Investori zo Spojených arabských emirátov majú záujem o bratislavský prístav a hovoria o sume prevyšujúcej miliardu eur. Vláda hovorí o šanci na modernizáciu a príchod veľkých peňazí do strategickej infraštruktúry. Emiráty pritom boli ešte donedávna na zozname krajín podozrivých z prania špinavých peňazí. Za miliardovou investíciou má byť súkromný investor.
- Prečo má záujem o malý prístav v srdci Európy?
- Aké riziká a príležitosti to prináša pre Slovensko?
O zákulisí veľkých investícií, reputácii Spojených arabských emirátov a o tom, čo všetko je za miliardovou ponukou, porozprával v rozhovore pre SITA Miloslav Makovini, právnik a odborník na boj proti praniu špinavých peňazí zo spoločnosti Incorportas, ktorá pôsobí v Dubaji a pomáha slovenským firmám expandovať na tento trh.
Investícia za viac ako miliardu eur do bratislavského prístavu vyvoláva vášne.Je bežné, že zo Spojených arabských emirátov (SAE) smerujú takéto obrovské investície do menších krajín, ako je Slovensko?
SAE dlhodobo vyhľadávajú investičné príležitosti v zahraničí, a to najmä v strategických odvetviach. Už samotná povaha týchto projektov si vyžaduje vysoký kapitál, preto nie je výnimkou, že objemy dosahujú stovky miliónov či dokonca miliardy eur.
Čo môže byť motiváciou vstúpiť do projektu prístavu v Bratislave? Je to čisto ekonomický záujem, alebo za tým vidíte aj strategický a geopolitický rozmer?
Motivácia je kombinovaná – strategická aj ekonomická. Bratislava leží na Dunaji, čo je kľúčový koridor strednej Európy. Emiráty vidia potenciál v multimodálnej doprave, energetike a agroexporte. Zároveň platí, že bez ekonomickej výhodnosti by takáto investícia nevznikla, charita to určite nie je.
Do akých typov projektov väčšinou smeruje kapitál zo SAE? Je podobná výška investície – viac ako miliarda eur – pre Dubaj či Abu Dhabi obvyklá?
Najčastejšie smerujú do infraštruktúry, logistiky, energetiky a realít. Investície presahujúce miliardu eur sú pri strategických aktívach úplne bežné, keďže si vyžadujú obrovské náklady na terminály, koľajovú či energetickú infraštruktúru.
Ktoré zahraničné projekty investície zo SAE v minulosti podporili v porovnateľnom objeme a čo tým sledovali? Môžeme sa z nich poučiť aj v prípade Slovenska?
Napríklad projekt spoločnosti DP World Novi Sad v Srbsku. Po prevzatí prístavu v roku 2019 DP World investoval približne 30 miliónov eur do nového nábrežia, kontajnerového terminálu a obilného sila, čím zrýchlil vývoz plodín a posilnil riečnu dopravu v krajine.
Veľký investičný projekt je aj DP World Constanța v Rumunsku. Investícia vo výške asi 130 miliónov eur, podporená aj z fondov EÚ, zvýšila kapacitu prístavu na 1,5 milióna kontajnerov ročne a pridala rampu pre automobily a ťažkú techniku, čím zlepšila regionálny obchod.
Alebo veterný park Masdar Čibuk 1 v Srbsku s výkonom 158 megawattov zásobuje elektrinou približne 113-tisíc domácností a každoročne znižuje emisie o 370-tisíc ton CO₂, čím pomáha diverzifikovať energetický mix Srbska. Zmyslom je vždy posilnenie obchodu, energetickej bezpečnosti a diverzifikácie zdrojov.
Aký význam má pre Dubaj a Spojené arabské emiráty vlastniť podiel na infraštruktúrnych alebo realitných projektoch v Európe?
Zapadá to do profilu ich doterajších investícií. Ide zrejme aj o diverzifikáciu portfólia pre zvýšenie expozície voči euru. Európske projekty im otvárajú prístup k stabilným výnosom v regulovanom prostredí a zároveň k inovačným ekosystémom.
Vidíte v SAE diskusiu o tejto pripravovanej investícii? Objavujú sa už v tamojších médiách zmienky o Slovensku a bratislavskom prístave?
Nie, v emirátskych médiách táto téma zatiaľ nezarezonovala. Pre tamojšie publikum je objem investície bežný a Slovensko je na ich mape zatiaľ pomerne malé meno.
Môže takáto investícia do bratislavského prístavu otvoriť dvere aj ďalším projektom medzi Slovenskom a SAE? Kde by ste videli potenciál?
Určite áno. Logistika a energetika sú priamo previazané s prístavom, ale perspektívu vidím aj v obnoviteľných zdrojoch či v premene tzv. brownfields. Slovensko môže byť pre SAE zaujímavým partnerom aj v oblasti technologických riešení.
Ako vnímajú SAE takéto spoločné podniky s väčšinovou kontrolou štátu? Je to pre investorov bežný a prijateľný model?
Áno, je to úplne bežný model. V samotných Emirátoch pôsobí množstvo spoločností, ktoré majú dominantnú účasť štátu či jednotlivých emirátov. Preto to investorov neodrádza. Najlepším príkladom je spoločnosť Emirates, vlastnená priamo dubajským emirátom.
Aké riziká a príležitosti so sebou prináša vstup takého silného partnera pre slovenskú ekonomiku a podnikateľské prostredie?
Najväčšou výhodou je prílev kapitálu a know-how od skúsených hráčov, ktorí prevádzkujú prístavy po celom svete. Rizikom by bola závislosť na jednom veľkom investorovi, preto je dôležité mať vyvážené partnerstvo a jasne nastavené pravidlá.
Dubaj a SAE sa dlhé roky spájali s reputáciou útočiska pre kapitál pochádzajúci z nelegálnych obchodov či dokonca od zločincov. Investícia zo SAE do bratislavského prístavu má mať hodnotu viac ako miliardu eur. Vzniká prirodzene otázka, ako je možné overiť, že nejde o peniaze z pochybných zdrojov a kto stojí za touto investíciou?
Je potrebné rozlišovať, či pôjde o investíciu súkromného kapitálu, alebo vstúpi ako investor subjekt s napojením na oficiálne vládne štruktúry SAE. Z mojich informácií, by v tomto prípade malo práve ísť o súkromný kapitál. Bez podrobnejších informácií o štruktúre investície a financovaní, žiaľ, nie je možné zhodnotiť riziká s tým súvisiace.
Rád by som však pripomenul, že celkový ročný objem zahraničných investícií SAE za rok 2024 je okolo 80 miliárd dolárov, preto nie je možné považovať investíciu z tejto krajiny automaticky za rizikovú.
Môžete zhodnotiť, aké mechanizmy dnes krajina zavádza, aby preukázala, že tieto investície sú legálne a transparentné?
Emiráty dokázali, že sa berú vážne – v roku 2024 boli odstránené zo “šedej listiny” FATF, čo je medzinárodné uznanie, že posilnili pravidlá kontroly kapitálu. Zaviedli prísnejšie regulácie, požiadavky na transparentnosť vlastníkov (KÚV), systém hlásenia podozrivých transakcií a koordinovanú národnú stratégiu AML/CTF. Tieto zmeny zlepšili dôveru zahraničných investorov a uľahčujú obchodné vzťahy.
Je reálne riziko, že aj takto strategická investícia by mohla byť zneužitá na pranie špinavých peňazí, v tomto prípade, ak ide o súkromného investora? Ako sú chránené krajiny ako Slovensko, keď vstupujú do spoločných projektov s kapitálom zo SAE?
Nie, takéto obavy sú v praxi minimálne. Každá významná investícia zo zahraničia prechádza viacúrovňovou kontrolou – od preverenia pôvodu kapitálu až po súlad s európskymi a slovenskými pravidlami proti praniu špinavých peňazí (AML) a financovaniu terorizmu. Spojené arabské emiráty boli v minulosti pod zvýšeným dohľadom FATF, ale po rozsiahlych reformách v roku 2024 boli z tzv. „šedej listiny“ odstránené, čo znamená, že dnes spĺňajú medzinárodné štandardy transparentnosti.
Do akej miery tieto kroky podľa vás menia obraz Emirátov ako „raja pre špinavé peniaze“ a dokážu zabezpečiť, že podobné investície budú čisté a dôveryhodné?
Emiráty si starostlivo budujú svoj imidž v zahraničí, preto podnikajú aktívne opatrenia, aby neboli prezentované, alebo spájané s akoukoľvek nelegálnou činnosťou. Napokon aj nedávne zavedenie korporátnej dane sledovalo najmä cieľ, aby neboli označované za daňový raj. Vzhľadom k tomu, že na výkon mojej činnosti sa vzťahujú AML predpisy tak slovenské, ako aj predpisy spojených arabských emirátov, môžem sám potvrdiť, že nás za posledné roky nie len dobehli, ale aj predbehli v tejto oblasti.
Hovoríme o vstupe bohatého investora do projektu prístavu, ale aj slovenské firmy v súčasnosti vstupujú na trh Spojených arabských emirátov a v poslednej dobe ide o veľký nárast. Dokonca v Dubaji sú združení aj slovenskí podnikatelia v Slovak Business Council, sám ste členom správnej rady, pričom táto platforma rozvíja obchodné vzťahy so SAE. O aké teda odvetvia je najväčší záujem?
Najväčší záujem je o stavebné technológie, IT služby a potravinárstvo. Ide o firmy prinášajúce smart riešenia – od inteligentných budov cez kybernetickú bezpečnosť až po export prémiových potravín s halal certifikáciou. Počet slovenských firiem registrovaných v Dubajskej obchodnej komore prudko vzrástol.
Na konci roka 2024 ich bolo 134, čo znamená medziročný nárast až o 41 percent podľa dát Dubai Chambers. Zároveň vzrástol aj neropný obchod medzi Dubajom a Slovenskom, a to o 38 percent na približne 856 miliónov eur. Predpokladáme, že v budúcom roku sa bude počet slovenských firiem v SAE približovať k trojcifernému číslu.
Ktoré naše konkrétne produkty alebo služby tam majú šancu uspieť a byť konkurencieschopné?
Určite strojárenské výrobky, motorové vozidlá, vodohospodárske a energetické technológie či špeciálna technika. Zároveň je veľký dopyt po prémiových a ekologických potravinách. V službách sú to inovatívne riešenia, ktoré majú pridanú hodnotu.
S akými prekážkami a výzvami sa stretávajú naši podnikatelia pri vstupe na tento trh a čo by mali zvážiť ako prvé?
Najväčším problémom je podcenená príprava. Mnohí si myslia, že založiť firmu je len formalita. V skutočnosti je kľúčové hneď na začiatku zvoliť správnu právnu formu, činnosti a daňový režim. Nesprávne nastavený prvý krok môže komplikovať bankové účty, licencie aj ďalší rast.
