Vojna na Ukrajine: Rusi zbombardovali školu v Mariupole, mesto sa stáva symbolom hrôz invázie na Ukrajinu (online)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ruský útok na Ukrajinu
Muž v Mariupole tlačí bicykel po ulici zničenej ruským ostreľovaním. Foto: SITA/AP

Vedúci ruskej delegácie rokujúcej s ukrajinskými predstaviteľmi tvrdí, že sa priblížili k dohode o neutrálnom štatúte Ukrajiny.

Vladimir Medinskij podľa ruských tlačových agentúr uviedol, že strany zúžili svoje nezhody v otázke, že Ukrajina upustí od svojej snahy o vstup do NATO a osvojí si neutrálny štatút, čo je kľúčovým bodom rokovaní. Ruskí a ukrajinskí zástupcovia sú podľa neho „na polceste“ v otázkach týkajúcich sa demilitarizácie Ukrajiny.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Medinskij tiež poznamenal, že Kyjev trvá na kontrole separatistických regiónov na východe Ukrajiny podporovaných Moskvou, Rusko verí, že musia o svojom osude rozhodnúť sami.

Ruský vyjednávač zároveň povedal, že stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského bude možné po tom, čo vyjednávači dokončia návrh dohody o ukončení nepriateľských akcií a predbežne to schvália vlády oboch krajín.

Zelenského poradca Mychajlo Podoľak, ktorý sa zúčastňuje na rokovaniach, naopak vyhlásil, že pozície ukrajinských vyjednávačov sa nezmenili. Sú nimi prímerie, stiahnutie jednotiek a silné bezpečnostné záruky s konkrétnymi formuláciami. „Vyhlásenia ruskej strany sú len ich žiadajúcimi postojmi. Všetky vyjadrenia majú okrem iného vyvolať napätie v médiách,“ uviedol tiež na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok opäť telefonoval s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Požiadal ho o ukončenie obliehania ukrajinského mesta Mariupoľ, aby tam povolil vstup humanitárnej pomoci a nariadil okamžité prímerie.

Podľa úradu francúzskeho prezidenta, Macron hovoril s Putinom 70 minút. Znova sa sťažoval na opakované útoky na civilistov a ruské nerešpektovanie ľudských práv na Ukrajine, Putin zasa zvalil vinu za vojnu na Ukrajinu, uvádza Elyzejský palác.

Macron sa skôr počas dňa vyjadril, že sa rozpráva s Putinom, pretože verí, že medzi ukrajinským vzdorom, tvrdými západnými sankciami a diplomatickým tlakom existuje cesta k mieru. Putin v piatok telefonoval aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, ktorý tiež vyzval na okamžité prímerie.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Ruský prezident Vladimir Putin to nemyslí vážne s mierovými rozhovormi s Ukrajinou. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to bývalý ruský premiér Michail Kasianov.

Podľa neho je nepravdepodobné, že Putin ponúkne nejaké riešenie konfliktu, „ktoré bude komfortné pre Ukrajincov“. Tvrdí, že okrem prísľubu neutrality, čo znamená, že Ukrajina nepožiada o členstvo v NATO alebo EÚ, si Kasianov myslí, že Putin bude trvať na „oficiálnom uznaní“ Krymu ako súčasti Ruska. „To je absolútne kľúčové, Putin je blázon do Krymu,“ povedal pre BBC World News.

Kasianov, ktorý bol predsedom vlády v rokoch 2000 – 2004, naznačil, že súčasné rokovania medzi oboma stranami dávajú Rusom „čas na preskupenie“.

Povedal, že Putin a jeho najbližší politickí spojenci sú „nervózni“ z rozsahu „ničivých“ ekonomických sankcií uvalených Západom, čo naznačuje, že ruský líder „nečakal, že sankcie budú také tvrdé“. Kasianov dodal, že akékoľvek rozhodnutie zastaviť vojenské operácie na Ukrajine by bolo začiatkom Putinovho konca.

„Myslím si, že bude pokračovať v utláčaní a zintenzívňovaní invázie, a veľmi obávam, že by sa na bojisku mohlo stať niečo strašné,“ poznamenal Kasianov.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte

20:00 Nedeľňajší online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj v pondelok.

19:41 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Izrael, aby zaujal tvrdší postoj voči Rusku a prirovnal ruskú inváziu na Ukrajinu ku krutostiam, ktorých sa počas druhej svetovej vojny dopustilo nacistické Nemecko.

V prejave, ktorý v nedeľu prostredníctvom komunikačnej služby Zoom predniesol pred členmi izraelského parlamentu, Zelenskyj obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z toho, že voči Ukrajine uplatňuje „konečné riešenie“. Tento termín použilo nacistické Nemecko pre genocídu približne 6 miliónov Židov.

Izraelský premiér Naftali Bennett sa snaží zohrať rolu sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou, čiastočne preto, že Izrael má dobré vzťahy s oboma stranami. Zelenskyj vyzval Izrael, aby nasledoval kroky západných krajín a uvalil sankcie voči Rusku a poskytol Ukrajine zbrane.

19:12 Mestská rada Mariupoľa zverejnila vyhlásenie, v ktorom tvrdí, že obyvateľov mesta evakuujú do Ruska proti ich vôli. „Okupanti nútia ľudí odísť z Ukrajiny do Ruska. V priebehu uplynulého týždňa niekoľko tisíc obyvateľov Mariupoľa odviezli na ruské územie,“ konštatuje vyhlásenie.

Podľa podľa starostu a mestskej rady majú obyvateľov prevážať do takzvaných filtračných táborov a „potom ich premiestňujú do veľmi vzdialených oblastí Ruska, kde ich nútia podpisovať dokumenty, že tam zostanú dva alebo tri roky a budú tam pracovať bez nároku na odmenu“.

