Konsolidácia proti hodnotám sociálnej demokracie (komentár)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peter Weiss
Peter Weiss. Foto: SITA.
Tento článok pre vás načítala AI.

Príprava konsolidácie verejných financií bola zo strany vlády poznamenaná meškaním. Svedčí o tom fakt, že začiatkom apríla premiér s pripomenutím zvýšenia DPH z 19 na 20 percent za Radičovej vlády odkázal SaS, že nech „drží hubu“ o zvyšovaní DPH ako nástroji konsolidácie: „Ja hovorím veľmi jasne. Ja som odporcom zvyšovania DPH. Musíme nájsť iné možnosti, ako sa postaviť ku konsolidácii verených financií.“

Na jar teda vláda nemala serióznu predstavu o konsolidácii. A do 20. septembra, keď na poslednú chvíľu schválila konsolidačný balík, nebola schopná vypracovať Robertom Ficom v apríli sľubovanú alternatívu ku SaS navrhovanému konsolidovaniu s pomocou navyšovania DPH. Naopak, skokovo – až o tri percentá – DPH navýšila.

Už ani tripartita nie je to, čo bola

Čas od apríla predseda vlády nevyužil na konzultácie s opozíciou, či je možné dosiahnuť zhodu na aspoň časti konsolidačných opatrení a ich udržateľnosti do budúcnosti. Vládna koalícia konsolidačný balík pripravila sama a postavila opozíciu pred hotovú vec.

Zo dňa na deň – z 23. septembra na 24. septembra – pozval premiér na rokovanie o konsolidácii predsedov opozičných strán. A žiadal ich, aby takto narýchlo dali alternatívu k balíku opatrení, ktorý bol radikálnou alternatívou k tomu, čo on sám verejne sľuboval začiatkom apríla! A keď to lídri opozície z pochopiteľných dôvodov odmietli, využíva to na tvrdenie, že vládny balík konsolidačných opatrení je jediný možný a že opozícia nie je schopná predložiť nič lepšie.

Ešte podstatnejšie je však to, že vláda pri príprave konsolidácie verejných financií obišla sociálnych partnerov. Kritizovali to odborári aj zamestnávatelia.

Predsedníčka KOZ Monika Uhlerová a predseda RÚZ Miroslav Kiraľvarga sa na spoločnej tlačovej konferencii posťažovali, že o podrobnostiach konsolidačného balíka, ktorý sa dotkne všetkých občanov, sa dozvedeli z médií. Inými slovami, vláda aj ich postavila pred hotovú vec a nedala im šancu zasiahnuť do tvorby tak dôležitého zákona, hoci mala na to dosť času a napriek tomu, že o stretnutie s predstaviteľmi vlády títo sociálni patri opakovane žiadali.

Navyše tým došlo aj k porušeniu zákona o tvorbe právnych predpisov a memoranda o spolupráci, ktoré vláda s odbormi a zamestnávateľmi nedávno podpísala. Preto oprávnene hovorili o formálnosti tripartity. Ide o dramatický ústup od praxe predchádzajúcich vlád Smeru-SD, ktoré si zakladali na aspoň ako tak konsenzuálnom vládnutí, minimálne v sociálnej oblasti. Dialóg so sociálnymi partnermi bol vlajkovou loďou Smeru od vytvorenia jeho prvej vlády v roku 2006 a podstatnou súčasťou jeho identity ako strany sociálnodemokratického typu. Za štvrtej Ficovej vlády to už ale neplatí.

Vláda následne predložila konsolidačné opatrenia do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní a diskusiu o nich obmedzila na štyri vystúpenia predsedov poslaneckých klubov. Tým nielenže opäť porušila princípy parlamentnej demokracie, ale dala opäť najavo, že o žiadny konsenzus pri ozdravovaní verejných financií nemá záujem.

Pritom zastavenie dramatického úpadku Slovenska vo všetkých oblastiach vyžaduje prijímanie koncepčných opatrení presahujúcich funkčné obdobie jednej vlády a teda aj prerokúvanie niektorých dlhodobých politík s aktuálnou opozíciou a so sociálnymi partnermi, aj nad rámec tripartity. Inak sa po každom striedaní vlády prerušuje kontinuita a SR stráca drahocenný čas potrebný pre modernizáciu a zvýšenie kvality života občanov.

Faul proti sociálnej spravodlivosti

Balík konsolidačných opatrení bude znamenať veľké uťahovanie opaskov nízko a stredne príjmovým vrstvám a je v prospech najbohatších. Preto ho KOZ odmietla ako sociálne nespravodlivý.

V jej vyhlásení sa uvádza: „Konsolidácia verejných financií musí byť spravodlivá, postupná a v žiadnom prípade nesmie zasiahnuť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Dôrazne odmietame, aby sa hlavnými platcami týchto opatrení stali zamestnancami.” KOZ tiež konštatovala, že opatrenia z balíka “zhoršia životné podmienky bežných ľudí, najmä v období, keď ešte stále čelia vysokým nákladom spôsobeným infláciou a zdražovaním”.

Hoci prezident v rozlúčkovom prejave na sneme Hlasu-SD sľuboval, že nikdy neprestane byť sociálnym demokratom a presadzovať hodnoty sociálnej demokracie v jeho politickom živote, konsolidáciu odobril svojím podpisom bez jedinej výhrady.

Nezohľadnil ani apel KOZ, aby sa vláda zamerala aj na “výraznejšie zdanenie bohatých, ktorí by mali prispieť väčším dielom k ozdraveniu verejných financií”, ani stanovisko zdravotných sestier a lekárov, „aby vláda, ministri a prezident prichádzali s takými opatreniami, aby sa s nespokojnosťou ozývali finančné skupiny a nie nespokojní zdravotníci.”

Ignorovanie solidarity

Premiér sa nechal počuť, že všetci sa musia poskladať na to, aby sa urobil poriadok vo verejných financiách. Avšak jeho vláda, v ktorej sú dve strany s názvom sociálna demokracia, vo februári zo dňa na deň takmer zdvojnásobila platy svojich členov. A ešte k tomu obídením zákona. Tak, že skokovo zvýšila paušálne náhrady členom vlády, ktoré nepodliehajú zdaneniu. Čo bol výsmech spoluobčanom čeliacim vysokým cenám a poklesu životnej úrovne.

Pri zvolenej konsolidácii sa o to viac očakávali aj gestá zo strany politikov týkajúce sa ich príjmov. Na argument, že úspora na platoch by znamenala dva milióny eur, Fico hrubo, ako je jeho zvykom, odvrkol: To by bol prd do Stromovky.” Odôvodnil to tým, že Slovensko nevyhnutne potrebuje 2,7 miliardy eur. Ako keby si malými finančnými „prdmi“ nemuseli bežní občania konsolidovať rodinné financie.

Premiérov prístup je v príkrom rozpore s posolstvom, ktoré pred parlamentnými voľbami opakoval Peter Pellegrini ako predseda Hlasu, že ak sa do roka nezastaví prepad životnej úrovne, musí sa znížiť životná úroveň politikov a musia sa im znížiť platy. „Nie je predsa možné, aby iba ľudia znášali dôsledky arogancie a neschopnosti politikov,” zdôrazňoval.

Pri podpisovaní konsolidačného balíčka prezident republiky nielenže nepripomenul potrebu praktického uplatňovania zásady solidarity v duchu svojho sľubu, ale ju aj sám porušil. V čase všeobecného uťahovania opaskov totiž vyjednal s vládou, že rozpočet KPR sa navýši o 57 percent oproti rozpočtu pripravovanému na rok 2024 za prezidentky Zuzany Čaputovej.

Súčasťou skokového navýšenia rozpočtu o 4,7 milióna eur je aj 970-tisíc eur viac na mzdy a ďalšie formy mzdového ohodnotenia. Ešteže pán prezident toto nesolidárne navýšenia financií neoznačuje za “prd zo Stromovky”.

Jednoducho, ani vládnuce strany s prídomkom SD, ani hlava štátu pri príprave a schvaľovaní konsolidačnom balíku nevyužili príležitosť v praxi svojho politického rozhodovania dokázať, že hlavné hodnoty sociálnej demokracie – sociálnu spravodlivosť a solidaritu – berú vážne a že vážne mysleli aj svoje predvolebné sľuby, ktoré dávali ľuďom s nízkymi príjmami.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Peter PellegriniRobert Fico