Zástupcovia viac ako 100 miest a obcí z regionálnych združení z celého Slovenska sa na spoločnom rokovaní Rady Združenia miest a obcí Slovenska zhodli, že narastá tlak na samosprávy v dôsledku vládnych konsolidačných opatrení a návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2026.
Ako ZMOS informoval, mestá a obce otvorene vyjadrili nespokojnosť s konsolidačnými opatreniami vlády a návrhom rozpočtu verejnej správy na budúci rok, ktoré ZMOS odmietol a ktoré podľa nich priamo zasahujú do fungovania územnej samosprávy a ohrozujú stabilitu miestnych verejných služieb.
Podiel na dani
„Miestne územné samosprávy sa už dlhodobo stretávajú so znižovaním svojich reálnych príjmov, zatiaľ čo výdavky spojené s výkonom kompetencií rastú. Prítomní zástupcovia obcí a miest upozornili, že samosprávy dnes vykonávajú množstvo úloh v mnohých oblastiach, ktoré by štát sám nezvládol, od školstva a sociálnych služieb až po kultúru, šport, či bezpečnosť. Napriek tomu im vláda pridáva nové povinnosti bez adekvátneho finančného zabezpečenia. Tento trend označili za neúnosný a neudržateľný,“ skonštatoval ZMOS.
Národní kontrolóri kritizujú návrh rozpočtu, zadlženie Slovenska sa aj napriek konsolidácii zhoršuje
V dôsledku prijatých vládnych rozhodnutí prichádzajú podľa združenia samosprávy už dnes o približne 291 miliónov eur, a to v súvislosti so znížením podielových daní, fiškálnymi presunmi a nekompenzovanými výdavkami. Konsolidácia vlády podľa ZMOSu znamenala zníženie podielu samospráv na dani z príjmov fyzických osôb z pôvodných 56 percent na 55,1 percenta a následne na 53 percent, čo predstavuje výpadok vo výške 145 miliónov eur ročne.
Financovanie štátnych výdavkov
„Zástupcovia samospráv upozornili, že obce pritom financujú mnohé výdavky, ktoré patria štátu. Len v roku 2025 museli, podľa prepočtov ZMOS, samosprávy doplácať približne 590 miliónov eur na opatrenia štátu, a to na zvýšenie platov učiteľov, lekárov, zdravotných sestier, na rodinné bonusy a energetickú pomoc. Z týchto prostriedkov však štát v plnej miere nekompenzoval samosprávam nič s výnimkou výdavkov na mzdy v regionálnom školstve a odmeny v zmysle Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2025, ku ktorým sa štát legislatívne zaviazal,“ zdôraznilo združenie. Zároveň na rokovaní Rady ZMOS zaznela silná kritika vládnych vyjadrení o tzv. „1,5 miliarde eur na účtoch samospráv“.
Samosprávne kraje odmietajú návrh štátneho rozpočtu, podľa Viskupiča sa na deficite podieľajú minimálne
„Predstavitelia miest a obcí sa jednoznačne ohradili voči takýmto tvrdeniam, keďže ide o účelovo vytváraný obraz o finančnej situácii samospráv. Ako zdôraznili, peniaze na účtoch nie sú ‚voľné prostriedky‘, ale ide o viazané a rezervné fondy, ktoré sú určené na konkrétne účely – opravy, údržbu majetku, investície či modernizáciu škôl a bytového fondu. Už len samotné úvahy o tom, že by štát mohol s takýmito prostriedkami narábať, označili prítomní predstavitelia samospráv za neprípustné a znepokojivé,“ skonštatoval ZMOS.
Zákon o dlhovej brzde
Na rokovaní sa otvorila aj otázka ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, známeho ako zákon o dlhovej brzde. Predstavitelia samospráv označili súčasné nastavenie zákona za neprimerane tvrdé voči územnej samospráve, keďže jej podiel na verejnom dlhu predstavuje len 1,14 percenta.
Rok 2026 bude pre mestá a obce najťažší za posledné obdobie, podľa progresívcov to pocítia aj obyvatelia – VIDEO
„Na rokovaní odznelo, že atmosféra v území je napätá a tlak na samosprávy rastie. Viacerí starostovia a primátori poukázali na to, že vláda namiesto riešenia reálnych finančných problémov obcí vytvára zástupné témy, ktoré len zvyšujú napätie a polarizujú spoločnosť. Upozornili, že mestá a obce už dnes narážajú na hranicu svojich možností,“ informovalo združenie.
Bezpečnostná situácia
Diskusia sa v rámci rokovania dotkla aj zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie v mestách a obciach. Prítomní predstavitelia poukázali na nedostatok štátnych policajtov v teréne, čo núti samosprávy suplovať ich činnosť prostredníctvom obecných a mestských polícií. Tie však už pracujú na hranici svojich kapacít a v mnohých regiónoch nie sú schopné zabezpečiť požadovanú úroveň poriadku a prevencie. Situácia je o to zložitejšia, že sa zároveň zvyšuje počet incidentov a prípadov, ktoré si vyžadujú zásah.
Najviac by mal konsolidovať ten, kto to zavinil. ÚMS žiada ponechanie finančných prostriedkov
„Zástupcovia samospráv sa zhodli, že v takto nastavenom prostredí sa zvyšuje neistota a frustrácia v území. Mnohé mestá a obce musia pristupovať k núdzovým opatreniam, zvyšovaniu miestnych daní, obmedzovaniu investícií či presunom prostriedkov z rezervných fondov, len aby udržali základné fungovanie,“ uviedol ZMOS. Združenie doplnilo, že na rokovaní opakovane zaznelo, že napriek tlaku zvonka zostávajú mestá a obce jednotné a odhodlané chrániť svoje postavenie a kompetencie, a tým aj dostupný verejný servis pre svojich obyvateľov.