18:26 Ukrajina uviedla, že v boji zahynul zástupca veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily Andrej Palij. Ide o ďalšieho vysokopostaveného veliteľa ruskej armády, ktorý zomrel od začiatku invázie.

V sobotu Kyjev informoval, že v boji neďaleko mesta Cherson na juhu Ukrajiny zabili ruského generálporučíka Andreja Mordvičeva. Išlo by o piateho ruského generála, ktorý podľa ukrajinskej strany v bojoch prišiel o život.

Informuje o tom portál news.sky.com. Úmrtie zástupcu veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily potvrdil aj ruský spravodajský portál ntv.ru. Podľa správy, ktorú zverejnil, Andrej Palij zomrel počas boja o prístavné mesto Mariupoľ.

17:41 Viac ako 8-tisíc ľudí prišlo v nedeľu popoludní na koncert pod holým nebom na podporu Ukrajiny v nemeckom hlavnom meste. Koncert s názvom Hlas mieru sa koná pri Brandenburskej bráne. Koncert sa začal krátko po obede a predpokladá sa, že potrvá do polnoci.

Organizátori očakávajú účasť do 20-tisíc ľudí. Berlínska polícia popoludní návštevníkov koncertu upozornila, že hlavné ulice vedúce na miesto koncertu sú také preplnené, že noví prichádzajúci by mali hľadať iné cesty. Informovala o tom nemecká tlačová agentúra DPA.

17:21 Približne desať miliónov Ukrajincov v dôsledku ruskej invázie opustilo svoje domovy. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v nedeľu uviedol, že od začiatku vojny za hranice krajiny odišlo 3 389 044 ľudí.

Deväť desatín z nich tvoria ženy a deti. Podľa odhadu OSN ďalších 6,48 milióna ľudí ušlo zo svojich domovov do iných oblastí Ukrajiny. Pred vojnou tak doteraz utiekla zhruba štvrtina populácie krajiny. Informuje o tom spravodajský web BBC.

Germany Russia Ukraine War Refugees Faith
Ped vojnou na Ukrajine utekajú najmä matky s deťmi. Foto: SITA/AP

17:06 Má priezvisko, ktoré stelesňuje momentálne azda najnenávidenejšieho človeka na Zemi. Ukrajinský futbalista Viktor Putin z poľskej Unie Tarnów pôsobiacej vo štvrtej najvyššej súťaži napriek tomu vraví, že sa mu jeho priezvisko páči a neplánuje si ho zmeniť len preto, že sa tak volá aj ruský prezident.

Podobný názor prezentovali i fanúšikovia Unie, ktorí počas ostatného domáceho zápasu vyvesili transparent s nápisom „Nie každý Putin je vrah“.

Ako uviedol v rozhovore pre web Gazeta Krakowska, momentálne sa dokáže iba ťažko sústrediť na futbal. Zvlášť, keď jeho rodičia a súrodenci sú v oblasti, ktorá sa medzičasom dostala pod kontrolu ruskej armády.

„Žijú v malom mestečku neďaleko Chersonu, ktorý leží na Dnepri neďaleko Krymu. Pred pár dňami vybuchla tanková munícia 50 metrov pred naším domom, v záhrade. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Keď telefonujem domov, zakaždým počujem zvuk streľby,“ prezradil.

16:47 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu do soboty (19. marca) v krajine zabili najmenej 902 civilistov. Vyplýva to z údajov Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva. Predpokladá však, že reálny počet obetí na životoch medzi civilným obyvateľstvom je pravdepodobne oveľa vyšší. Podľa úradu ukrajinského generálneho prokurátora boje na Ukrajine si vyžiadali životy 112 detí. Informuje o tom spravodajský web BBC.

16:18 Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck je na návšteve Kataru, aby diskutoval o zlepšení stability na trhu s energiami, pretože ruská vojna na Ukrajine prudko zvýšila ceny plynu.

Habeck sa v nedeľu stretol s katarským ministrom zahraničia a ministrom energetiky na rokovaniach o dodávkach skvapalneného zemného plynu, keďže Nemecko sa snaží zredukovať svoju závislosť od ruskej ropy a plynu. Habeck je ďalším západným predstaviteľom, ktorý navštívil ropné krajiny Perzského zálivu po vzniku turbulencií na energetických trhoch.

15:03 Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v nedeľu povedal, že Ukrajina a Rusko sú blízko dohody o „základných otázkach“ a vyjednávania pokračujú. Šéf tureckej diplomacie uviedol, že jeho krajina je v kontakte s oboma stranami a koná ako „sprostredkovateľ“.

Čavušoglu konštatoval, že výmenou za svoju neutralitu Ukrajina žiada, aby Turecko, Nemecko a päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN pôsobili ako garanti. Čavušoglu tento týždeň navštívil Rusko aj Ukrajinu, aby sa stretol so svojimi náprotivkami.

Turecko má blízko k Rusku aj k Ukrajine. Ankara má úzke vzťahy s Moskvou v oblasti energetiky a obchodu. Turecko však kritizovalo ruskú okupáciu Krymu a zdôrazňuje dôležitosť územnej integrity Ukrajiny.

14:56 Pápež František odsúdil „odpornú vojnu“ proti Ukrajine ako „krutú a svätokrádežnú neľudskosť“. Pred tisíckami ľudí na Námestí svätého Petra povedal, že každý deň prináša viac krutostí počas „nezmyselného masakra“. „Neexistuje pre to ospravedlnenie,“ vyhlásil pápež. Opäť však nespomenul Rusko ako agresora. Pápež zvyčajne odsudzuje vojny bez označovania tých, ktorí ich vyvolávajú.

