Vojna na Ukrajine: Rusi vypálili rakety na Ľvov, boje dosiahli centrum Mariupoľa a Putin sa obáva o svoj život (online)

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Vojna na Ukrajine (online)

• minúta po minúte

ONLINE (minúta po minúte) – sobota 19. marec

22:00 Piatkový online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj v sobotu.

21:47 Niektorí účastníci podujatia na štadióne Lužniki v Moskve, ktoré sa za osobnej účasti prezidenta Vladimira Putina uskutočnilo pri príležitosti ôsmeho výročia anexie ukrajinského polostrova Krym, sa na ňom zúčastnili pod tlakom. Na svojej webstránke o tom informuje vysielateľ BBC, ktorého redaktor v Moskve sa zhováral s desiatkami ľuďmi čakajúcich na vstup. Mnohí z nich sa vyjadrili, že pracujú vo verejnom sektore a ich zamestnávatelia na nich vyvinuli tlak. Ďalší sa odmietli vyjadriť alebo nechceli, aby ich filmovali. Podľa policajných údajov sa v areáli a jeho okolí zhromaždilo viac ako 200-tisíc ľudí.

„Budem tu chvíľu a potom odídem. Myslím, že väčšina prítomných ľudí nepodporuje vojnu. Ja nie,“ vyjadril sa pre BBC zamestnanec moskovského metra, ktorý povedal, že ho s kolegami prinútili zúčastniť sa na podujatí.

Študenti sa pre BBC zase vyjadrili, že dostali možnosť dňa voľna od prednášok, ak sa zúčastnia na „koncerte“. Niektorí študenti dokonca ani nevedeli, pri akej príležitosti sa podujatie uskutočnilo a, že je z časti na podporu „špeciálnej operácie“, ako Kremeľ nazýva vojnu na Ukrajine.

21:18 Švajčiarsko sa pripojilo k najnovšej sérii sankcií Európskej únie proti Rusku, ktoré sú zacielené na luxusné tovary a na zákaz poskytovania služieb ratingových agentúr ruským klientom.

21:03 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok opäť telefonoval s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Požiadal ho o ukončenie obliehania ukrajinského mesta Mariupoľ, aby tam povolil vstup humanitárnej pomoci a nariadil okamžité prímerie.

Podľa úradu francúzskeho prezidenta, Macron hovoril s Putinom 70 minút. Znova sa sťažoval na opakované útoky na civilistov a ruské nerešpektovanie ľudských práv na Ukrajine, Putin zasa zvalil vinu za vojnu na Ukrajinu, uvádza Elyzejský palác.

Macron sa skôr počas dňa vyjadril, že sa rozpráva s Putinom, pretože verí, že medzi ukrajinským vzdorom, tvrdými západnými sankciami a diplomatickým tlakom existuje cesta k mieru.

Putin v piatok telefonoval aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, ktorý tiež vyzval na okamžité prímerie.

20:14 Vedúci ruskej delegácie rokujúcej s ukrajinskými predstaviteľmi tvrdí, že sa priblížili k dohode o neutrálnom štatúte Ukrajiny. Vladimir Medinskij podľa ruských tlačových agentúr v piatok uviedol, že strany zúžili svoje nezhody v otázke, že Ukrajina upustí od svojej snahy o vstup do NATO a osvojí si neutrálny štatút, čo je kľúčovým bodom rokovaní.

19:58 Ruský prezident Vladimir Putin to nemyslí vážne s mierovými rozhovormi s Ukrajinou.

Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to bývalý ruský premiér Michail Kasianov. Podľa neho je nepravdepodobné, že Putin ponúkne nejaké riešenie konfliktu, „ktoré bude komfortné pre Ukrajincov“. Tvrdí, že okrem prísľubu neutrality, čo znamená, že Ukrajina nepožiada o členstvo v NATO alebo EÚ, si Kasianov myslí, že Putin bude trvať na „oficiálnom uznaní“ Krymu ako súčasti Ruska. „To je absolútne kľúčové, Putin je blázon do Krymu,“ povedal pre BBC World News.

Kasianov, ktorý bol predsedom vlády v rokoch 2000 – 2004, naznačil, že súčasné rokovania medzi oboma stranami dávajú Rusom „čas na preskupenie“. Povedal, že Putin a jeho najbližší politickí spojenci sú „nervózni“ z rozsahu „ničivých“ ekonomických sankcií uvalených Západom, čo naznačuje, že ruský líder „nečakal, že sankcie budú také tvrdé“. Kasianov dodal, že akékoľvek rozhodnutie zastaviť vojenské operácie na Ukrajine by bolo začiatkom Putinovho konca.

„Myslím si, že bude pokračovať v utláčaní a zintenzívňovaní invázie, a veľmi obávam, že by sa na bojisku mohlo stať niečo strašné,“ poznamenal Kasianov.

19:33 Na ukrajinskom území je pre vojnu mimo svojich domovov takmer 6,5 milióna ľudí okrem 3,2 milióna Ukrajincov, ktorí už utiekli za hranice. Uviedla to v piatok Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

18:42 Boje v ukrajinskom meste Mariupoľ dosiahli už jeho centrum.

