V rámci rokovaní o ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti nastal posun. Ako pre agentúru SITA povedal predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet za stranu SaS Marián Viskupič, dospeli k predbežnej dohode, že predmetom novely bude len zapracovanie výdavkových limitov do existujúceho zákona.
O samotnom znení pozmeňovacieho návrhu však ešte vedú podľa Viskupiča náročné rokovania. Parlament návrh novely ústavného zákona presúva už od decembra minulého roka. Zaradený je na aktuálnej septembrovej schôdzi.
Platenie nižších daní a odvodov
Problémom sú rozdielne názory medzi rezortom financií a stranou SaS, čo má zákon obsahovať. Strana SaS totiž už dlhšie hovorí, že novelu ústavného zákona podporí len vtedy, ak bude súčasťou dohody o dlhovej brzde aj dohoda o daňovej brzde.
Nulový štartovací rozpočet by mal zabrániť nezmysluplným investíciám jednotlivých ministerstiev
Docieliť chcú, aby sa nezvyšovali daňovo-odvodové príjmy štátu. Teda, aby ľudia nemuseli platiť čoraz vyššie dane a odvody. Avšak podľa rezortu financií daňová brzda do novely ústavného zákona nepatrí.
Zákon o výdavkových limitoch
Cieľom aktuálnej novely je napríklad naviazanie sankčných pásiem dlhovej brzdy na čistý dlh, či zavedenie výdavkových limitov, aby vláda nemíňala viac, ako si pôvodne v rozpočte naplánovala. O zavedení výdavkových limitov sa hovorí už od roku 2012, no doteraz ich ani jedna vláda neprijala.
Zákon o výdavkových limitoch, s ktorým počíta ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, je jednou z podmienok pre čerpanie finančných zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Štátny rozpočet dosiahol schodok takmer štyri miliardy eur. Zvýšili sa príjmy, ale aj výdavky
Ministerstvo financií upozorňuje, že termín, kedy bude musieť Slovensko tento záväzok splniť, sa blíži. Prijatie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti považuje za nevyhnutný krok na zachovanie udržateľnosti verejných financií.