14:02 Ozbrojené sily Ukrajiny od začiatku ruskej invázie podľa Štátnej kyjevskej konštrukčnej kancelárie LUČ uskutočnili desiatky presných úderov raketami R624 Vilcha. Podľa konštrukčnej kancelárie je potvrdené, že zničili desiatky obrnených vozidiel, systémov protivzdušnej obrany, prostriedkov rádioelektronického boja a mobilných vojenských stanovíšť. Informuje o tom český spravodajský portál iDNES.

Prvá verzia ukrajinskej rakety R624 Vilcha má bojovú hlavicu s hmotnosťou 250 kilogramov a dolet 70 kilometrov. Modernizovaná verzia R624M Vilcha-M má hmotnosť hlavice zníženú na 170 kilogramov, čo umožnilo zvýšiť dolet na 110 kilometrov. Raketa má okrem inerciálnej navigácie aj systém satelitnej navigácie GPS. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu prejavili záujem o raketomety Vilcha Spojené arabské emiráty a Egypt.

13:51 Nákladné autá smerujúce z Poľska do Bieloruska vytvorili pred hraničným priechodom Koroszczyn 40-kilometrovú kolónu. Cestu totiž blokuje skupina protestujúcich, ktorí žiadajú zákaz obchodu s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom. Protestujúci, Ukrajinci a Poliaci, opakovane blokujú prístup k priechodu už približne dva týždne a žiadajú, aby Moskva ukončila svoju vojnu na Ukrajine. Najnovší protest s názvom „Nie obchodu s Ruskom!“ sa začal v sobotu ráno.

Na prekročenie hraníc do Bieloruska v nedeľu ráno čakalo približne 950 nákladných automobilov, uviedol hovorca miestneho daňového úradu Michal Derus. Čakacia doba je 32 hodín, konštatoval. Cestu vedúcu k hraničnému priechodu uzavreli a polícia oddeľuje protestujúcich od nákladných áut, uviedla správa ciest.

Nákladná preprava cez priechod Koroszczyn sa zvýšila po tom, ako v novembri minulého roka uzavreli poľský priechod do Bieloruska Kuznica. Dôvodom bolo to, že sa cez neho do Poľska snažili z Bieloruska dostať migranti z Blízkeho východu.

13:30 Koaličné hnutie Sme rodina nebude súhlasiť s odovzdaním protivzdušného systému S-300 Ukrajine, kým Slovenská republika nebude mať zabezpečený vzdušný priestor vlastným systémom. V RTVS v relácii O päť minút dvanásť to v nedeľu povedal šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský. Podľa neho systém Patriot bude na Slovensku na výpožičku a ak by sa „hlúpo“ zbavilo systému S-300 a zároveň by po polroku odišiel Patriot, Slovensku neostane nič.

Poslanec uviedol, že Ukrajina potrebuje pomoc a má právo sa chrániť podľa charty OSN. V súvislosti s kritikou opozície, že sa Ukrajine posielajú zbrane, sa Pčolinský opýtal, či sa jej majú posielať hygienické vreckovky.

„Nie je pravda, že zo štátneho rozpočtu dávame peniaze na muníciu, ale zbavujeme sa starej munície,“ poznamenal poslanec. Dodal, že Slovensko si nakúpi a zmodernizuje zásoby munície a zbraní. „Ide o muníciu, ktorá má 30-40 rokov,“ podotkol.

13:08 Podľa predstaviteľov ukrajinských ozbrojených síl počas ruskej invázie, ktorá sa začala pred viac ako tromi týždňami, už o život prišlo takmer 15-tisíc ruských vojakov. V aktualizácii na svojej facebookovej stránke ukrajinský generálny štáb uviedol, že za 25 dní bojov zabili 14 700 ruských vojakov.

Informuje o tom spravodajský web BBC, ktorý však konštatuje, že tieto údaje nedokáže nezávisle overiť. Predstavitelia amerického rezortu obrany odhadujú, že v bojoch zomrelo najmenej 7-tisíc ruských vojakov a do 21-tisíc bolo zranených.

12:55 Hlasovanie poslancov parlamentu o príchode vojakov NATO na územie Slovenskej republiky nebolo nevyhnutné. Dôležitejšie je, že vláda nezvláda „migračnú krízu“. V televízii TA 3 v relácii V politike to povedal exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Podľa neho rezort vnútra vypustil organizáciu zabezpečenia prílivu utečencov z Ukrajiny.

„Keď sa vláda rozhodla pozvať vojakov v poriadku, ale vojenské nebezpečenstvo u nás bezprostredne nie je,“ vyhlásil Kaliňák s tým, že pre neho ako pre človeka, ktorý sa viac ako 20 rokov venuje bezpečnostným zložkám, nebolo hlasovanie parlamentu o prítomnosti vojakov NATO na Slovensku podstatné.

12:07 Z obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ v priebehu uplynulého týždňa utieklo takmer 40-tisíc ľudí, čo je bezmála desať percent celkovej populácie 430-tisícového mesta. Informovali o tom úrady Mariupoľa. Mestská rada v nedeľu uviedla, že svojimi vlastnými autami sa evakuovalo 39 426 obyvateľov. Dodala, že evakuanti použili viac ako 8-tisíc vozidiel, ktorými prešli cez humanitárny koridor do mesta Záporožie.

11:47 Jedným z okamžitých opatrení, ktoré rezort školstva vykonal v súvislosti so situáciou na Ukrajine, sú aj intervenčné psychologické tímy. Aktuálne ich je 62 a nachádzajú sa v každom kraji na Slovensku. Ich cieľom je poskytnúť adekvátnu starostlivosť o deti a žiakov.

