Zverejnenie najnovšieho vydania publikácie Revenue Statistics od Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) opäť otvára diskusiu o tom, na čom stojí financovanie verejných politík na Slovensku a ako sa krajina porovnáva so zvyškom vyspelého sveta.
Dáta, na ktoré upozornil Inštitút finančnej politiky (IFP), ukazujú, že slovenský daňový mix sa aj naďalej opiera predovšetkým o zdanenie práce, pričom tento zdroj tvorí až 54 percent všetkých daňových príjmov štátu. Ide o hodnotu mierne nad priemerom krajín OECD, kde v roku 2023 pripadla na zdanenie práce približne polovica celkových príjmov z daní.
Rozdiely v štruktúre
Rozdiely medzi Slovenskom a priemerom OECD sa však neprejavujú len v samotnej váhe zdanenia práce, ale najmä v jeho štruktúre. Zatiaľ čo v mnohých krajinách OECD sa príjmy zo zdanenia práce rozkladajú rovnomernejšie medzi daň z príjmov fyzických osôb a odvody, na Slovensku dominujú zdravotné a sociálne odvody.
Transakčná daň od januára so zmenami. Kto už nebude musieť mať transakčný účet?
Práve tie tvoria základ príjmov verejných financií a výrazne zaťažujú cenu práce. Tento model je síce typický pre viaceré európske ekonomiky, no zároveň obmedzuje priestor na flexibilnejšie presúvanie daňového bremena na iné zdroje.
Výnosy z DPH a spotrebných daní
Z pohľadu spotreby sa Slovensko nachádza mierne nad priemerom OECD. Výnosy z DPH a spotrebných daní tvoria v domácom daňovom mixe významnú časť príjmov, hoci nejde o extrém v porovnaní s niektorými krajinami regiónu.
Na opačnom konci spektra stoja štáty ako Maďarsko, pobaltské krajiny či Grécko, kde výber daní zo spotreby zohráva dominantnú úlohu. Slovensko sa tak v tomto smere pohybuje skôr v európskom strede, bez výrazného vybočenia.
Silná závislosť od práce a spotreby
Slabším článkom slovenského daňového systému zostáva výber dane z príjmov právnických osôb, ktorý je v porovnaní s priemerom OECD nižší. Ešte výraznejší rozdiel vidno pri daniach z majetku, ktorých výnos je na Slovensku takmer zanedbateľný.
Do roku 2050 bude tretina vo veku nad 65 rokov, strieborná ekonomika mení poisťovníctvo
Tento fakt dlhodobo poukazuje na úzku daňovú základňu a silnú závislosť verejných príjmov od práce a spotreby, čo zvyšuje citlivosť rozpočtu na vývoj trhu práce a ekonomické cykly.
Európsky model je rozmanitejší
Priemer OECD pritom výrazne ovplyvňujú krajiny mimo Európy, kde zohrávajú hlavnú úlohu dane z príjmov fyzických a právnických osôb. Európsky model je rozmanitejší.
Okrem Slovenska a väčšiny jeho susedov sa o sociálne a zdravotné odvody vo veľkej miere opierajú aj veľké ekonomiky ako Nemecko, Francúzsko či Španielsko. Práve toto porovnanie ukazuje, že slovenský daňový mix nie je v európskom kontexte výnimočný, no v širšom rámci OECD sa posúva smerom k vyššiemu zaťaženiu práce.