Pre spravodajský portál BBC to povedal tamojší starosta Vadym Bojčenko, čím potvrdil skoršie ruské správy. „Áno, dnes boli naozaj aktívni. Tanky a boje so samopalmi pokračujú. Všetci sa skrývajú v bunkroch,“ povedal Bojčenko.

V meste je zničených alebo poškodených 80 percent obytných budov a 30 percent z nich nemožno opraviť, vyjadril sa mariupoľský starosta. Z centra mesta podľa neho nič nezostalo. „V meste nie je ani kúštik zeme, ktorý nenesie známky vojny,“ skonštatoval.

Bojčenko tiež uviedol, že pokračuje operácia na záchranu ľudí z suterénu zbombardovaného divadla. Odhad možných obetí neposkytol.

18:16 Švajčiarska tenisová legenda Roger Federer sa rozhodla pre finančnú pomoc Ukrajincom počas ruskej vojenskej invázie na území tejto krajiny. Štyridsaťročný bazilejský rodák prostredníctvom svojej nadácie venuje sumu 500-tisíc USD, čo je v prepočte približne 453-tisíc eur, na podporu vzdelávania detí aj počas konfliktu.

17:47 Konflikt a konfrontácia nie sú v záujme nikoho, povedal podľa čínskej štátnej televízie CCTV čínsky prezident Si Ťin-pching americkej hlave štátu Joevi Bidenovi. Politici v piatok spolu hovorili prostredníctvom videohovoru, pričom sa tak stalo po prvý raz po niekoľkých mesiacoch. Si sa podľa CCTV vyjadril, že vzťahy medzi štátmi nemôžu prerásť do vojenskej konfrontácie, pričom „mier a bezpečnosť sú najcennejšími pokladmi medzinárodného spoločenstva“. Informuje o tom televízia CNN.

Si sa tiež vyjadril, že Čína a USA majú zodpovednosť zabezpečiť mier. „Ako stáli členovia Bezpečnostnej rady a dve najväčšie ekonomiky sveta, musíme nielen viesť vývoj čínsko-amerických vzťahov správnou cestou, ale tiež prevziať našu medzinárodnú zodpovednosť a vyvinúť úsilie o svetový mier a pokoj,“ povedal podľa CCTV čínsky prezident. Uznal však, že svet nie je pokojný. „Kríza na Ukrajine je niečo, čo nechceme vidieť,“ vyjadril sa.

16:55 Od začiatku ruskej invázie k 17. marcu na Ukrajine prišlo o život najmenej 816 civilistov a 1 333 utrpelo zranenia.

Uvádza to Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) s tým, že väčšinu obetí spôsobilo použitie výbušných zbraní, ako je ostreľovanie z ťažkého delostrelectva a raketové útoky. Skutočný počet obetí je pravdepodobne oveľa vyšší, pretože OHCHR nie je schopný získať informácie z niektorých najhoršie zasiahnutých miest vrátane Mariupoľa na juhu Ukrajiny. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

16:41 Rusko muselo zasiahnuť na Ukrajine, aby zabránilo genocíde. V piatok to vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa po troch týždňoch od vpádu na Ukrajinu objavil na verejnosti. Putin pochválil vojakov, ktorí na Ukrajine pokračujú v bojoch a konštatoval, že Rusko zažíva jednotu, akú už dlho nemalo.

Ruský prezident vojnu obhajoval aj citátom z Biblie, podľa ktorého je najväčším prejavom lásky položiť život za svojich priateľov.

Putin vystúpil na podujatí pri príležitosti ôsmeho výročia anexie ukrajinského polostrova Krym, ktoré sa konalo na moskovskom štadióne Lužniki. Podľa policajných údajov sa v areáli a jeho okolí zhromaždilo viac ako 200-tisíc ľudí.

16:21 Celú obranu východného krídla Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) je nutné „strategicky prepísať“.

Navrhol to litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis. Podľa jeho slov generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg už oznámil prehodnotenie bezpečnostnej stratégie vojenskej aliancie na východe v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Litva, ktorá je jedným zo štátov vo východnom krídle NATO, susedí s ruskou exklávou Kaliningrad a ruským spojencom Bieloruskom.

Landsbergis tiež skonštatoval, že len málokto si myslel, že Rusko má „agresívne úmysly na úrovni, akú vidíme teraz“, a mnohí si pred inváziou mysleli, že postačí len odstrašovanie. Rusko „dokázalo, že je to krajina ochotná prekročiť všetky hranice“, povedal litovský diplomat.

16:02 Tri pobaltské krajiny koordinovane vypovedali ruských diplomatov na znak solidarity s Ukrajinou.

Litovské ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že štyria členovia ruského veľvyslanectva sú pre krajinu nežiaducimi osobami. Susedné Lotyšsko vypovedalo troch diplomatov. Estónsko tiež oznámilo, že trom pracovníkom ruského veľvyslanectva v Talline prikázalo opustiť krajinu.