Pomoc však poskytujú aj rodičom týchto detí či školám, ktoré chcú žiakov z Ukrajiny vzdelávať. K dispozícii sú aj ukrajinsky hovoriaci odborníci. Poskytovať zároveň budú aj metodickú podporu pre ukrajinských učiteľov či odborných zamestnancov škôl, ktorí sa budú chcieť zamestnať na školách. V tlačovej správe o tom informoval odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

11:15 Predstavitelia ukrajinskej armády tvrdia, že jej sily zničili ruský 331. gardový výsadkový pluk Kostroma. V aktualizácii na facebookovej stránke ukrajinského generálneho štábu uviedli, že pluk bol zapojený do bojov v okolí Kyjeva, pričom zrážky s ukrajinskými vojakmi prežil iba jeden jeho príslušník.

Ukrajinský generálny štáb zároveň hovorí, že úrad veliteľa posádky v ruskom meste Belgorod vyšetruje desiatich vojakov 138. streleckej motorizovanej brigády, ktorí sa vzbúrili po veľkých stratách počas ofenzívy proti mestu Charkov na východe Ukrajiny. Informuje o tom spravodajský web BBC, ktorý však dodal, že tieto tvrdenia nedokáže nezávisle overiť.

10:42 Z obkľúčeného mesta Sumy na severovýchode Ukrajiny, ktoré čelí opakovanému bombardovaniu, úrady evakuovali 71 sirôt. Guvernér Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj v nedeľu informoval, že 71 detí bezpečne evakuovali cez humanitárny koridor. Žyvyckyj na Facebooku napísal, že siroty prepravia do zahraničia, ale nekonkretizoval, do ktorej krajiny. Uviedol, že väčšina z týchto detí potrebuje stálu zdravotnícku starostlivosť.

10:37 Prvé jednotky, ktoré majú na starosti rozmiestnenie systému protivzdušnej obrany Patriot, postupne prichádzajú na územie Slovenskej republiky. Proces bude pokračovať aj v ďalších dňoch. Na sociálnej sieti to uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

Dočasne bude systém podľa ministra umiestnený na leteckej základni vzdušných síl Sliač, ďalšie priestory nasadenia sú aktuálne konzultované s odborníkmi na spôsobilosti systému Patriot tak, aby ochranný dáždnik pokrýval čo najväčšie územie SR, vrátane stanovených prioritných cieľov na ochranu.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

10:15 Najmenej päť civilistov prišlo o život pri najnovšom bombardovaní mesta Charkov na východe Ukrajiny. Informovali o tom úrady mesta. Polícia v Charkove, ktorý je druhým najväčším ukrajinským mestom, uviedla, že obeťou útoku ruského delostrelectva sa v nedeľu ráno stal aj 9-ročný chlapec. Charkov je obkľúčený ruskými silami od začiatku invázie na Ukrajinu a je terčom neúprosnej paľby.

09:57 Hraničnými priechodmi s Ukrajinou za sobotu 19. marca prešlo 911 mužov, 2 847 žien a 1802 detí. O dočasné útočisko požiadalo 2 009 osôb. Informoval o tom Tlačový odbor Ministerstva vnútra SR.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 265 príslušníkov Prezídia Policajného zboru, 61 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, 125 colníkov, 406 vojakov, 2 duchovní, 270 dobrovoľníkov a 56 príslušníkov zahraničných zložiek.

Zároveň bolo vypravených 47 autobusov, ktoré prepravili 1 720 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky a 9 vlakov s počtom cestujúcich 1 296. Za sobotu 19. marca bolo ubytovaných 208 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 6 124 lôžok.

09:47 Ruská armáda oznámila, že podnikla novú sériu úderov na ukrajinské vojenské zariadenia s použitím hypersonických striel a rakiet s plochou dráhou letu. Hovorca ruského ministerstva obrany generálmajor Igor Konašenkov v nedeľu povedal, že hypersonická strela Kinžal zasiahla ukrajinský sklad palív neďaleko čiernomorského prístavu Mykolajiv.

Predošlý deň ruská armáda uviedla, že strelu Kinžal použila na zničenie skladu munície v obci Deliatyn v Ivano-Frankivskej oblasti na západe Ukrajiny.

09:31 Taliansko poskytlo technické vybavenie na vybudovanie stanového núdzového tábora v Michalovciach. O pomoc požiadala Slovenská republika v rámci mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Informovalo o tom komunikačné oddelenie Prezídia Hasičského a záchranného zboru.

Tábor bude slúžiť na zvýšenie ubytovacích kapacít neďalekého veľkokapacitného centra v Michalovciach. Konvoj vyrazil z Talianska v piatok 18. marca v skorých ranných hodinách a do Michaloviec prišiel v sobotu popoludní.

Pozostával z 20 vozidiel, z ktorých bolo deväť nákladných a sedem karavanov. So stavbou sa začalo ihneď po príchode.

Tábor pozostáva z ubytovacích stanov, spoločenského stanu, kuchyne, vykurovacích telies, osvetlenia, toaliet a spŕch. Vybudovaný stanový tábor v areáli jednej zo stredných škôl v Michalovciach môže poskytnúť núdzové ubytovanie pre približne 250 osôb.

09:00 Úrady obkľúčeného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny uviedli, že ruská armáda zbombardovala umeleckú školu, v ktorej sa ukrývalo približne 400 ľudí.

Miestne úrady v nedeľu oznámili, že budova školy je zničená a ľudia pravdepodobne zostali pod troskami. Správy o obetiach sa hneď neobjavili.

08:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prikázal pozastavenie činnosti jedenástich politických strán, ktorú sú napojené na Rusko. Najväčšou z nich je Opozičná platforma – Za život, ktorá má v 450-člennom ukrajinskom parlamente 44 kresiel. Predsedom tejto strany je Viktor Medvedčuk, ktorý má priateľské kontakty s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Šéf Kremľa je krstným otcom Medvedčukovej dcéry.

