Po dvoch rokoch prudkej inflácie, keď ceny potravín na Slovensku rástli takmer o tretinu, sa trh konečne upokojuje. Podľa analýzy finančných trhov, ktorú pripravil Matej Bajzík z XTB, rast cien potravín v roku 2025 spomalil na 3,6 % medziročne, čo je najmiernejšie tempo za posledných päť rokov. Hoci spotrebitelia už nepociťujú také cenové šoky ako v rokoch 2022 a 2023, lacnejšie potraviny sa zatiaľ nekonajú.
Vládne konsolidačné opatrenia
„Kým rast cien sa spomaľuje, pokles zatiaľ nie je na obzore. Potraviny sú drahé najmä pre vysoké výrobné a energetické náklady, ale aj pre nové dane,“ uviedol Bajzík. Slovensko patrí v regióne k štátom s najmiernejším rastom cien potravín, spolu s Rakúskom.
Naopak, v Poľsku, Maďarsku či Česku inflácia potravín presahuje päť percent. Nákupná turistika sa preto Slovákom tento rok neoplatí. Rozdiely v cenách už nie sú také výrazné ako kedysi. Podľa XTB je zreteľný posun v správaní spotrebiteľov, ktorí namiesto hraničných výletov čoraz častejšie využívajú online obchody a e-commerce platformy na porovnávanie cien.
Obchodníci nie sú príčinou potravinovej inflácie, Zväz obchodu označil obvinenia ako politickú hru
Kľúčovým faktorom, ktorý brzdí návrat cien potravín na nižšie úrovne, sú vládne konsolidačné opatrenia a nové dane. Od začiatku roka 2025 sa zvýšila DPH z 19 na 23 % pri niektorých tovaroch, pribudla aj tzv. cukrová daň a transakčná daň.
Zdražovanie jednotlivých potravín
Tieto kroky majú síce zlepšiť stav verejných financií, no zároveň podľa analýzy XTB brzdia prirodzený trhový vývoj smerom k poklesu cien. Do konca roka 2025 by sa mala potravinová inflácia držať v pásme 2,5 až 3,5 %, pričom celková inflácia v krajine sa pohybuje okolo štyroch percent.
Ekonómovia však varujú, že v roku 2026 príde jednorazový cenový skok, keď sa zvýšená DPH prejaví naplno. Výraznejšie zdražie najmä čokoláda, džemy, zmrzlina či slané pochutiny. Napriek tomu XTB predpokladá, že po úvodnom navýšení sa trh opäť stabilizuje a celková inflácia sa priblíži k úrovni troch percent.
Slovenskí pekári upozorňujú na zvýšenie minimálnej mzdy, ceny výrobkov porastú takmer o desatinu
Z jednotlivých položiek najviac zdražela káva o 9,4 %, mliečna čokoláda o 41,7 % a slepačie vajcia o 29 %. Kávu ťahajú nahor klimatické výkyvy a suchá v Brazílii, ktoré znížili úrodu o 3 až 6 %.
Kakao, kľúčová surovina pre čokoládu, dosiahlo rekordné ceny, ku ktorým sa pridala aj nová cukrová daň. Naopak, niektoré základné potraviny zlacneli. Cukor o 29 %, zemiaky o 10 % a olivový olej o 17 %. Dôvodom je priaznivá úroda a pokles cien obilnín na svetových trhoch.
Najväčšou výzvou sú aj naďalej dane
Podľa odhadu XTB bude mať rast cien dopad aj na vianočné nákupy. Zatiaľ čo v roku 2024 stál nákup základných potravín na sviatočné hodovanie 49,62 eura, tento rok sa suma zvýši na 54,60 eura. V roku 2026 by mohol rovnaký nákup vyjsť už na 56,43 eura, teda o 13,5 % viac ako pred dvoma rokmi.
„Cenová stabilizácia nie je to isté ako zlacnenie. Potraviny už možno nerastú tak prudko, no stále zdražujú,“ zdôraznil Bajzík. Slovenský potravinový trh sa tak po extrémnych výkyvoch dostáva do fázy miernej stabilizácie, avšak reálny pokles cien zatiaľ nehrozí.
Ukrajinská pšenica zaplavila Európu, slovenskí mlynári upozorňujú na extrémny tlak na ceny múky
Najväčšou výzvou zostávajú dane, energetické náklady a neistota na svetových trhoch. Ak sa však podarí udržať infláciu pod kontrolou a zmierniť tlak verejných financií, mohol by sa rok 2026 stať začiatkom nového obdobia rovnováhy medzi výrobcom, obchodníkom a spotrebiteľom.