„Litva urobila toto rozhodnutie v rámci solidarity s Ukrajinou, ktorá zažíva bezprecedentnú ruskú vojenskú agresiu,“ uviedol vo vyhlásení litovský rezort diplomacie. Ruský veľvyslanec v Litve Alexej Isakov bol informovaný, že aktivity vypovedaných pracovníkov ruskej ambasády nie sú zlučiteľné so štatútom diplomata, konštatuje litovské ministerstvo zahraničia.

Lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkevičs konštatoval, že vypovedanie personálu ruských veľvyslanectiev je koordinovaným krokom pobaltských štátov.

15:50 Únia miest Slovenska (ÚMS) sa v piatok zúčastnila online konferencie Miestne samosprávy sa zjednotili za blaho a mier. Ako informovala v tlačovej správe hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová, na podujatí vystúpili Oleksiy Chernyshov – minister pre komunity a teritoriálny rozvoj, Vitaliy Kličko – primátor mesta Kyjev a zástupcovia ostatných miest a obcí zasiahnutých vojnou na Ukrajine.

Informáciu distribuovalo Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s Centrom expertízy pre dobré vládnutie Rady Európy.

„ÚMS vyjadruje hlboký a úprimný súcit Ukrajine v súvislosti s aktuálnou situáciou, podporuje a veľmi si váži odhodlanosť a silu zástupcov tamojších miest, ktorí chránia svojich obyvateľov, ako aj všetky ďalšie zložky, ktoré sú do ochrany a pomoci ohrozených životov zapojené,“ uviedla Piršelová.

Ako dodala, slovenské mestá a obce od začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine robia maximum preto, aby obyvateľom susednej krajiny utekajúcim pred vojnou poskytli všetko, čo nevyhnutne potrebujú a čo im pomôže oddýchnuť si, alebo sa zaradiť do každodenného života na našom území. ÚMS zastupuje aktuálne 61 členských miest, ktoré obhajujú záujmy vyše dvoch miliónov obyvateľov Slovenska. „Aj preto veríme, že hlas našich miest má, aj pri riešení tejto témy, svoju váhu a svoj prínos,“ uzavrela.

15:33 Poľsko podľa jeho premiéra Mateusza Morawieckeho počas budúcotýždňového mimoriadneho samitu Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) formálne navrhne mierovú a humanitárnu misiu na Ukrajine. Predseda poľskej vlády sa v piatok vyjadril, že tento návrh už Poľsko vyslovilo v stredu počas stretnutia ministrov obrany členských štátov aliancie. Dánsko sa vyjadrilo, že je pripravené pridať sa k takej misii.

S nápadom na mierovú misiu NATO alebo širšej medzinárodnej komunity pod vojenskou ochranou prišiel poľský vicepremiér Jaroslaw Kaczynski počas utorkovej návštevy Kyjeva, kde bol s premiérmi Poľska, Česka a Slovinska. Ako zdôraznil, misia by bola v súlade s medzinárodným právom a nepredstavovala by žiadnu formu nepriateľskej akcie.

Lídri NATO sú proti prítomnosti aliancie na Ukrajine, pretože sa obávajú, že by to mohlo viesť k eskalácii konfliktu.

15:19 Nemecko by malo zvážiť uvalenie embarga na dovoz ropy z Ruska. Vyhlásila to v piatok ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. 

Po ruskej invázii na Ukrajinu je dôležité zaujať postoj bez ohľadu na hospodársku alebo energetickú závislosť, povedala ministerka.

14:58 Bulharsko oznámilo, že označilo desať ruských diplomatov za nežiaduce osoby a požiadalo o ich odchod. Oznámilo to v piatok bulharské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré konštatovalo, že tento krok konzultovalo s premiérom Kirilom Petkovom. Ruskému veľvyslancovi v Sofii odovzdali oficiálnu nótu, ktorá žiada, aby vypovedaní diplomati krajinu opustili do 72 hodín pre „aktivity, ktoré sú nezlučiteľné s ich diplomatickým štatútom“. Bulharsko, ktoré je členom Európskej únie a NATO, odsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu. V októbri 2019 Sofia vypovedala desať iných ruských diplomatov, ktorí boli podozriví zo špionáže.

14:33 Francúzsko tvrdí, že sankcie na Rusko začínajú účinkovať. Ako referuje spravodajský web CNN, v rozhovore pre BFMTV to povedal hovorca francúzskej vlády Gabriel Attal.

„Všetky opatrenia, ktoré prijímame, sú zamerané na to, aby ho (ruského prezidenta Vladimira Putina) táto vojna stála toľko, že nakoniec bude nútený sa toho vzdať,“ povedal Attal a dodal, že rozhodnutie Francúzska a Západu poslať Ukrajine zbrane a pomoc bez toho, aby sa priamo zapojili do vojny, bolo správne.

Ako dôkaz vplyvu sankcií uviedol znehodnocujúci sa rubeľ, už takmer tri týždne zatvorenú moskovskú burzu i rozhodnutie Lukoilu, druhej najväčšej ruskej ropnej spoločnosti, ktorá vyzvala Putina na ukončenie konfliktu.