8:00 Vitajte pri sledovaní nedeľňajšieho online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ukrajina, Rusko, útok, invázia
Muž si berie zo stromu ukrajinskú štátnu vlajku. Foto: SITA/AP

19:35 Podľa britského premiéra Borisa Johnsona je ruská invázia na Ukrajinu „pre svet bodom obratu“. Predseda britskej vlády uviedol, že víťazstvo ruského prezidenta Vladimira Putina by znamenalo „novú éru zastrašovania“.

19:04 Americká spoločnosť Baker Hughes Inc., ktorá poskytuje služby na ropných poliach, v sobotu oznámila, že prerušuje nové investície v rámci svojho pôsobenia v Rusku. O tomto rozhodnutí informovala po tom, ako rovnaké kroky po ruskej invázii na Ukrajinu urobili konkurenčné firmy Halliburton Co. a Schlumberger.

Firma Baker Hughes uviedla, že plní platné zákony a sankcie. „Kríza na Ukrajine vyvoláva veľké znepokojenie a rozhodne podporujeme diplomatické riešenie,“ uviedol Lorenzo Simonelli, generálny riaditeľ spoločnosti Baker Hughes.

18:43 Ukrajina vyzvala Čínu, aby sa pripojila k Západu a odsúdila ruskú inváziu. „Čína môže byť dôležitým prvkom v globálnom bezpečnostnom systéme, ak urobí správne rozhodnutie a podporí koalíciu civilizovaných krajín a odsúdi barbarstvo Ruska,“ napísal na mikroblogovacej sieti Twitter poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Informuje o tom portál bbc.com.

Čína sa rozhodla zdržať počas hlasovania na pôde Organizácie Spojených národov o odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu. Okrem toho americkí predstavitelia nedávno uviedli, že Peking signalizoval ochotu poskytnúť Rusku vojenskú pomoc.

18:10 Opozičná strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) vyzvala vládny kabinet premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby uskutočnili výjazdové rokovanie kabinetu zamerané na východné regióny Slovenska v súvislosti s utečeneckou krízou. Zástupcovia strany na svojej dnešnej konferencii v Sobranciach zároveň upozornili, že migrácia z Ukrajiny zaťažuje rozpočty samospráv. Informovala o tom hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

17:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval švajčiarsku vládu, aby zmrazila bankové účty všetkých ruských oligarchov. Zelenskyj sa v sobotu prostredníctvom streamovacej služby prihovoril k tisícom ľudí protestujúcim vo švajčiarskom hlavnom meste Bern proti vojne.

17:22 Americké firmy Halliburton Co. a Schlumberger, ktoré sú poskytovateľmi služieb na ropných poliach, oznámili, že prerušujú činnosť v Rusku. Reagujú tak na americké sankcie voči Moskve pre ruskú inváziu na Ukrajinu. Spoločnosť Halliburton uviedla, že zastavila budúce pôsobenie v krajine. Firma dodala, že v Rusku nemá nijaké aktívne spoločné podniky.

Firma Schlumberger informovala, že okamžite prerušuje investície a dodávanie technológií v rámci svojho pôsobenia v Rusku. „Vyzývame na zastavenie konfliktu a obnovenie bezpečnosti v regióne,“ uviedol vo vyhlásení generálny riaditeľ spoločnosti Olivier Le Peuch.

16:59 Poľský premiér Mateusz Morawiecki v sobotu zopakoval svoju výzvu Európskej komisii, aby zablokovala všetok obchod s Ruskom a donútila Moskvu ukončiť vojnu na Ukrajine. Morawiecki sa takto vyjadril počas návštevy firmy Telesystem-Mesko v obci Lubiczow vyrábajúcej navádzacie časti pre protilietadlové systémy. Poľsko tieto dielce poskytuje Ukrajine.

16:21 Sedem ľudí zomrelo a ďalší piati boli zranení počas piatkového mínometného útoku na mesto Makariv, ktoré leží približne 50 kilometrov západne od ukrajinského hlavného mesta. Informovala o tom v sobotu polícia Kyjevskej oblasti. Vo vyhlásení zverejnenom na Facebooku uviedla, že útok zničil obytné domy a poškodil administratívne a ďalšie budovy. Zranených ľudí hospitalizovali, dodala polícia.

15:56 Ukrajinské ozbrojené sily v Kyjeve od začiatku ruskej invázie zadržali 127 sabotérov, vrátane 14 infiltračných skupín. Povedal to šéf vojenskej správy ukrajinského hlavného mesta Mykola Žyrnov.

Proruských agentov podľa jeho slov zadržiavajú hlavne vďaka kontrolným bodom na cestách. Informuje o tom portál bbc.com. Žyrnov dodal, že v ukrajinskej metropole je otvorených 35 tržníc a 635 obchodov a Kyjev má dostatočné zásoby potravín aj na dlhodobú obranu.

15:27 Námestník čínskeho ministra zahraničných vecí Le Jü-čcheng opäť obvinil NATO z toho, že zapríčinilo ruský útok na Ukrajinu. V sobotu povedal, že Severoatlantická aliancia je prežitkom studenej vojny a jej rozširovanie môže viesť k nepredstaviteľne strašnej reakcii zo strany takej veľmoci, ako je Rusko.

Le Jü-čcheng sa takto vyjadril po tom, ako americký prezident Joe Biden a jeho čínsky partner Si Ťin-pching v piatok hovorili o vojne na Ukrajine. Čína obviňuje NATO z toho, že vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou priviedlo do krízového bodu. Námestník čínskeho ministra zahraničia zároveň kritizoval ekonomické sankcie voči Rusku.

„Sankcie proti Rusku idú do takej šírky, že globalizácia sa používa ako zbraň, ušetrení nie sú dokonca ani ľudia z oblasti športu, kultúry a zábavy,“ povedal Le Jü-čcheng.

