Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) po mimoriadnom rokovaní Rady ZMOS prijalo stanovisko, v ktorom odmieta vládne konsolidačné opatrenia v predloženej podobe. Stovka primátorov a starostov sa zhodla, že ide o zásah do financovania miest a obcí, ktorý nebol predmetom dialógu so samosprávami a nereflektuje ich reálne potreby a povinnosti.
Samosprávy dlh nespôsobili
ZMOS pripomína, že slovenské samosprávy sa na celkovom verejnom dlhu vo výške 84,3 miliardy eur podieľajú menej ako dvoma percentami. „Tento dlh sme nespôsobili a považujeme za nespravodlivé, aby sa jeho riešenie prenášalo na mestá, obce a ich obyvateľov,“ uvádzajú predstavitelia združenia.
Kľúčovým opatrením pre obce je zníženie podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb zo súčasných 55,1 % na 53 %. Minister financií prezentuje vyšší celkový výnos, no podľa ZMOS-u by mestá a obce pri zachovaní pôvodného podielu získali kumulatívne o 234 miliónov eur viac.
SK8 odmieta zníženie podielu dane z príjmov fyzických osôb, financovanie kľúčových oblastí je ohrozené
Štát si podľa združenia ponechá 110 miliónov priamym krátením podielových daní, ďalších 55,5 milióna eur získa z vyššieho progresívneho zdaňovania a 69 miliónov využije na prefinancovanie valorizácie platov zamestnancov regionálneho školstva, ktorú však hradí z podielových daní samospráv.
Výdavky sa zvyšujú rýchlejšie
ZMOS upozorňuje, že hoci príjmy z podielových daní rastú, výdavky obcí sa zvyšujú ešte rýchlejšie. Najmä ide o spolufinancovanie európskych projektov, ktoré sú často jediným nástrojom na znižovanie modernizačného a investičného dlhu miest a obcí. Ďalšie zaťaženie prinesie od roku 2026 zvýšenie minimálnej mzdy o 12 %, pričom inflácia dosahuje 4 %.
Združenie tiež považuje za problém, že vláda nezverejnila všetky podklady, na základe ktorých pripravila opatrenia, čo podľa neho znemožňuje objektívne posúdenie.
Konsolidačný balíček môže podľa daňových poradcov zvýšiť úniky, kritizujú náhle a povrchne pripravené zmeny
ZMOS žiada, aby opatrenia boli dočasné, platné len pre roky 2026 a 2027, s automatickým návratom k pôvodnému podielu 55,1 % od roku 2028. Požaduje tiež systémové riešenie financovania regionálneho školstva, flexibilnejšie využívanie rezervných fondov počas konsolidácie a jasné pravidlá pri uplatňovaní dlhovej brzdy.
„Našou úlohou nie je konsolidovať štátny dlh na úkor kvality života v mestách a obciach,“ uviedlo združenie s tým, že samosprávy svoje rozpočty konsolidujú už od roku 2020.