„Zvyšujeme náklady na vojnu pre Vladimira Putina na maximum v nádeji, že v určitom bode budú mať sankcie taký dopad, že bude nútený prehodnotiť svoje plány. A kým čakáme na tú chvíľu, pomáhame Ukrajincom vydržať tým, že im poskytujeme potrebnú podporu,“ skonštatoval Attal.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v piatok prezradil, že Európska únia pripravuje piaty balík sankcií voči Rusku.

14:19 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov opätovne osočil Západ, že bráni normalizácii situácie na Ukrajine. Rusko sa podľa neho musí spoliehať iba na seba a svojich spojencov.

„Západ sa snaží marginalizovať Rusko, zastaviť jeho rozvoj a vyvíja naň bezprecedentný tlak,“ poznamenal a na záver nezabudol na tradičný naratív Kremľa, že Rusko na Ukrajine iba pomáha diskriminovanému a utláčanému rusky hovoriacemu obyvateľstvu, snaží sa „denacifikovať“ krajinu a ochraňuje samozvanú Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku pred ukrajinskými útokmi.

14:10 Z trosiek divadla v ukrajinskom Mariupole, ktoré zbombardovali ruské sily, zachránili už 130 ľudí. Uviedla to ukrajinská verejná ochrankyňa ľudských práv Ľudmyla Denisovová s tým, že záchranné práce pokračujú. V suteréne budovy je podľa nej stále 1 300 ľudí. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

13:56 Ruská centrálna banka na svojom piatkovom zasadaní nezmenila svoju menovú politiku a hlavnú úrokovú sadzbu ponechala na úrovni 20 percent. Upozornila však na významnú neistotu, keďže ekonomika prechádza „štrukturálnou transformáciou veľkého rozsahu“. Informuje o tom portál cnbc.com.

Krátko po tom, ako ruská armáda napadla Ukrajinu, ruská centrálna banka viac ako zdvojnásobila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu z 9,5 percenta na 20 percent v snahe podporiť padajúcu menu a zmierniť vplyv tvrdých zahraničných sankcií. „Ruská ekonomika vstupuje do fázy rozsiahlej štrukturálnej transformácie, ktorá bude sprevádzaná dočasným, no nevyhnutným obdobím zvýšenej inflácie,“ uviedla banka v piatkovom vyhlásení.

Hoci rozhodnutie ruskej centrálnej banky o potvrdení úrokov sa očakávalo, jej vyhlásenie naznačuje, ako teraz posudzuje ekonomický výhľad Ruska. William Jackson, hlavný ekonóm pre nové trhové hospodárstva v spoločnosti Capital Economics, predpokladá, že „ruská centrálna banka očakáva, že presmerovanie ruskej vlády k sebestačnosti a izolacionizmu je niečo, čo bude trvať dlhé obdobie“.

13:35 Severoatlantická aliancia (NATO) robí všetko pre to, aby konflikt na Ukrajine deeskaloval a nie eskaloval. Povedal to pre médiá minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v súvislosti s návrhom Poľska, aby aliancia na Ukrajinu vyslala mierovú misiu. Naď však doplnil, že potrebuje vidieť konkrétny návrh, aby sa k veci vedel vyjadriť.

„Budeme robiť všetky kroky pre to, aby sme nedali žiadnu zámienku agresívnemu režimu Vladimíra Putina, aby zaútočil na akúkoľvek z členských krajín NATO,“ uviedol Naď s tým, že ak by sa aj ruský prezident pre to rozhodol, reakcia by bola jasná.

Podľa českej ministerky obrany Jany Černochovej, ktorá je na návšteve v Bratislave, môže mierovú misiu na Ukrajine podľa medzinárodného práva schváliť len Bezpečnostná rada OSN a ona by si priala, aby sa tak stalo.

„Bohužiaľ, pokiaľ je rada koncipovaná tak, že môže agresor, teda Ruská federácia, hlasovať sama o sebe a právom veta vlastne znemožniť túto humanitárnu pomoc, tak sa musí hľadať nejaké riešenie a možno aj riešenie, ktoré nie je štandardné,“ doplnila ministerka s tým, že aj takéto riešenie sa musí pohybovať v nejakých mantineloch medzinárodného práva. „My sme pripravení tú debatu viesť,“ dodala.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki oznámil, že Poľsko požiada NATO o vyslanie mierovej misie na Ukrajinu. Urobí tak na budúcotýždňovom summite v Bruseli.

13:14 Ubytovanie utečencom z Ukrajiny plánuje ponúknuť aj kancelária českého prezidenta Miloša Zemana. Tá na jeho pokyn vyčlenila dva väčšie byty v Prahe. Uviedol to prezidentov hovorca Jiří Ovčáček, podľa ktorého spomenuté byty ponúkli neziskovej organizácii Charita ČR, ktorú zriaďuje rímskokatolícka cirkev. Utečenci, hlavne matky s deťmi, by sa tam mohli ubytovať v blízkych dňoch, informuje spravodajský portál Novinky.cz. Z Ukrajiny už utiekli približne tri milióny ľudí, pričom do Českej republiky prišlo viac ako 280-tisíc Ukrajincov. Štát je však na hrane svojich kapacít, a preto sa pomôcť usilujú aj ďalšie najrôznejšie inštitúcie.

