Plánovaný deficit rozpočtu pre budúci rok je na úrovni 4,7 % HDP, čo je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) realistické iba v prípade nečerpania rezerv na nové výdavky. RRZ odhaduje schodok verejnej správy na úrovni 4,5 % HDP za predpokladu nevyužitia týchto rezerv.
Nedostatok opatrení v návrhu
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth ďalej na tlačovej konferencii skonštatoval, že je nedostatok opatrení v návrhu rozpočtu pre roky 2026 a 2027, kde potreba dodatočnej konsolidácie predstavuje až 1,9 % HDP, čo zodpovedá približne 2,9 miliardy eur.
Verejný dlh Slovenska je v najvyššom sankčnom pásme, podľa rozpočtovej rady sa tento stav v najbližších rokoch nezmení
Podľa Tótha síce návrh rozpočtu vylepšuje dlhodobú udržateľnosť o 1,4 % HDP hlavne vďaka prijatiu konsolidačných opatrení. Avšak bez dodatočných krokov nebude splnený nominálny limit výdavkov. Odchýlka výdavkov dosiahne 114 miliónov eur v roku 2025 a až 2,1 miliardy eur v roku 2026.
Dane a zdravotníctvo
Rada odporúča, aby rezerva na negatívne vplyvy slúžila výlučne na kompenzáciu jestvujúcich rizík, najmä v oblasti daní a zdravotníctva, nie na financovanie nových výdavkov. Zároveň navrhuje sústrediť dodatočnú konsolidáciu do roku 2026, čo je podľa Tótha lepšie než ju odložiť na volebný rok 2027.
Historická skúsenosť podľa Tótha ukazuje vyššiu mieru prijímania opatrení s negatívnym fiškálnym vplyvom v obdobiach pred termínom konania parlamentných volieb, ako napríklad rôzne sociálne balíčky, trináste dôchodky, zrýchlená valorizácia miezd, či rodinný balíček a obedy zadarmo.
Ušetrenie 400 miliónov eur
Rozpočtová rada sa domnieva, že vláda nenaplní nominálne určené výdavkové limity. Aby ich pre tento rok naplnila, potrebovala by vláda ušetriť niekde okolo 300 mil. eur a v budúcom roku niečo nad 100 mil. eur. Teda dodatočne voči tomu, čo je v rozpočte.
Nárast proti-rastových opatrení na 45 percent ohrozuje ekonomický rast, varuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Na dosiahnutie stabilizácie dlhu do konca volebného obdobia by bol potrebný pokles deficitu na 2,5 % HDP, čo by pomohlo znížiť dlhodobo rizikové ukazovatele do stredného pásma rizika.
Ekonomika v roku 2025
Ekonomika by v budúcom roku mala podľa rady rásť o 2 % HDP. V budúcom roku sa zároveň očakáva výrazne vyššia inflácia na úrovni piatich percent, s postupným poklesom v ďalších rokoch.
V prognóze však rozpočtová rada nemá zahrnuté riziká, ako napríklad možná obchodná vojna po tom, ako dopadli výsledky volieb v USA. Isté riziko predstavuje aj to, aká bude reakcia na konsolidačný balíček v rámci podnikateľskej sféry. Zaťaženie podnikania vo finálnom balíčku je totiž výrazne vyššie.
