Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upravila svoj odhad vývoja verejných financií na rok 2025 a v porovnaní s novembrovou prognózou priniesla mierne priaznivejší obraz hospodárenia štátu.
Najnovšie čísla vychádzajú z hotovostného hospodárenia štátneho rozpočtu ku koncu decembra, ktorý v metodike ESA 2010 tvorí približne polovicu celkových výdavkov verejnej správy. Hoci ide zatiaľ o čiastkový pohľad, RRZ už teraz naznačuje, že deficit verejných financií bude nižší, než sa pôvodne očakávalo, no stále výrazne prekročí rozpočtový cieľ.
Jednorazové faktory zlepšili prognózu
Podľa aktuálneho odhadu by deficit verejnej správy mal v roku 2025 dosiahnuť úroveň 5,0 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo v absolútnom vyjadrení predstavuje približne 6,8 miliardy eur. Oproti schválenému rozpočtu ide o negatívnu odchýlku vo výške 0,3 percenta HDP, teda asi 354 miliónov eur. Hoci sa rozpočtová bilancia zlepšila, verejné financie zostávajú pod výrazným tlakom a Slovensko sa naďalej pohybuje v pásme vysokých deficitov.
Zníženie odhadovaného deficitu o 120 miliónov eur oproti novembrovej prognóze má podľa RRZ konkrétne a jednorazové príčiny. Významnú rolu zohralo najmä pomalšie tempo dodávok vojenskej techniky, čo sa prejavilo v nižších výdavkoch na obranu.
Životné minimum sa vzďaľuje realite, sociálna ochrana potichu slabne
Výnimkou zostali stíhačky F-16, ktorých počet dodaných kusov mierne prevýšil pôvodné predpoklady. Pozitívnym prekvapením pre rozpočet bola aj neplánovaná výplata dividend zo strany spoločnosti Slovenské elektrárne, ktorá priniesla štátu dodatočný príjem vo výške 170 miliónov eur. Ako upozorňuje RRZ, ide o faktor, ktorý krátkodobo zlepšil saldo verejných financií, no nemá trvalý charakter.
Slabý výber daní tlačí deficit nahor
Na druhej strane pretrvávajú slabé miesta, ktoré tlačia deficit smerom nahor. Najvýraznejšiu negatívnu odchýlku oproti rozpočtu naďalej predstavuje výpadok príjmov z daní a odvodov. Najmä príjmy z dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických osôb zaostávajú za pôvodnými očakávaniami, čo poukazuje na slabší výkon ekonomiky aj na štrukturálne problémy výberu daní. Práve tieto faktory podľa analytikov RRZ signalizujú, že bez systémových opatrení sa tlak na verejné financie v nasledujúcich rokoch nezníži.
Kým sa verejná debata zameriava na dôchodky, časovaná bomba tiká inde, upozorňuje rozpočtová rada
Pozitívny vplyv na rozpočtové saldo priniesli najmä úspory v investíciách do obrany. V porovnaní so schváleným rozpočtom RRZ odhaduje, že výdavky na obranné investície budú nižšie až o 595 miliónov eur, a to najmä v dôsledku posunu dodávok vojenskej techniky na neskoršie obdobie. Tento vývoj síce krátkodobo zlepšuje deficit, no zároveň vytvára tlak na budúce rozpočty, keď sa odložené investície budú musieť realizovať.
Výdavkové limity by sa dodržať mali
Z pohľadu výdavkových pravidiel však aktuálny vývoj prináša aj jednu priaznivú správu. RRZ v rámci takzvaného rozpočtového semaforu odhaduje, že nominálny limit verejných výdavkov by v roku 2025 nemal byť prekročený. Verejné výdavky spadajúce pod tento limit by mali dosiahnuť približne 60,7 miliardy eur, čo znamená, že vláda by sa mala zmestiť do rámca schváleného parlamentom. „Z pohľadu výdavkových limitov je vývoj zatiaľ v súlade so zákonom, no vysoký deficit naďalej poukazuje na potrebu konsolidácie verejných financií,“ vyplýva z hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Konsolidácia spomalí ekonomiku na 12 rokov, nastane strata tisícov pracovných miest aj vytlačenie nízkopríjmových SZČO
RRZ zároveň upozorňuje, že ide o predbežný odhad, ktorý sa bude ešte spresňovať po zverejnení kompletných výsledkov hospodárenia a súvah všetkých subjektov verejnej správy. Aj napriek miernemu zlepšeniu však zostáva základný obraz nezmenený: Slovensko vstupuje do ďalších rokov s výrazným deficitom a bez dodatočných opatrení sa tlak na verejné financie len ťažko zmierni.