13:05 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda približne 14 200 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na správy ukrajinských ozbrojených síl.

Toto tvrdenie zatiaľ nebolo možné nezávisle overiť. Americké zdroje uvádzajú maximálne odhady na úrovni 10-tisíc, zatiaľ čo Moskva svoje straty tají. Dosiaľ iba jediný raz informovala o padlých ruských vojakoch, keď 2. marca uviedla číslo 498.

Rusko doteraz prišlo aj o 450 tankov, 1450 bojových obrnených vozidiel, 93 lietadiel a 112 vrtuľníkov. Okrem toho bolo zničených 205 diel spolu so 72 raketometmi a 43 protiraketovými systémami.

12:56 Na Slovensku by v rámci misie NATO za účelom posilnenia obrany takzvaného východného krídla malo pôsobiť do 600 českých vojakov, pričom Česká republika by mala byť veliacou krajinou kontingentu.

Na tlačovej besede to v piatok povedal minister obrany Jaroslav Naď (OľaNO).  Na Slovensko by podľa neho mali prví českí vojaci doraziť v najbližších týždňoch. „Snažíme sa to urýchliť, ako sa len dá,“ povedal Naď s tým, že je dobré, keď je veliteľ už na mieste, keď prichádzajú ostatní.

Podľa českej ministerky obrany Jany Černochovej má česká strana mandát na vyslanie 650 vojakov. „Je to pre našich vojakov česť byť súčasťou tohto bojového zoskupenia,“ uviedla s tým, že prítomnosť vojakov v SR už schváli aj český senát. O veci má ešte hlasovať poslanecká snemovňa, ministerka však v tejto súvislosti nepredpokladá komplikácie. Černochová dodala, že konkrétne by česká armáda mala na Slovensku nasadiť napríklad vojakov mechanizovanej brigády, výsadkárov, ako aj operátorov bezpilotných prostriedkov.

12:47 V prvej línii pomoci utečencov z Ukrajiny sú aj viaceré katolícke organizácie, ktorých členovia podávajú živé a autentické svedectvo o aktuálnej situácii. Uviedla to prezidentka Zuzazna Čaputová v prejave k účastníkom III. európskych katolíckych sociálnych dní, ktoré sa uskutočňujú v Bratislave.

12:35 Nórsky premiér Jonas Gahr Store v piatok vyzval na posilnenie obranného rozpočtu o 3,5 miliardy nórskych korún (NOK). Dodatočné zdroje podľa neho okrem iného upevnia schopnosť krajiny predchádzať digitálnym útokom a zvládať ich dopady. Opatrenia sú nevyhnutné v čase, keď krajina čelí čoraz nepredvídateľnejšiemu a agresívnejšiemu ruskému režimu a prezident Vladimir Putin zvýšil pohotovosť svojich jadrových síl, povedal predseda vlády v nórskom parlamente. Ako dodal, Nórsko sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine pripravuje na príchod až 100-tisíc utečencov (1 EUR = 9,7800 NOK)

12:22 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu potvrdila 43 útokov na ukrajinské nemocnice a zdravotnícke zariadenia, pričom pri nich 12 ľudí zomrelo a 34 utrpelo zranenia. Bezpečnostnej rade OSN to počas online brífingu povedal generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

„Narušenie služieb a dodávok predstavuje extrémne ohrozenie ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami, rakovinou, cukrovkou, HIV a tuberkulózou, ktoré patria k hlavným príčinám úmrtnosti na Ukrajine,“ povedal šéf WHO. Dodal, že vyhnanie ľudí z domovov pravdepodobne zvýši riziko ochorení, ako sú COVID-19, osýpky, zápal pľúc a obrna. Okrem toho viac ako 35-tisíc pacientov s duševnými ochoreniami, ktorí sú v ukrajinských psychiatrických nemocniciach, čelí vážnemu nedostatku liekov a potravín, povedal Tedros.

WHO doteraz na Ukrajinu poslala približne 100 ton medicínskych dodávok, čo stačí pre 4 500 pacientov po úrazoch a 450-tisíc pacientov v základnej zdravotníckej starostlivosti. Organizácia pripravuje doručenie ďalších 108 ton dodávok.

12:13 Námestník britského ministra obrany pre ozbrojené sily James Heappey vyhlásil, že piatkový ranný raketový útok na Ľvov je dôvodom na obavy. Informuje o tom spravodajský web BBC.

„Je to do značnej miery súčasť vojny, že idete po svojich zásobovacích líniách. Ale realita je taká, že tento vývoj bude znepokojovať ľudí žijúcich na západe Ukrajiny,“ povedal pre BBC Breakfast.

Heappey dodal, že Spojené kráľovstvo je teraz v procese výcviku Ukrajincov na používanie protilietadlových raketových systémov Starstreak, ktoré by mali na Ukrajinu doraziť „už čoskoro“.

