Debata o konsolidácii verejných financií sa opäť vracia do centra diania a sprevádza ju tradičný krik, že kde štát šetrí, či vôbec šetrí a prečo čísla ukazujú presný opak politických sľubov. Podľa opozičného poslanca Júliusa Jakaba z hnutia Slovensko je realita dneška diametrálne odlišná od predvolebných vyhlásení. Vláda po voľbách sľubovala masívne zoštíhlenie štátnej správy.
Náklady na štát rastú
„Realita je taká, že počet štátnych zamestnancov vzrástol o 13-tisíc za dva roky,“ povedal pre SITA Jakab. Poslanec pripomína, že vláda sľubovala 30-percentné zníženie počtu úradníkov, neskôr aspoň desaťpercentné. Ani jedno sa nenaplnilo, a podľa jeho slov práve naopak.
„Oni vytvárajú jedného molocha za druhým. Nové ministerstvá, nové úrady, stovky ľudí na dohodách. A náklady na štát rastú tak, že čoskoro bude polovica Slovenska pracovať pre štát a druhá polovica bude zarábať na to, aby ten štát fungoval,“ tvrdí Jakab.

Energopomoc podľa Jakaba priniesla viac neistoty než riešení, najostrejšie však kritizuje samotnú cenu elektriny
Jakab prirovnáva súčasnú situáciu ku Grécku pred finančným kolapsom. Je tu rast štátneho aparátu, rast výdavkov a žiadne skutočné úspory. Konsolidačné opatrenia vlády označuje za najtvrdšie v histórii Slovenska, pričom podľa jeho výpočtov tri vlny konsolidácie dokopy vyťahujú z peňaženiek ľudí 7,4 miliardy eur ročne.
Zásah do peňaženiek
„To sú tisíce eur od každého človeka, teda od pracujúcich, rodín aj dôchodcov. A tieto opatrenia nikam nezmizli. Prvá, druhá aj tretia konsolidácia stále platia,“ upozorňuje. Podľa neho je nepravdivá predstava, že predchádzajúce konsolidácie prestali účinkovať.

Slovensko má za sebou len tretinu konsolidácie. Národná banka varuje, že dlh môže opäť narásť
„Poplatky, ktoré vláda zdvojnásobila, nikam nezmizli. Rodičovský dôchodok, ktorý zrušili, sa nevrátil. Vyššia DPH či zvýšené odvody živnostníkom platia ďalej,“ upozornil Jakab. Súčasnú tretiu vlnu označuje za ďalší zásah do príjmov zamestnancov aj podnikateľov.
Jakab obviňuje vládu aj z toho, že napriek masívnym zásahom do peňaženiek ľudí neznížila dlh ani o jediný cent. „Zadlžujú Slovensko tempom sedem miliárd ročne, čo je takmer dvojnásobok oproti vládam, ktoré kritizujú,“ hovorí.
Porušenie ústavy
Pritom podľa neho peniaze nekončia u ľudí, na rozdiel od reforiem počas pandémie či energetickej krízy, keď štátna pomoc smerovala priamo domácnostiam. Do kritiky pridáva aj porušovanie ústavného zákona o dlhovej brzde. Vláda podľa neho obišla sankcie, ktoré jej mali zmraziť platy či zakázať míňať rezervy premiéra a vlády.

Konsolidácia spomalí ekonomiku na 12 rokov, nastane strata tisícov pracovných miest aj vytlačenie nízkopríjmových SZČO
„A čo urobili? Zaviedli si dvojnásobné paušálne náhrady, rozdávali milióny na výjazdových rokovaniach vlády a správali sa, akoby zákony pre nich neplatili,“ tvrdí Jakab. Na otázku, kde by peniaze hľadala opozícia, Jakab ponúka viaceré možnosti. Ako prvý argument uvádza spoločný návrh zamestnávateľov a odborárov, ktorí identifikovali priestor na dvojmiliardové úspory priamo v štátnej správe.
Hazard s verejnými financiami
„Minister Kamenický sa tým materiálom ani nezaoberal,“ dodáva. Ako ďalšie zdroje uvádza extrazdanenie vývozu zbraní počas obdobia rekordného obratu zbrojárskeho priemyslu, čo by podľa neho prinieslo stovky miliónov eur. No najmenej pochopené je podľa neho zdanenie hazardu.

Z každého zarobeného eura zostane len 41 centov. Koho najviac ovplyvnia zmeny v dani z príjmov? – FOTO
„Poliaci majú 50-percentnú daň z automatov, Rakúšania 45 percent na online hazard. My máme 20 a 30 percent. V Hazarde prehrali ľudia 1,5 miliardy eur. Je to len čistá strata a štát sa bojí na to siahnuť,“ hovorí Jakab. Na záver dodáva, že kombinácia predražených tendrov, nákupov majetku za násobne vyššie ceny, zvyšovania počtu úradníkov a obchádzania zákonov ukazuje, kde miznú peniaze, ktoré vláda vyberá od obyvateľov.
„To, čo štát robí, je hazard s verejnými financiami. Je to obdoba rodiny, ktorá začne zarábať dvojnásobok, ale namiesto splácania dlhu minie všetko na zbytočnosti a ešte si pridá ďalšiu hypotéku. Takto sa žiadna rodina nespráva. A štát by tiež nemal,“ dodal Jakab.
>>> Celý rozhovor s Júliusom Jakabom







