Slovenské verejné financie čakajú v najbližších rokoch výrazné napätie a prognózy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) naznačujú, že ani po avizovaných konsolidačných opatreniach sa krajina nedostane späť do bezpečného pásma. Analytická správa OECD pre rok 2027 ukazuje Slovensko medzi štátmi s najvyššími deficitmi v Európe, keďže podľa odhadov má skončiť s deficitom na úrovni 4,4 % HDP.
„Aj pokonsolidačný rok prináša deficit atakujúci 4,5 % HDP, čo znamená, že dlh sa prirodzene nestabilizuje, ale ďalej rastie,“ upozorňuje analytička Klubu 500 Diana Motúzová.
Vysoký schodok
Kým viaceré európske ekonomiky sa v roku 2027 majú dostať k vyrovnanému hospodáreniu či miernym prebytkom a väčšina bude spĺňať maastrichtskú hranicu 3 % HDP, slovenské verejné financie zostanú medzi najrizikovejšími. V porovnateľnej pozícii sa ocitnú krajiny, ktoré dlhodobo zápasia s vysokými schodkami, ako Belgicko, Francúzsko či Rumunsko.
Konsolidácia spomalí ekonomiku na 12 rokov, nastane strata tisícov pracovných miest aj vytlačenie nízkopríjmových SZČO
Podľa Motúzovej je pritom problém v tom, že schodok vyplýva zo štrukturálnych príčin a nie z dočasných výkyvov, čo znamená slabšiu odolnosť voči šokom a rastúce riziko v čase zvýšených úrokových sadzieb. Obavy potvrdzuje aj výhľad verejného dlhu. Ten má do roku 2027 stúpnuť na 66,4 % HDP, čo síce Slovensko neradí medzi najzadlženejšie štáty Európy, no zároveň ho zreteľne vzďaľuje od úspešnejších regionálnych ekonomík, ako sú Česko či pobaltské krajiny.
Bariéra pre reformy
S rastúcim dlhom sa automaticky zmenšuje manévrovací priestor vlády a zvyšuje citlivosť rozpočtu na rast nákladov obsluhy dlhu. Bez rýchlejšieho a hlbšieho znižovania deficitu tak Slovensko smeruje k úrovni zadlženia, ktorá už nebude len makroekonomickým rizikom, ale aj bariérou pre ďalšie reformy.
Konsolidačné opatrenia sú najtvrdšie v histórii Slovenska, podľa Jakaba však štát hazarduje s financiami
Ekonomický kontext situáciu ešte sťažuje. Slovensko bude podľa OECD v rokoch 2025 a 2026 rásť pod priemerom vyspelých ekonomík, pričom ani rok 2027 neprinesie výrazné zrýchlenie. Očakávaný rast HDP na úrovni 1,8 % síce kopíruje priemer OECD, no zaostáva za svetovou ekonomikou a neposkytuje potrebnú oporu pre prirodzené znižovanie dlhu prostredníctvom rýchlejšieho rastu.
„Konsolidácia sa nemôže spoliehať na optimistické príjmové scenáre, ale musí stáť na trvalých úsporách, reformách a vyššej efektívnosti verejných výdavkov,“ zdôraznila Motúzová.
Jasný signál
Analýza OECD tak vysiela jasný signál, že aj po konsolidácii zostanú slovenské verejné financie v rizikovej zóne. Deficit na úrovni 4,4 % HDP je podľa Klubu 500 z dlhodobého hľadiska neudržateľný a bez hlbšej štrukturálnej konsolidácie sa súčasný schodok môže stať začiatkom dlhovej pasce.
Domácnosti míňajú opatrne, rast ekonomiky brzdí slabý dopyt aj neistota
Aby krajina dokázala stabilizovať dlh a budovať rezervy na budúce krízy, bude musieť zintenzívniť tempo aj kvalitu ozdravných opatrení a optimalizovať výdavky spôsobom, ktorý zabezpečí nielen krátkodobú stabilitu, ale aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