12:04 Naživo: Iniciatíva Mier Ukrajine si prišla uctiť pamiatku na všetky ukrajinské deti zavraždené ruskou okupantskou armádou. Udalosť sa koná pred Veľvyslanectvom Ruskej federácie.

11:24 Americká herečka ukrajinského pôvodu Mila Kunis spolu s manželom, americkým hercom Ashtonom Kutcherom, vyzbierali na pomoc Ukrajine viac ako 30 miliónov dolárov. Dvojica o tom informovala prostredníctvom videa na Instagrame.

„Chcem len povedať, že sme dosiahli náš cieľ. Sme nesmierne vďační za túto podporu. A hoci to zďaleka neznamená vyriešenie problému, naše spoločné úsilie poskytne ‚mäkšie pristátie‘ pre mnoho ľudí čeliacich neistej budúcnosti,“ povedala 38-ročná Kunis, ktorá sa narodila v západoukrajinskom meste Černivci.

Spoločne s manželom podotkli, že uvedenú sumu pomohlo vyzbierať približne 65-tisíc ľudí a dodali, že urobia všetko, čo bude v ich silách, aby táto kampaň maximálne pomohla tým, ktorí to potrebujú.

11:01 Rusko zaznamenalo počas tohto týždňa na Ukrajine iba minimálny pokrok. Informuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na britské ministerstvo obrany.

10:39 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyčlení na každého žiaka z Ukrajiny, ktorý sa bude vzdelávať na tunajšej základnej či strednej škole, jednorazový príspevok 200 eur. Na piatkovej tlačovej konferencii o tom informoval minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

Na Slovensku sa v súčasnosti nachádza 1 773 nových žiakov z Ukrajiny, z ktorých je 1 663 na základných školách a 140 na stredných. Dáta sú aktuálne k strede 16. marca. Gröhling podotkol, že najviac ukrajinských žiakov evidujú v Bratislavskom kraji, kde ich je 547. V ostatných krajoch je ich okolo 200.

10:21 Výpadky dodávok z Ukrajiny, prípadne Ruska a Bieloruska, rozhodne majú potenciál spôsobiť prechodné zníženie ročnej produkcie vozidiel u nás, ale aj v Európe. Pre agentúru SITA to potvrdil Zväz automobilového priemyslu SR. Slovenské automobilky a ich dodávatelia sú totiž súčasťou globálnych dodávateľských reťazcov a zahŕňajú široké spektrum dodávateľov z celého sveta.

10:09 Ruský prezident Vladimir Putin sa obáva, že by naňho mohli spáchať atentát ľudia z jeho blízkeho okolia. Ako uvádza web marca.com odvolávajúci sa na správy Inside Edition, pre strach z možného otrávenia údajne prepustil už približne tisíc osobných zamestnancov.

9:57 Námorný obchod s Ruskom sa od invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala pred tromi týždňami, zmenšil na menej ako polovicu. Tento dramatický pokles je 3,5-krát väčší ako v najhoršom období pandémie ochorenia COVID-19 a nesleduje po sérii sankcií, ktoré na Moskvu uvalili západné krajiny. Informuje o tom portál news.sky.com.

Oslabenie námorného obchodu by mohlo znamenať nedostatok tovarov v ruských predajniach v najbližších dňoch. Maloobchodníkom a firmám sa totiž míňajú zásoby v skladoch, ktoré podľa analytikov normálne vydržia jeden až tri týždne.

Predtým, ako Rusko 24. februára začalo vojnu na Ukrajine, smerovalo do ruských prístavov stabilne zhruba 325 lodí. Odvtedy ich počet podľa spoločnosti Refinitiv, ktorá analyzuje finančné dáta, klesol o viac ako 55 percent. V ruských prístavoch v Baltskom mori, ktoré sa na námornom obchode krajiny podieľajú tretinou, klesol počet príchodov lodí o 65 percent. Námorný obchod s Ruskom cez Čierne more sa znížil o 58 percent.

Počet lodí prichádzajúcich do ruských tichomorských prístavov sa od začiatku vojny zmenšil o 52 percent. Tieto prístavy, napríklad Vladivostok, prijímajú nákladné lode najmä z Číny, Japonska a Južnej Kórey.

9:49 Britský telekomunikačný regulačný orgán Ofcom oznámil, že Kremľom podporovanej stanici Russia Today s okamžitou platnosťou odobral licenciu na vysielanie v Spojenom kráľovstve. Informuje o tom spravodajský web BBC. „Urobili sme tak na základe toho, že držiteľa licencie RT, ANO TV Novosti, nepovažujeme za vhodného na to, aby bol držiteľom licencie na vysielanie v Spojenom kráľovstve,“ uviedol Ofcom vo vyhlásení.

9:42 Americký akciový trh vo štvrtok posilnil už tretí deň v rade, hoci ceny ropy opäť stúpli nad hranicu 100 dolárov za barel. Index S&P 500 vzrástol o 1,2 percenta na 4 411,67 bodu po tom, ako sa v úvode obchodovania pohyboval medzi malými ziskmi a stratami. Počas oboch predchádzajúcich dvoch dní si index pripísal viac ako dve percentá.

