Nedostupnosť bývania je problém, ktorému čelí celé Slovensko, vrátane Bratislavy. Napriek vyšším príjmom tu žije mnoho ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť platiť nájom a nedosiahnu na hypotéku. Ide napríklad o zdravotnícky a školský personál, pracovníkov komunálnych služieb či jednorodičov.
„Bratislava si uvedomuje tieto problémy, zbiera dáta a počúva konkrétne príbehy. Okrem toho pracuje na napĺňaní Koncepcie rozvoja mestskej bytovej politiky na roky 2020-2030,“ uvádza magistrát. Tejto téme sa venoval prvý MIB (Metropolitný inštitút Bratislavy) Talk v novom priestore TU-BA.
Bývanie, ktoré nie je pre každého
Z údajov MIB vyplýva, že napriek zvyšujúcej sa výstavbe bude problém s dostupnosťou bývania eskalovať. Podľa námestníčky primátora Bratislavy Lenky Antalovej Plavúchovej je až 40 percent novostavieb luxusných, s priemernou cenou 5-tisíc eur za štvorcový meter.
Bratislava všeobecne patrí medzi najdrahšie mestá na bývanie. Navyše sa za 10 rokov zdvojnásobil počet jednočlenných domácností, čo spôsobuje pokles hustoty obyvateľstva. Podľa MIB bude do roku 2050 potrebných až 123-tisíc nových bytov pre pribúdajúcu populáciu.
V Bratislave otvorili laboratórium architektúry a mestského plánovania - FOTO
V ideálnom prípade by malo v hlavnom meste do roku 2030 ročne pribudnúť 3 725 bytov. Problémom sú však aj ceny, keďže priemerná cena bytu v Bratislave sa pohybuje okolo 3-tisíc eur za meter štvorcový. Pri trojizbovom byte s rozlohou 64 m2 to predstavuje 192-tisíc eur.
„Pre množstvo ľudí sú tieto ceny privysoké. Rovnako nedostupné sú aktuálne mestské byty, ktorých fond sa začína rozširovať až v posledných rokoch ,“ konštatuje MIB. Podľa dát mesta je aktuálna čakacia doba na štandardný mestský byt v priemere sedem rokov.
Koncepcia rozvoja mestskej bytovej politiky
Bratislava pred piatimi rokmi vypracovala Koncepciu rozvoja mestskej bytovej politiky. Podľa Antalovej Plavúchovej sa 75 percent opatrení z tejto koncepcie podarilo zrealizovať alebo rozbehnúť. Tento rok sa mestu podarilo dokončiť prvý nájomný bytový dom na Muchovom námestí.
„Mesto spolu s MIB v uplynulých rokoch pripravilo viacero projektov na výstavbu nájomných bytov – napríklad v Janíkovom dvore, na Parkovej, Bazovej či Terchovskej ulici,“ spresnil MIB s tým, že posledný spomínaný projekt by sa mal začať realizovať na budúci rok.
Bratislave sa nepodarilo vybrať zhotoviteľa projektu nájomného bývania v Ružinove
Zmeny formou doplnkov územného plánu
Druhou cestou je spolupráca so súkromným sektorom formou zmien a doplnkov územného plánu. „Máme za sebou schválené zmeny doplnky 1 až 8, ktoré umožnili výstavbu v 12 mestských, aj súkromných lokalitách. Schválili sme zmeny na zóne Lido a v lokalite Palma,“ priblížila námestníčka.
Okrem toho spracovali mestskú urbanistickú štúdiu Mlynské nivy. „Medzitým, samozrejme, beží príprava na obstarávanie nového Metropolitného územného plánu mesta, ktorý by sme zo zákona mali mať hotový v roku 2032,“ dodala Antalová Plavúchová.
Projekt premeny bývalej továrne Palma vstupuje po šiestich rokoch do finále - FOTO
Kontribučná politika a co-housing
Mesto nedávno aktualizovalo aj kontribučnú politiku v rámci ktorej developeri pri zmenách územného plánu v prospech bývania prispievajú buď finančne, pozemkom na rozvoj občianskej infraštruktúry alebo poskytnutím určitého počtu bytov do fondu mesta.
Magistrát ďalej identifikoval 10 pozemkov pre vznik tzv. komunitného alebo co-housingového bývania a verejne vyzval ľudí, ktorí by mali záujem o takýto typ bývania, aby sa ozvali a zapojili. Zároveň uvažuje o vzniku vlastnej mestskej developerskej spoločnosti.
Mestská nájomná agentúra
Bratislava hľadá ďalšie možné riešenia, aj pre ľudí v ťažšej životnej situácii. Aby bolo bývanie cenovo dostupné, malo by tvoriť v ideálnom prípade maximálne 30 percent všetkých nákladov jednotlivca či rodiny. V Bratislave však žije množstvo ľudí, pre ktorých je tento cieľ takmer nemožný.
„Robia často veľmi prospešnú prácu, ale mzda, ktorú za to dostávajú, je jednoducho veľmi nízka. Máme tu aj seniorov alebo jednorodičov, ktorých príjem je nedostatočný a vlastným bývaním nedisponujú,“ uvádza riaditeľka Mestkej nájomnej agentúry Laura Kovácsová.
Zanedbaný priestor v centre Bratislavy sa zmení na nové verejné námestie - FOTO
Práve Mestská nájomná agentúra páruje ponuku voľných bytov s týmito záujemcami. Podmienkou je, aby majitelia poskytli svoj byt za cenu aspoň o 20-30 percent nižšiu ako je cena na komerčnom trhu. Na oplátku sa agentúra stáva “garantom” prenájmu.
Za dva roky získali takto do správy 31 prenajatých bytov, z toho 21 od bežných fyzických osôb a 10 od spoločností, aj mestských. „To v tejto chvíli v už zabývaných bytoch predstavuje bývanie pre zhruba stovku ľudí,“ dodala Kovácsová.
„Pre objektivitu treba povedať, že nielen my na Slovensku máme problém s bývaním. Je to celoeurópsky fenomén a snaží sa ho riešiť aj Európska komisia, ktorá pripravuje na ďalšie programové obdobie eurofondy na zlepšenie dostupnosti bývania,“ doplnila Antalová Plavúchová.
