Slovenské firmy čelia rekordnému počtu bankrotov, no podľa odborníčky nejde len o dôsledok zhoršeného ekonomického prostredia. Pod povrchom krízy sa skrývajú hlbšie problémy. Napríklad slabé riadenie, chýbajúca stratégia, nerealistické očakávania či neudržateľná firemná kultúra.
Podnikanie ako administratívna skratka
Za rastom bankrotov stoja viaceré vonkajšie faktory, ako inflácia, vysoké úrokové sadzby či geopolitické napätie. No podľa biznis koučky Ivety Kirschner z Be New Culture sú často rozhodujúce vnútorné slabiny firiem. „Veľa podnikateľov začína s tým, že chcú rýchlo niečo rozbehnúť, ale nerozumejú trhu, nemajú spracovaný biznis model a podceňujú finančné plánovanie,“ vysvetľuje Kirschner. Podniky tak vznikajú nie ako cielené projekty s víziou, ale ako formálne štruktúry bez reálnej hodnoty.
Osobný bankrot na Slovensku sa mení na únikovú cestu, dlžníci sa zbavujú dlhov bez následkov
Kirschner upozorňuje, že mnohé eseročky vznikajú len ako „administratívna skratka“. Ľudia si ich zakladajú, aby sa vyhli plateniu odvodov či daní, no v skutočnosti nemajú produkt ani stratégiu. „Ak je produkt kvalitný, verím mu a ľudia oň majú záujem, prirodzene sa prichádza klientela,“ hovorí koučka. Podľa nej by podnikanie nemalo byť len o rýchlom zisku, ale o tvorbe hodnôt, ktoré prinášajú riešenia, inovácie a zmysel.
Mýtus o okamžitom zisku
Jednou z častých chýb začínajúcich podnikateľov je aj ilúzia, že zisk príde hneď. V skutočnosti si podnikanie vyžaduje čas, kapitál a schopnosť zvládať počiatočné výzvy. Až 95 % firiem na Slovensku ukončí činnosť do piatich rokov, často práve pre nedostatok trpezlivosti a realistického plánovania. „Prestane vnímať konkurenciu, potreby a očakávania zákazníka a nevie sa im prispôsobiť,“ dodáva Kirschner.
Obchodná komora hodnotí hospodársku situáciu v krajine ako jedno z najťažších období, navrhuje konkrétne opatrenia
Aj podniky, ktoré majú dobrý nápad a kapitál, často zlyhávajú na riadení. Majitelia sa sústredia na produkt, ale zanedbávajú plánovanie, procesy a víziu. „Firma by mala už v prvopočiatkoch riešiť, aký odhadujú objem v prvom, druhom či piatom roku podnikania a mať stanovené krátkodobé aj dlhodobé ciele,“ vysvetľuje koučka. Problémom býva aj neochota delegovať a budovať tím. Mnohí podnikatelia sa snažia zvládnuť všetko sami, čo vedie k preťaženiu a stagnácii.
Podceňovanie marketingu a inovácií
Ďalším rozšíreným mýtom je predstava, že marketing či inovácie sú zbytočné, kým firma nezarobí. V skutočnosti práve ich absencia býva dôvodom neúspechu. Investície do propagácie, modernizácie a vývoja produktov sú kľúčové už od začiatku, pretože umožňujú firme byť viditeľná a relevantná. „Podniky, ktoré sa boja naliať prostriedky do viditeľnosti, často nedokážu osloviť zákazníkov a stagnujú,“ hovorí Kirschner.
Osobné bankroty rastú a zasahujú aj celé rodiny, z demografického pohľadu sa objavil nový trend
No aj tie firmy, ktoré zvládnu trh, môžu zlyhať vo vnútri, na úrovni firemnej kultúry. Podľa Kirschner častokrát sa stáva, že firma síce ponúka pridanú hodnotu, má obrat, ale nevie si udržať ľudí. Problémom býva autoritatívny prístup, nedostatok dôvery a absencia transformačného leadershipu. Úspešné podniky podľa nej vedie líder, ktorý dokáže nielen riadiť, ale aj inšpirovať, pomenovať víziu a zapojiť tím do jej napĺňania.