15:18 Predstaviteľ ukrajinskej armády potvrdil miestnym médiám, že ruské ozbrojené sily v piatok podnikli raketový úder na sklad rakiet a munície v obci Deliatyn v Ivano-Frankivskej oblasti na západe Ukrajiny.

Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat však v sobotu pre denník Ukrajinská pravda povedal, že sa ešte len musí potvrdiť, či Rusi naozaj použili svoju najnovšiu hypersonickú strelu Kinžal alebo nejaký iný druh strely.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov predtým v sobotu vyhlásil, že ruská armáda v piatok zasiahla podzemný sklad v obci Deliatyn hypersonickou strelou Kinžal. Podľa ruských predstaviteľov strela Kinžal nesená bojovým lietadlom MiG-31 má dosah do 2-tisíc kilometrov a letí desaťkrát rýchlejšie ako zvuk.

14:31 Štát podľa ministra vnútra SR Romana Mikulca (OĽaNO) utečeneckú krízu zvláda a systém sa v priebehu postupne vylepšuje. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy zároveň odmietol, že by všetko stálo na dobrovoľníkoch a podľa neho ide o spoločné úsilie. Opozíciu vyzval, aby nekritizovala a priniesla návrhy pomoci.

Poslanec Národnej rady SR Erik Tomáš (Hlas-SD) naopak zhodnotil, že štát utečeneckú krízu prvé týždne nezvládal, na čo poukazujú nielen samosprávy, cirkevné charity ale aj dobrovoľníci. Podľa Tomáša pri danej kríze zlyhali okresné úrady, ktoré považuje za predĺženú ruku štátu.

„Štát sa pripravoval aj v rámci niekoľkých rokovaní bezpečnostnej rady na najvyššej úrovni, kde jednotlivé rezorty dostali svoje úlohy a tvorili sa plány a pripravovali sa rôzne scenáre. Nikto si však nevedel predstaviť reálne, koľko tých ľudí bude prichádzať,“ konštatoval Mikulec. Podotkol, že v priebehu dvoch týždňov prišlo do Európy viac ako tri milióny utečencov z Ukrajiny.

Utečenci z Ukrajiny na slovenskej hranici
Ľudia z Ukrajiny dlhé hodiny čakali v radách na slovenskej hranici. Foto: www.facebook.com/policiaslovakia

14:07 Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová obvinila ruského prezidenta Vladimira Putina z toho, že využíva rokovania s Ukrajinou ako „dymovú clonu“, pričom stupňuje násilie voči krajine. Pre noviny Times of London ministerka povedala, že je „veľmi skeptická“ v otázke, či má Rusko seriózny záujem o rokovania.

Ruskú armádu šéfka britskej diplomacie obvinila z toho, že sa len snaží vytvoriť si čas na preskupenie a odblokovanie svojej uviaznutej kampane. „Nevidíme nijaké vážne stiahnutie sa ruských síl ani nijaký seriózny návrh“, konštatovala Trussová. Rusko sa podľa nej uchýli k „horšiemu a horšiemu“ násiliu.

13:59 Premiér Eduard Heger (OĽaNO) mal cestovať na Ukrajinu spolu ďalšími premiérmi, tvrdí generál vo výslužbe Pavel Macko v súvislosti s tohtotýždňovou návštevou Kyjeva premiérmi Poľska, Česka a Slovinska.

„Ak to bolo organizované tak, ako sme to videli vo finále, podľa môjho profesionálneho aj politického názoru, premiér mal byť v tom vlaku a cestovať aj s rizikom,“ usúdil Macko. Ako ďalej uviedol, treba si uvedomiť, že na Ukrajine sa vedie brutálna vojna a nevieme, že ak krajina padne, či sa konflikt neprenesie aj na Slovensko.

Podľa Macka Slovensko ako susedná krajina má mať najväčší záujem, aby Ukrajina vyšla z konfliktu ako suverénna a nezávislá krajina, ktorá bude mať šancu na povojnovú obnovu.

„V opačnom prípade budeme mať veľmi nebezpečného suseda, odhodlaného si svoje mocenské záujmy presadzovať aj silou,“ doplnil.

Russia Ukraine War
Stretnutie premiérov z Česka, Poľska a Slovinska s ukrajinským prezidentom Zelenským v Kyjeve.

13:36 Ruská armáda za uplynulých 24 hodín bombardovala 8 ukrajinských miest a dedín v Doneckej oblasti s použitím letectva, rakiet a ťažkého delostrelectva. Ukrajinská polícia v sobotu vo vyhlásení na komunikačnej platforme Telegram uviedla, že poškodených bolo najmenej 37 obytných budov a infraštruktúrnych zariadení. V dôsledku útokov zomreli alebo utrpeli zranenia desiatky civilistov.

V okolí Kyjeva ruskí vojaci v sobotu ostreľovali mestečká Buča, Hostomeľ, Irpiň a dedinu Moščun. Administratíva Kyjevskej oblasti uviedla, že mesto Slavutič, ktoré leží severne od Kyjeva, bolo „úplne izolované“ a ruskú vojenskú techniku spozorovali severovýchodne a východne od Kyjeva.

13:22 Guvernér Záporožskej oblasti Oleksandr Staruch vyhlásil na 38 hodín zákaz vychádzania v meste Záporožie na juhovýchode Ukrajiny, a to od soboty 16:00 do pondelka 6:00.

„V záujme svojej bezpečnosti v tomto čase nevychádzajte na ulice a na iné verejné miesta,“ napísal Staruch na komunikačnej platforme Telegram.

V piatok predmestia mesta Záporožie zasiahli dva raketové údery, ktoré zabili deväť ľudí a 17 ďalších zranili. Informoval o tom v sobotu hovorca administratívy Záporožskej oblasti Ivan Arefiev.