Najnovší rast akciového trhu USA nastal po tom, ako americký Federálny rezervný systém (Fed) v stredu prvý raz od roku 2018 zvýšil svoju kľúčovú úrokovú sadzbu, čo trhy už niekoľko mesiacov čakali. Trhom pravdepodobne pomohla aj séria lepších správ z ekonomiky USA, ako sa očakávalo. Napríklad počet nových nezamestnaných v USA, ktorí požiadali o štátne dávky, sa minulý týždeň znížil a počet začatých stavieb domov stúpol.

Priemyselný index Dow Jones si pripísal 1,2 percenta a uzavrel na úrovni 34 480,76 bodu. Technologický Nasdaq, ktorý smeruje k najväčšiemu celotýždňovému zisku za viac ako rok, vzrástol o 1,3 percenta na 13 614,78 bodu. Akciám malých firiem sa darilo viac ako zvyšku trhu a index menších spoločností Russell 2000 vzrástol o 1,7 percenta na 2 065,02 bodu.

Vývoj na ázijských akciových trhoch bol v piatok zmiešaný. Hlavný tokijský index Nikkei 225 stúpol o 0,65 percenta a index čínskej burzy Shanghai Composite získal 1,1 percenta, ale hongkonský akciový index Hang Seng si o 0,3 percenta pohoršil.

9:31 Naživo: Tlačová konferencia ministerstva školstva a začleňovaní ukrajinských žiakov a študentov do slovenských škôl.

9:23 Rusko odpálilo v piatok ráno šesť rakiet smerom na mesto Ľvov na západe Ukrajiny.

Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinské ozbrojené sily. Tie na Facebooku uviedli, že riadené strely boli s najväčšou pravdepodobnosťou odpálené z oblasti Čierneho mora, pričom dve z nich zneškodnili systémy protivzdušnej obrany.

Ľvovský starosta Andrij Sadovyj na Facebooku informoval, že rakety zasiahli závod na opravu lietadiel neďaleko letiska. Práce v závode podľa neho stihli pozastaviť krátko pred zásahom rakiet a momentálne neevidujú žiadne správy o obetiach.

Malebné mesto na západe Ukrajiny bolo doteraz z veľkej časti ušetrené od neľútostného bombardovania ruských síl. Ľvovský región slúži ako kľúčová trasa zásobovania zbraňami pre ukrajinskú armádu a rozsiahle úsilie odporu, ktoré zmarilo plány Moskvy na bleskovú inváziu.

Mesto, nachádzajúce sa asi 70 kilometrov od hraníc s Poľskom a zhruba 210 kilometrov od slovensko-ukrajinského hraničného priechodu Ubľa – Malyj Bereznyj, plní funkciu akéhosi „náhradného“ hlavného mesta. Stalo sa provizórnym domovom pre mnohé mediálne organizácie a veľvyslanectvá, ktoré boli nútené odísť z Kyjeva.

9:16 Pred budovou Veľvyslanectva Ruskej federácie v Bratislave sa v piatok o 12:00 uskutoční podujatie Za detské obete vojny na Ukrajine, ktoré organizujú iniciatíva Mier Ukrajine: Za vašu a našu slobodu, a stredoškolskí študenti. V mene iniciatívy o tom informoval Sergej Danilov z AMI Communications Slovakia. Iniciatíva plánuje na mieste vyzvať Ruskú federáciu, aby skoncovala s paľbou na obytné štvrte a humanitárne konvoje, ktoré by pri evakuácii civilistov mali mať garantovanú bezpečnosť. Na pamiatku zabitých detí počas ruskej agresie zapália účastníci podujatia sviečky. Danilov dodal, že na mieste bude pripravený aj špeciálny program, do ktorého sa študenti rozhodli zapojiť.

9:09 Za posledných 24 hodín na hraničných priechodoch na vstupe z Ukrajiny vybavili 5 894 osôb. Na hraničnom priechode Ubľa na vstupe z Ukrajiny vybavili 1 193 osôb, na hraničnom priechode Vyšné Nemecké 4 033 osôb a na hraničnom priechode Veľké Slemence to bolo 668 osôb. Informovala o tom hovorkyňa prezídia PZ Denisa Bárdyová. Celkový počet osôb, ktoré prešli hraničnými priechodmi z územia Ukrajiny na Slovensko od vypuknutia konfliktu, bol k piatkovému ránu takmer 235-tisíc.

8:58 Arnold Schwarzenegger sa vo štvrtok prostredníctvom svojho účtu na Instagrame prihovoril ruskému ľudu.

8:46 Americký minister obrany Lloyd Austin a slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO) spolu hovorili aj o pomoci Ukrajine, ktorú Slovensko poskytuje a bude v tom ďalej pokračovať. „Musíme spraviť všetko, čo je v našich silách, aby Ukrajina nepadla do rúk Vladimira Putina,“ zdôraznil po stretnutí predseda vlády.

