Slováci prídu o stovky eur ročne. Transakčná daň môže byť likvidačná pre podniky aj domácnosti, varujú zamestnávatelia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Karta, transakcie, banky
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Video Player is loading.
Current Time 0:00
Duration -:-
Loaded: 0%
Stream Type LIVE
Remaining Time 0:00
 
1x
  • Chapters
  • descriptions off, selected
  • captions and subtitles off, selected
    Reklama
    Tento článok pre vás načítala AI.

    Zamestnávatelia varujú pred likvidačnými dopadmi zavedenia dane z finančných transakcií. Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) sa ostro vymedzujú proti plánovanému zavádzaniu selektívnych daní a odvodov.

    Reagujú na medializované správy o plánovanom zavedení dane z finančných transakcií, ktorá má byť súčasťou vládneho konsolidačného balíka verejných financií. Táto daň podľa zamestnávateľov negatívne zasiahne celú slovenskú ekonomiku vrátane podnikov a domácností.

    Zavedenie transakčnej dane

    Medializované informácie naznačujú, že súčasťou balíka konsolidačných opatrení by malo byť aj zavedenie tzv. transakčnej dane po vzore susedného Maďarska. Jej sadzba aktuálne tvorí 0,45 % (0,45 centov zo 100 eur) a platí sa vo forme poplatkov z prakticky všetkých bankových transakcií fyzických aj právnických osôb realizovaných prostredníctvom maďarského bankového systému, vrátane výberov z bankomatu či medzinárodných transakcií.

    Minulý rok vyniesla daň maďarskej vláde viac ako 800-miliónov eur, po jej navýšení v aktuálnom roku však odhadovaný výnos predstavuje až 1,1 miliardy eur. Pri podobnom nastavení ako v Maďarsku, v prípade, že by bola transakčná daň zavedená len pre právnické osoby, by mohla slovenská vláda zaťažiť zamestnávateľský sektor novým zdanením v objeme až 540-miliónov eur.

    „Maďarsko je z hľadiska ekonomiky výrazne väčšia krajina ako Slovensko. Zatiaľ čo u nás sa ročne zrealizujú platobné transakcie v hodnote 1,6 bilióna eur, v Maďarsku je to takmer 3-krát viac. Aj napriek tomu by zavedenie takejto dane znamenalo extrémny zásah s rozsiahlymi negatívnymi dopadmi na celú slovenskú ekonomiku,“ upozorňuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.

    Negatívne vplyvy na podniky i domácnosti

    Zamestnávatelia zdôrazňujú negatívne vplyvy takej dane na celkovú ekonomickú výkonnosť krajiny, čo by priamo zasiahlo podniky i domácnosti. Transakčná daň je totižto podľa nich nástrojom, ktorý priamo trestá ekonomickú aktivitu a úspešnosť firiem.

    Hlavný ekonóm RÚZ, Alexander Karšay, varoval, že zavedenie transakčnej dane môže viesť k poklesu HDP v priebehu pätnástich rokov až o 2 %, čo by znamenalo stratu približne 8-tisíc pracovných miest. Zamestnávatelia v RÚZ tiež upozorňujú na rast inflácie v dôsledku zvýšených nákladov, ktoré budú firmy prenášať na konečné ceny tovarov a služieb.

    Každý Slovák v priemere príde o 292 eur ročne

    „Zavedenie obdobného opatrenia ako v Maďarsku by znamenalo, že každý Slovák v priemere príde o 292 eur ročne, čo je 1,7 % ročnej sumy priemernej mzdy. Podobne ako strata výkonu ekonomiky aj pracovných miest, je to veľa. Suma sumárom – stratoví budú všetci, obyvatelia aj podniky, s výnimkou samotného štátu,“ konštatuje 1. viceprezident RÚZ, Mário Lelovský.

    RÚZ vyzýva vládu, aby upustila od prijímania takýchto opatrení a snažila sa pri rozhodovaní zohľadniť odbornosť a preukázateľné dopady na národné hospodárstvo. Združenie žiada o urýchlené spoločné stretnutie so sociálnymi partnermi, aby spoločne prediskutovali chystaný balík opatrení ešte v jeho prípravnej fáze.

    Ďalšie k téme

    Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
    Viac k osobe: Alexander KaršayMario Lelovský
    Firmy a inštitúcie: RUZ Republiková únia zamestnávateľov