13:01 Vládne hnutie Sme rodina sa nechce vyjadrovať k stanovisku strany Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá v stredu (16. marca) vyzvala Generálnu prokuratúru SR (GP SR), aby sa začala zaoberať rozpustením strán Republika a Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS).

SaS svoju výzvu odôvodnila medializáciou prepojenia predstaviteľov ĽSNS a Republiky na ruských špiónov a na možné financovanie z Ruska. Hovorca generálnej prokuratúry Dalibor Skladan v reakcii na to pre agentúru SITA uviedol, že GP SR nekoná na základe apelov politických predstaviteľov, a preto nebude reagovať ani na výzvu strany SaS.

12:34 Od vypuknutia vojny na Ukrajine pred viac ako tromi týždňami nemecká spolková polícia zaregistrovala viac ako 200-tisíc ukrajinských utečencov. Nemecké ministerstvo vnútra uviedlo, že do soboty v krajine zaregistrovali 207 747 ukrajinských utečencov. Predpokladá sa však, že ich reálny počet v Nemecku je podstatne vyšší.

Ukrajinci nepotrebujú na príchod do Nemecka víza a spolková polícia registruje len utečencov, ktorí do krajiny prichádzajú vlakmi a autobusmi. Ukrajinci prichádzajúci autami zvyčajne nie sú registrovaní. Tí, ktorí sú ubytovaní u príbuzných a priateľov, tiež nie sú medzi utečencov zarátaní, ak nepožiadali o finančnú pomoc od nemeckých úradov.

12:15 Ukrajina s ruskou armádou dohodla desať humanitárnych koridorov. Oznámila to v sobotu podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková.

Patrí k ním koridor z obkľúčeného prístavného mesta Mariupoľ, niekoľko koridorov v regióne hlavného mesta Kyjev a niekoľko v Luhanskej oblasti. Vicepremiérka zároveň zverejnila plány na dodávku humanitárnej pomoci mestu Cherson, ktoré aktuálne kontroluje ruská armáda.

11: 55 Bulharský premiér Kiril Petkov vylúčil poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine, ale uviedol, že jeho krajina, ktorá je členom NATO, bude pokračovať v poskytovaní humanitárnej pomoci.

„Vzhľadom na to, že sme tak blízko konfliktu, teraz musím povedať, že aktuálne nebudeme schopní poslať vojenskú pomoc Ukrajine. To nebude možné,“ povedal Petkov v sobotu na tlačovej konferencii s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom v bulharskom hlavnom meste.

Kiril Petkov
Bulharský premiér Kiril Petkov. Foto: SITA/AP

11:29 Na slovenskom trhu práce je v súčasnosti viac ako 32-tisíc voľných pracovných miest vhodných na obsadenie cudzincami. Tlačový odbor Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) priblížil, že ide o pozície, ktoré sa dlhodobo nedarí obsadiť pre nízky záujem občanov Slovenska.

„Predpokladáme, že v najbližších šiestich mesiacoch si môže nájsť prácu na Slovensku až 32-tisíc občanov Ukrajiny, pričom ide o pracovné miesta, o ktoré nemajú záujem občania Slovenskej republiky. Najväčší podiel záujemcov o prácu z Ukrajiny sa môže uplatniť v sektore operátorov a montérov strojov a zariadení, potom ako pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, napríklad upratovanie, pomocníci v sklade, pomocní pracovníci vo výrobe a potom ako pracovníci v službách a obchode, ako napríklad kuchári, opatrovatelia, čašníci,“ uviedol v tejto súvislosti šéf rezortu práce Milan Krajniak(Sme rodina).

Ministerstvo konštatovalo, že ak sa na Slovensku odídenci z Ukrajiny zamestnajú, významne sa tiež zredukujú negatívne vplyvy, ktoré by nezamestnaní utečenci odkázaní na štát predstavovali pre verejné financie.

Navyše sa Slovákom v dôsledku príchodu pracovníkov z tretích krajín nebude znižovať cena práce, keďže cudzinci obsadzujú najmä tie pracovné miesta, o ktoré Slováci nemajú záujem, respektíve pre ktoré je na trhu nedostatok pracovnej sily.

11:05 Ukrajinskí a ruskí vojaci v obkľúčenom prístavnom meste Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny bojujú o kombinát Azovstaľ, ktorý je jednou z najväčších oceliarní v Európe.

Informoval o tom v sobotu v televízii poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko. „Teraz prebiehajú boje o Azovstaľ … jeden z najväčších metalurgických závodov v Európe je fakticky ničený,“ povedal Denysenko.

10:35 Do základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Trenčín je aktuálne zapísaných 55 detí z Ukrajiny. Ako informovala hovorkyňa mesta Erika Ságová, v mestských materských školách je umiestnených 21 ukrajinských detí.

Deti z Ukrajiny sú zaradené do jednotlivých tried medzi slovenské deti. „Na odstránenie jazykových bariér organizujú školy základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka. O finančnú úhradu sa v tomto prípade postará ministerstvo školstva prostredníctvom regionálnych úradov školskej správy,“ skonštatovala Ságová.

10:25 Štyria americkí vojaci zahynuli pri havárii lietadla v Nórsku počas vojenského cvičenia Severoatlantickej aliancie. Informoval o tom v sobotu nórsky premiér Jonas Gahr Store.

Príčinu havárie vyšetrujú. Vojaci, ktorí pri nehode zomreli, sa zúčastňovali na cvičení s názvom Studená odpoveď. Lietadlo V-22B Osprey patrilo americkému námorníctvu. „Stroj mal štvorčlennú posádku a bol na výcvikovej misii v severnom Nórsku,“ skonštatovala armáda vo vyhlásení.

Pristáť mal tesne pred 18:00 hodinou. Polícia uviedla, že na miesto ihneď vyrazila pátracia a záchranná misia. V sobotu o 1:30 hodine polícia prišla na miesto nehody a potvrdila, že štyria členovia posádky sú mŕtvi.