8:32 Dolár v úvode piatkového obchodovania vzrástol oproti jenu. Americká mena si voči jenu prilepšila napriek tomu, že výnosy z vládnych dlhopisov USA sa znížili. Výnosy z desaťročných štátnych cenných papierov krajiny klesli na 2,17 percenta z úrovne 2,20 percenta. Oproti jenu dolár posilnil na 118,76 JPY/USD z hodnoty 118,60 JPY/USD. Spoločná európska mena však voči doláru stúpla, a to na 1,1094 USD/EUR z úrovne 1,1092 USD/EUR.

8:16 Poslanci budú v piatok rokovať o vládnom návrhu zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine, ktorý je známy aj ako lex Ukrajina. Ide o opatrenia, ktoré sa týkajú režimu zdravotného zabezpečenia, príspevku na ubytovanie, preukazovania bezúhonnosti pri zamestnávaní v školstve alebo opatrenia súvisiace so zabezpečením obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky. Poslanci navrhovanú normu prerokúvajú v zrýchlenom režime.

Zákon má povoliť poskytovať osobné údaje cudzincov bez ich súhlasu. Tie sa budú môcť poskytnúť diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu cudzích štátov, ak bude dôvod na poskytnutie pomoci. Počas trvania mimoriadnej situácie má postačiť ukrajinským učiteľom, ktorí by na Slovensku chceli učiť, na preukázanie bezúhonnosti čestné prehlásenie a psychologický posudok o psychickej spôsobilosti. Ukrajinským utečencom štát poskytne neodkladnú zdravotnú starostlivosť na základe dokladu o tolerovanom pobyte s názvom „dočasné útočisko“.

7:55 Ceny ropy sa vo štvrtok zvýšili. Aprílové dodávky ľahkej americkej ropy zdraželi o 7,94 USD na úroveň 102,98 USD za barel. Májové dodávky severomorskej ropy Brent stúpli o 8,62 USD na 106,64 USD za barel. Veľkoobchodná cena benzínu na americkom trhu tiež posilnila, a to o 23 centov na 3,22 USD za galón. Aj ceny drahých kovov zamierili nahor. Zlato zdraželo o 34 USD na hodnotu 1943,20 USD za uncu. Cena striebra sa zvýšila o 91 centov na úroveň 25,62 USD za uncu. (1 EUR = 1,1051 USD)

7:47 Raketový útok na západoukrajinský Ľvov v piatok ráno nezasiahol letisko. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ľvovského starostu Andrija Sadového, ktorý na Facebooku uviedol, že síce nemôže potvrdiť miesto útoku, ale letisko to nebolo.

„Rakety zasiahli oblasť blízko ľvovského letiska. V tejto chvíli nemôžem povedať polohu, ale určite to nie je letisko,“ povedal Sadovyj s tým, že informácie postupne budú aktualizovať. Zároveň sa nezmienil o žiadnych obetiach. Starosta taktiež požiadal obyvateľov, aby nezdieľali fotografie zasiahnutého miesta.

7:39 Americká Snemovňa reprezentantov schválila prerušenie bežných obchodných vzťahov s Ruskom a Bieloruskom. Týmto rozhodnutím pripravila pôdu pre vyššie clá a ďalšie oslabenie ruskej ekonomiky v snahe potrestať režim ruského prezidenta Vladimira Putina za rozpútanie vojny na Ukrajine.

7:31 Americká spoločnosť PayPal uviedla, že používatelia jej služieb budú môcť odteraz posielať peniaze Ukrajincom vo vojnou zničenej krajine, ako aj tým, ktorí sú momentálne utečencami v celej Európe. Predtým mohli ľudia na Ukrajine používať platobnú platformu iba na posielanie peňazí z krajiny. Teraz budú môcť prostredníctvom nej prijímať finančné prostriedky, ako aj vykonávať prevody v rámci Ukrajiny a zahraničia. Rozhodnutie spoločnosti PayPal prišlo na základe žiadosti ukrajinskej vlády o sprístupnenie svojich služieb svojim občanom.

7:23 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi za dodatočnú vojenskú pomoc.

Povedal však, že nepovie konkrétne, čo nový balík obsahuje, pretože na to nechce upozorniť Rusko. Moskva podľa Zelenského očakávala, že nájde Ukrajinu v rovnakom rozpoložení ako v roku 2014, keď sa bez boja zmocnila Krymu a podporila separatistov, ktorí ovládli východný región Donbasu. Podotkol však, že Ukrajina je teraz iná krajina s oveľa silnejšou obranou.

7:11 V rôznych častiach mesta Ľvov na západe Ukrajiny bolo okolo v piatok ráno počuť výbuchy. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na televíznu stanicu Ukraina 24, ktorá na Telegrame zverejnila video ukazujúce veľký oblak dymu nad mestom. Ako uviedol aj korešpondent BBC Jonah Fisher, ktorý sa momentálne nachádza vo Ľvove, oblaky dymu je možné vidieť v západnej časti mesta. Nepotvrdené správy uvádzali, že ruská armáda zasiahla letisko vo Ľvove.

7:00 Vitajte pri sledovaní piatkového online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.