Ešte nedávno bol tradičný slovenský byt synonymom jasne oddelených miestností: chodba, samostatná kuchyňa, obývačka, spálňa, všetko pekne za dverami. Tento model nevznikol náhodou. Slovensko je stále do veľkej miery krajinou bytových domov a významnú časť bytového fondu tvoria paneláky (približne 43,7 % bytových domov).
Panelákové dispozície boli navrhnuté pre iný životný štýl, než aký žijeme dnes. V čase masovej výstavby sídlisk v 60. až 80. rokoch sa kládol dôraz na rýchlosť, normovanie a funkčnú schému domácnosti. Typický znak mnohých bytov, bytové jadrá z umakartu, sa u nás používali najmä v panelových bytoch práve v období 60. až 80. rokov. Aj preto sa dodnes pri rekonštrukciách často opakuje rovnaký scenár, že jadro sa rieši nanovo a okolo neho sa prepisuje celý byt.
Prečo priečky padajú práve teraz
Dnešné bývanie má iné nároky. Byt je zároveň pracovisko, miesto na oddych, stretávanie aj rodinný život. A práve tu začína dávať zmysel otvorený denný priestor: spojenie kuchyne, jedálne a obývačky do jedného celku prináša viac svetla, lepší tok pohybu a pocit väčšieho bytu, aj keď sa výmera nezmení.
V slovenskej praxi to vidno najmä pri rekonštrukciách panelákov. Architektonické realizácie a reportáže z prestavieb často popisujú, že zásadným krokom je vybúranie nenosných priečok a prepojenie kuchyne s obývačkou a jedálňou, aby byt pôsobil vzdušnejšie a súčasnejšie.
Otvorený priestor nie je len „trend“, ale spôsob, ako získať svetlo a priestor
V zahraničí sa otvorený priestor dlhodobo spája s dvomi vecami. So svetlom a so sociálnym životom. Aj dizajnové a interiérové analýzy zdôrazňujú, že otvorené dispozície fungujú najlepšie vtedy, keď sa priestor vedome zónuje. Napríklad nábytkom, kobercami či osvetlením, aby nevznikla jedna veľká nejasná miestnosť.
Zároveň je fér povedať aj B. Otvorený priestor zvyšuje hluk, znižuje súkromie a niekedy komplikuje sústredenie a môže mať vplyv aj na náklady na vykurovanie či chladenie, keďže sa pracuje s väčším objemom vzduchu. Presne preto dnes čoraz viac víťazí kompromis, nie úplne otvorený loft, ale otvorený denný priestor doplnený o tiché zóny, pracovný kút alebo posuvné delenie.
K otvorenosti sa pridáva aj príroda v byte
Zaujímavé je, že otvorené dispozície sa často stretávajú s ďalším silným smerom, biofilným dizajnom, teda navrhovaním tak, aby sa človek v interiéri cítil lepšie vďaka svetlu, materiálom a prvkom pripomínajúcim prírodu. Biofilnému dizajnu sa pripisuje napríklad prirodzené svetlo a dispozície, ktoré umožňujú jeho prúdenie priestorom.
Čo to znamená pre Slovensko v praxi
Slovenské bývanie sa neposúva k otvoreným priestorom preto, že je to moderné. Posúva sa tam preto, že staršie dispozície často nezodpovedajú tomu, ako dnes bývame, pracujeme a trávime čas doma. A keďže veľká časť bytového fondu je staršia a rekonštruovaná, zmena sa deje najmä prestavbami, menej dverí, menej priečok, viac denného priestoru, viac svetla, ale aj viac dôrazu na zónovanie a akustiku, aby otvorenosť nebola na úkor komfortu.
