Podľa údajov Eurostatu patria Slováci medzi najmenej spokojné národy Európskej únie, pokiaľ ide o ich finančnú situáciu. Zatiaľ čo priemerné hodnotenie finančnej spokojnosti v EÚ dosiahlo 6,6 bodu z desiatich, Slováci svoju situáciu ohodnotili len na 5,8 bodu. Ide o pokles oproti roku 2018, keď bola úroveň spokojnosti o niečo vyššia, a to šesť bodov.
Ako komentovala analytička spoločnosti Wood & CompanyEva Sadovská, za nízkou spokojnosťou stojí kombinácia ekonomických a sociálnych faktorov. Od vysokých cien cez slabú finančnú gramotnosť až po neschopnosť väčšiny domácností dlhodobo šetriť.
Piate miesto od konca
Slováci sa tak podľa dát zaradili medzi krajiny, kde obyvatelia vnímajú svoju finančnú stabilitu negatívnejšie. Spokojnejšie sú pritom muži než ženy a lepšie hodnotenie uvádzajú ľudia s vyšším vzdelaním. Najnespokojnejšou skupinou sú mladí vo veku 16 až 24 rokov a seniori, čo podľa Sadovskej odráža neistotu na trhu práce i nízku finančnú nezávislosť v staršom veku.
V európskom porovnaní sa Slovensko ocitlo na piatom mieste od konca rebríčka, tesne pred Maďarskom, Lotyšskom, Chorvátskom, Gréckom a Bulharskom, ktoré dopadlo najhoršie s hodnotením 4,6 bodu. Na opačnom konci stoja Holandsko a Fínsko s výsledkom 7,6 bodu, nasledované Švédskom so 7,4 bodu a Rakúskom so 7,3 bodu.
Slováci stále milujú hotovosť, v domácej ekonomike sa však črtajú zmeny
Analytička upozorňuje, že nízka finančná spokojnosť Slovákov súvisí aj s reálnym poklesom platov v dôsledku inflácie v rokoch 2022 a 2023. „Pomyselné nožnice medzi cenovou hladinou a úrovňou miezd sú u nás otvorené o niečo viac ako v iných krajinách EÚ,“ upozorňuje Sadovská. V praxi to znamená, že napriek rastu nominálnych príjmov si Slováci môžu dovoliť menej než pred niekoľkými rokmi.
Dôležitú úlohu v tejto nespokojnosti zohráva aj nízka finančná a investičná gramotnosť. Mnohé domácnosti nemajú vytvorenú finančnú rezervu, čo ich robí zraniteľnými voči nečakaným výdavkom. Sadovská odporúča mať „peniaze po ruke“ aspoň vo výške troj- až šesťmesačných výdavkov, no len málo Slovákov túto zásadu dodržiava.
Väčšina peňazí nepracuje
Podľa údajov Eurostatu tvorí hotovosť a bankové vklady až 45 % finančných aktív slovenských domácností, čo znamená, že väčšina peňazí nepracuje. Naopak, vplyvom inflácie ich hodnota postupne klesá.
Riešením by mohlo podľa analytičky byť systematické investovanie, ktoré pomáha nielen chrániť úspory pred infláciou, ale aj budovať dlhodobé finančné zabezpečenie. Slovensko však v tejto oblasti zaostáva. Investície do akcií, dlhopisov, ETF či podielových fondov tvoria len 25 % finančných aktív a ich podiel sa za posledné desaťročie prakticky nezmenil.
Podľa Sadovskej by zvýšenie finančnej spokojnosti Slovákov mohlo prísť vtedy, keď sa posilní finančné vzdelávanie, rozšíri investičná kultúra a zlepší sa schopnosť ľudí plánovať svoje financie. „Slováci by sa mali naučiť, že šetrenie na účte nestačí. Peniaze treba rozumne zhodnocovať,“ dodáva analytička Wood & Company.