10:03 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pre boje doteraz zomrelo už 112 detí. Informoval o tom úrad ukrajinského generálneho prokurátora.

Zároveň uviedol, že viac ako 140 detí bolo od 24. februára zranených. Podľa údajov Detského fondu OSN je medzi utečencami z Ukrajiny viac ako 1,5 milióna detí. Väčšina rodín utiekla do Poľska, Maďarska, na Slovensko, do Moldavska a Rumunska.

9:44 Hraničnými priechodmi s Ukrajinou v piatok (18. marca) prešlo 2 715 žien, 1 715 detí a 841 mužov. O dočasné útočisko požiadalo 2 698 osôb. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva vnútra SR.

Predchádzajúci deň bolo vypravených 36 autobusov, ktoré prepravili 1 305 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenska. Prepravu pre 1 922 osôb zabezpečilo deväť vlakov. Za uplynulý deň sa ubytovalo 247 ľudí. Voľné kapacity sú na úrovni 7 719 lôžok.

Utečenci z Ukrajiny na slovenskom hraničnom priechode
Foto: www.facebook.com/policiaslovakia/

9:22 Viac ako pandémie koronavírusu sa respondenti obávajú rastúcich cien, vojny na Ukrajine a stavu slovenského zdravotníctva. Vyplýva to z prieskumu „Ako sa máte, Slovensko“, ktorý spoločnosť Mnforce spolu s agentúrou Seesame a Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) vykonala v dňoch 24. februára až 1. marca na vzorke tisíc respondentov. O výsledkoch prieskumu informovala Michaela Lukovičová zo spoločnosti Seesame.

Respondenti pociťovali najväčšie obavy z rastúcich cien energií a inflácie (85,7 percent), z vojny na Ukrajine (78,2 percent) a stavu slovenského zdravotníctva (77 percent). Pomerne veľké obavy pociťuje verejnosť aj z popularity extrémistických a antisystémových skupín (64,7 percenta) a z príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou (62,6 percenta).

Pre 35,2 percenta respondentov sú v oblasti získavania informácií dôveryhodnejšie médiá, pre 27,3 percenta príbuzní a známi„Až 37 percent z nich takto sleduje správy maximálne raz za týždeň, prípadne ich vôbec nesleduje. Informáciám od známych v porovnaní s informáciami z médií výrazne viac dôverujú muži a voliči strán Smer-SD, Republika a ĽSNS,“ uvádza sa v prieskume.

Spomedzi tých respondentov, ktorí viac dôverujú pri získavaní informácií o svete a politike svojim príbuzným a známym, je zaočkovaných proti koronavírusu iba 35,2 percenta, pričom zároveň viac dôverujú konšpiračným teóriám.

8:53 Ruské priemerné platy boli oproti európskym výrazne nižšie už pred vojnou na Ukrajine. Mzdové rozdiely sa pritom aktuálne výrazne prehĺbili. Ak by sa ruskí zamestnanci a zamestnankyne rozhodli zameniť si svoju výplatu na eurá, dostali by dnes až o zhruba štvrtinu menej ako pred vypuknutím vojny na Ukrajine.

8:33 Slovensko by malo čo najskôr vytvoriť atraktívne pracovné podmienky pre utečencov z Ukrajiny. V spoločnom vyjadrení to uviedli členovia Klubu ekonomických analytikov a Slovenskej ekonomickej spoločnosti, ako aj ďalší nezávislí ekonómovia.

8:25 Ruský prezident Vladimir Putin to nemyslí vážne s mierovými rozhovormi s Ukrajinou. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to bývalý ruský premiér Michail Kasianov.

Podľa neho je nepravdepodobné, že Putin ponúkne nejaké riešenie konfliktu, „ktoré bude komfortné pre Ukrajincov“. Tvrdí, že okrem prísľubu neutrality, čo znamená, že Ukrajina nepožiada o členstvo v NATO alebo EÚ, si Kasianov myslí, že Putin bude trvať na „oficiálnom uznaní“ Krymu ako súčasti Ruska. „To je absolútne kľúčové, Putin je blázon do Krymu,“ povedal pre BBC World News.

Kasianov, ktorý bol predsedom vlády v rokoch 2000 – 2004, naznačil, že súčasné rokovania medzi oboma stranami dávajú Rusom „čas na preskupenie“.

Povedal, že Putin a jeho najbližší politickí spojenci sú „nervózni“ z rozsahu „ničivých“ ekonomických sankcií uvalených Západom, čo naznačuje, že ruský líder „nečakal, že sankcie budú také tvrdé“. Kasianov dodal, že akékoľvek rozhodnutie zastaviť vojenské operácie na Ukrajine by bolo začiatkom Putinovho konca.

„Myslím si, že bude pokračovať v utláčaní a zintenzívňovaní invázie, a veľmi obávam, že by sa na bojisku mohlo stať niečo strašné,“ poznamenal Kasianov.

Vladimir Putin
Ruský prezident Vladimir Putin sa po troch týždňoch od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu ukázal na verejnosti. Foto: SITA/AP

8:12 Ukrajina počas obliehania prístavného mesta Mariupoľ stratila prístup k Azovskému moru. Uviedol to v piatok generálny štáb ukrajinskej armády. Mariupoľ je kľúčovým obchodným prístavom v Azovskom mori, ktoré je úzkym prielivom spojené s Čiernym morom. Generálny štáb ukrajinskej armády konštatoval, že ruské sily sa stále snažia útočiť na Mariupoľ a boje pokračujú. Z vyhlásenia nebolo jasné, či sa ruské sily zmocnili mesta.

8:00 Vitajte pri sledovaní sobotňajšieho online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať