Z rastu úrokových sadzieb na hypotékach sa stala predvolebná téma. Chytili sa jej pred niekoľkými dňami strany Smer-SD, Hlas-SD, ale aj Sme rodina. Aktuálne svoje riešenia predstavili strany Progresívne Slovensko a Sloboda a Solidarita (SaS).
Situácia na trhu s hypotékami však podľa dočasne povereného premiéra vlády odborníkov Ľudovíta Ódora nie je až taká dramatická. Na hypotéky dohliada dlhodobo aj Národná banka Slovenska, v ktorej Ódor pred nástupom do úradu pôsobil ako viceguvernér.
Odklad splátok
Strana Progresívne Slovensko chce presadiť predĺženie splácania úveru bez toho, aby sa klientovi navýšila splátka, alebo len minimálne. Druhým riešením je pre nich poskytnutie hypotekárnych prázdnin, kedy by klient dostal možnosť požiadať o odklad splátok na určité obdobie.
Banky podľa Kollára odmietli rokovať o pomoci ľuďom s nárastom úrokov pri hypotékach, niektorí vraj skončia na ulici (video)
No ako skonštatoval odborník na dostupnosť bývania a sociálne politiky v strane Progresívne Slovensko Sergej Kára, medzi dlžníkmi môžu byť aj takí, ktorí to nebudú môcť využiť, resp. im opatrenie nebude dostačujúce. Tretie riešenie je teda podľa neho adresné opatrenie prostredníctvom sociálneho systému v rámci Štátneho fondu rozvoja bývania.
Navýšenie daňového bonusu
Aj strana Demokrati sa angažuje v hypotekárnej téme. Mladým rodinám plánujú pomôcť navýšeným daňovým bonusom na úroky z hypotéky.
„Daňový bonus zvýšime na 600 eur ročne. To znamená, že na jednej splátke ušetríte až 50 eur za mesiac. Za určitých podmienok môžeme pristúpiť aj k znovuzavedeniu štátneho príspevku na hypotéku pre mladých, vrátane spoluúčasti bánk,“ informoval expert strany Demokrati na sociálnu politiku Jozef Mihál.
Demokrati zároveň upozorňujú, že niektoré politické strany pri hypotékach sľubujú nesplniteľné. Žiadny štát na svete totiž nevie splácať hypotéku namiesto ľudí.
Zdaňovanie bánk
Príkladom je strana Borisa Kollára, Sme rodina, ktorá navrhuje znovuzavedenie bankového odvodu. Heger pripomenul, že bankový odvod navýšil poplatky občanom, pretože banky si takto kompenzovali zvýšené náklady.
Ekonomický expert v Progresívnom Slovensku Štefan Kišš síce povedal, že bankový odvod neodmieta, no nesmie sa podľa jeho slov zavádzať nesystémovo. Odvod by si totiž mohli banky aj podľa Kišša preniesť do poplatkov.
Boris Kollár hrozí, že ak vláda, či už súčasná alebo nadchádzajúca, s hypotékami nič neurobí, matky s deťmi a aj dôchodcovia skončia na ulici. Bankám chcel predstaviť riešenie, no tie sa s ním podľa jeho slov odmietli stretnúť. Pohrozil im tak témou bankového odvodu. Ako príklad spomenul taliansky model, kde schválili 40-percentné zdanenie bánk. Na Slovensku to môže byť podľa neho oveľa viac.
O znovuzavedení bankového odvodu hovorí aj predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini, ale aj šéf strany Smer-SD Robert Fico. Banky totiž podľa nich dosahujú vysoké zisky a môžu si tak dovoliť zaplatiť odvod, ktorý by smeroval na vykrytie vyšších splátok hypoték. Fico chce zároveň oživiť tému bonifikácie hypoték.
Rokovali s bankami
Strana SaS má podľa slov jej lídra Richarda Sulíka svoje body s riešeniami predrokované s významnými hráčmi na slovenskom bankovom trhu. Ak budú súčasťou budúcej vlády, vedia pristúpiť k dohode s nimi. Za to strana bankám ponúka, že budú proti znovuzavedeniu bankového odvodu.
SaS chce umožniť zlúčenie spotrebného úveru s hypotekárnym úverom. Suma úverov však nesmie presiahnuť hodnotu nehnuteľnosti. Ďalším bodom je pozastavenie platenia istiny úverov najviac na dvanásť mesiacov. Taktiež preferujú predĺženie splácania hypotekárneho úver až do 65 roku života.
Nárast splátky nesmie byť podľa SaS vyšší ako rast priemernej mzdy za posledné tri roky. Tieto opatrenia chcú umožniť každému a banky by zmeny nemali zapisovať do negatívneho registra úverových informácií.
Zavádzajú politici?
Avšak ako povedal dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor, zvyšovanie úrokových sadzieb by nemalo mať zásadný vplyv na splátky hypoték občanov. V mnohých prípadoch rozdiel v splátke po navýšení ostane pomerne nižšou časťou ich rozpočtu. Dodatočné náklady nepredstavujú podľa neho vo väčšine prípadov viac ako sto eur.
To však podľa Ódora neznamená, že nejaké problémy nemôžu nastať. No pôjde podľa jeho slov možno tak o jedno percento domácností, ktoré môžu mať nejaký problém. „Nejde teda o celospoločenský problém,“ povedal Ódor.
„Strašiť tým, že teraz 20 až 30 % príde o strechu nad hlavou, nie je namieste,“ skonštatoval Ódor. Podľa neho boli sadzby hypoték dlhé roky abnormálne nízke a aj teraz po zvyšovaní sú stále nižšie, ako keď sme vstupovali do eurozóny.
Banky sa bránia
Generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil tvrdí, že im nie je jedno, či budú mať ľudia problémy so splácaním hypoték. „O našich klientov sa staráme kontinuálne. Dokazujú to aj historicky nízke čísla zlyhaných úverov. Pretože im podávame pomocnú ruku hneď ako vidíme, že sa dostali do ťažkostí,“ hovorí Krutil. Sú pripravení pomôcť im podľa jeho slov aj teraz.
Generálny riaditeľ ČSOB Daniel Kollár tiež skonštatoval, že nezatvárajú oči pred individuálnymi prípadmi domácností, ktoré sa môžu ocitnúť v problémoch. O riešeniach pre ne diskutujú na odbornej úrovni. „Ale nebudeme sa podieľať na predvolebnom boji o voliča. V téme rastu úrokov a zisku bankového sektora netreba hľadať žiadne senzácie, ani ju zveličovať, nieto ešte zneužívať,“ uzavrel Kollár.
Výkonná riaditeľka Slovenskej bankovej asociácie Milena Koreňová uviedla, že výsledky analýz a tiež návrhy riešení a odporúčaní pre ľudí predstavia 16. augusta na spoločných pracovných raňajkách zástupcov Národnej banky Slovenska, rezortu financií a bankovej asociácie. Po tomto termíne sú otvorení odbornej diskusii aj v parlamente.
