Máme po rokoch s koronavírusom, energetickou krízou, vojnou a infláciou pred sebou „normálny“ rok? Ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík vypichol štyri oblasti ekonomického života, ktoré sa oplatí v tomto roku sledovať, a to v rámci úrokových sadzieb, vývoja cien, verejných financií, či trhu práce.
Pokles úrokových sadzieb
Kľúčová sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) za pätnásť mesiacov vyskočila z nuly na 4,5 percenta v septembri 2023. Tento nárast sa, samozrejme, prelial aj do klientskych sadzieb a všetci preto netrpezlivo čakajú, kedy sa vývoj sadzieb otočí smerom nadol.
„Nutný predpoklad, klesajúca inflácia, je splnený. ECB však presvedčí k zníženiu sadzieb až situácia, keď vývoj inflácie bude v dlhodobom výhľade ukotvený okolo jej 2-percentného cieľa,“ myslí si analytik.
Sociálna poisťovňa vyplatí rodičovský dôchodok jednorazovo v júni 2024, nie mesačne ako sa pôvodne schválilo
Na trhu rastie presvedčenie, že ECB by k zníženiu sadzieb mohla pristúpiť už v prvých mesiacoch tohto roka. Analytici z Raiffeisen však zastávajú názor, že ECB sa nebude ponáhľať a k prvému zníženiu sa odhodlá až v lete.
„Signály, ktoré centrálna banka vysiela, sú zmiešané, ale chabnúci ekonomický vývoj eurozóny ju skôr či neskôr dotlačí k uvoľňovaniu menovej politiky,“ predpokladá Fojtík.
Zdražovanie? Najhoršie je už za nami
Fojtík predpokladá, že tempo inflácie sa za celý rok zníži v priemere o šesť percentuálnych bodov, z 8,8 percenta v roku 2023 na 2,8 percenta v roku 2024.
Najväčším dielom k tomu prispejú ceny energií, ktoré podľa analytika mierne klesnú, rovnako tak aj ceny tovarov. Naopak, eurozónu čaká podľa neho zdražovanie v oblasti služieb. Je potrebné sa pripraviť na vyššie poplatky za služby v školstve, zdravotníctve, ako aj v hoteloch či reštauráciách.
Mám sa dožiť osemdesiatky? Načo, na dôchodku aj tak nebudem mať dostatok peňazí. Tento názor zastáva väčšina ľudí
„Počas roka očakávame kolísavý vývoj inflácie, preto sa niektoré mesačné hodnoty môžu od celoročného priemeru odchýliť viac, ako je štandardné,“ hovorí analytik.
Kým inflácia v eurozóne je dôležitá z pohľadu úročenia našich vkladov a úverov, inflácia na Slovensku priamo ovplyvňuje naše peňaženky. „Aj tu očakávame podobný scenár ako v eurozóne. K spomaľovaniu inflácie na medziročnú hodnotu tri percentá prispejú všetky jej zložky, vyčnievať budú opäť len ceny služieb,“ uviedol Fojtík.
Slovensko už pociťuje, čo si o ňom myslia trhy
Slovenské verejné financie sa dostali do stavu, kedy je ich dlhodobá udržateľnosť vážne ohrozená a je najhoršia v celej eurozóne. Inými slovami, naša ekonomika nevytvára dostatok príjmov, aby sme dlhodobo pokryli všetky výdavky, ktoré vlády naplánovali.
Ak do rovnice pridáme našu aktuálnu výšku dlhu, aktuálne ratingové hodnotenie a geografickú blízkosť vojnového konfliktu na Ukrajine, dostaneme podľa Fojtíka nelichotivý výsledok: Úroky, ktoré platí Slovensko za požičané peniaze, rástli rýchlejšie, ako ktorejkoľvek inej krajine v eurozóne.
Kým pred pár rokmi sme mohli sadzby slovenských dlhopisov porovnávať s Rakúskom, dnes ich porovnávame s Gréckom. „Aj preto bude v roku 2024 zaujímavé sledovať výšku úrokových sadzieb, pri ktorých bude Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity schopná „predávať“ štátne dlhopisy potrebné na krytie starého aj nového dlhu,“ pokračoval analytik.
Nedostatok zamestnancov sa nevyrieši bez cudzincov
Trh práce už aktuálne naráža na svoje limity a ohrozené je zabezpečovanie základných služieb, ako sú autobusová doprava alebo pekárne.
Miera nezamestnanosti sa priblížila k historickým minimám a nič nenasvedčuje tomu, že by sa situácia mala zmeniť. Zamestnanci sa stávajú nedostatkovým artiklom najmä vďaka starnutiu populácie a odchodom do dôchodku.
„Aby toho nebolo málo, predošlá vláda spravila odchod do predčasného dôchodku tak atraktívny, že zamestnávatelia sa obávajú o ďalší chod ekonomiky,“ povedal Fojtík.
Na trhu práce bude preto podľa neho zaujímavé sledovať vývoj počtu zahraničných zamestnancov ako nutnej náhrady domácej pracovnej sily. Na konci roka 2023 ich počet prekročil hranicu 100 000.
Najväčší prílev cudzincov na pracovný trh, a to 19 810 osôb, zažila slovenská ekonomika v roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu a milióny Ukrajincov utiekli zo svojej vlasti. „V súčasnej situácii by ani ďalších 20 000 cudzincov nepostačovalo na vykrytie pracovnej sily, ktorá odišla na dôchodok,“ uzavrel analytik.
