrojov v slovenskom školstve. Financie treba využiť zmysluplne, hovorí (video)
„Sú tu projekty, ktoré sa začali budovať pri osadách, pretože sa to častokrát týka rómskych marginalizovaných skupín. Ak by sme dovolili vybudovať základné školy z jadra alebo intravilánu obce smerom k osadám len preto, že ideme rušiť dvojzmenné prevádzky, išli by sme absolútne proti všetkým 3D princípom,“ skonštatoval šéf rezortu. Zdôraznil, že cieľom nie je nečerpať peniaze, ale robiť projekty zmysluplne, o čom informoval aj Európsku komisiu.
Segregácia rómskych detí
„Máme tu šesť súčasných rozhodnutí slovenských súdov o segregácii, máme tu žalobu na súdnom dvore Európskej únie za segregáciu. A my ideme budovať nové kapacity s porušením 3D princípov,“ povedal.
Ešte vlani vo februári Najvyšší súd SR rozhodol o tom, že rómske deti v základnej škole v Podsadku sú vo vzdelávaní segregované. Urobil tak na základe dovolania mimovládnej organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva.
Rómskym deťom sa na Slovensku odopiera rovný prístup k vzdelaniu, upozorňuje Amnesty International Slovensko
Stotožnil sa s jej názorom, že vzdelávaním rómskych detí v etnicky homogénnej škole v blízkosti miestnej znevýhodnenej rómskej komunity dochádza k ich diskriminácii na základe etnickej príslušnosti.
Potvrdil pritom zodpovednosť žalovaného štátu zastúpenom ministerstvom školstva a mesta Stará Ľubovňa ako zriaďovateľa školy, ktoré podľa súdu neprijali dostatočné preventívne opatrenia na odstránenie tejto diskriminácie.
Potrestané budú deti
Primátor Tomko segregáciu odmieta, v každej jednej škole v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta majú totiž aj rómskych žiakov. Opätovne tiež pripomenul, že každý jeden žiak navštevuje základnú školu na základe rozhodnutia rodiča. Ten si môže spomedzi škôl v meste zvoliť, ktorú bude jeho dieťa navštevovať.
„Stále pracujeme s rodičmi, máme aj príklady dobrej praxe, kde aj rómske deti z Podsadku navštevujú základnú školu mimo tejto mestskej časti alebo materskú školu, ale vždy je to na rozhodnutí rodičov,“ povedal. Ešte vlani pripomenul, že rodičia z Podsadku spisovali petíciu s tým, že nechcú dávať deti do škôl mimo školy v tejto časti.
Chceme byť účastní aj pri tvorbe legislatívy, tvrdia riaditelia škôl s rómskymi žiakmi (rozhovor)
„Na konci dňa budú potrestané samotné deti, pretože tam nemáme telocvičňu, školskú jedáleň,“ dodal na margo terajšej neúspešnej žiadosti o financie. V základnej škole pritom musia podľa jeho slov otvárať nové triedy pre prvákov, ktorých by podľa štatistických údajov mohlo byť v nasledujúcom školskom roku viac ako 60.
